Lesana má 39. Žije v malom meste, pracuje v ženskom kolektíve a stále je single. Jednu z príčin svojej samoty vidí v zženštenej cirkvi: „Dlho som sa pohybovala v prostredí kostolov, zborov, stretiek, ktoré je plné žien...“ Svoj single život nezvláda ľahko: „Nemôžem uveriť tomu, že nebudem nikoho milovať a nikto nebude milovať mňa.“

7700883100_ba6a543a36_o.jpg

Pomenovanie „single“ sa ujalo pre ľudí bez stáleho partnera. Možno ich rozdeliť do troch skupín: nedobrovoľní singli, dobrovoľní singli krátkodobí a dobrovoľní singli dlhodobí. Tí tretí sa svojou životnou filozofiou môžu blížiť k ľuďom so záväzkom celibátu, ale kňazov a rehoľníkov medzi singlov nezaraďujeme.

V západnej Európe sa single život masívnejšie rozšíril v 60. rokoch, dnes je v Európskej únii 56 miliónov jednočlenných domácností, obývaných zďaleka nie iba seniormi. V našich končinách zapustil tento fenomén hlbšie korene po roku 1989. Každý piaty Bratislavčan nad 15 rokov hospodári a zväčša aj býva sám.

Laický dojem napovedá, že medzi singlami je viac žien – čo je nelogické. Isté vysvetlenie tohto zdania možno hľadať v ženskej psychológii – ženy oveľa častejšie vnímajú pocit samoty a oveľa intenzívnejšie prežívajú obdobia samoty.

Štatistickú významnosť tohto tvrdenia dokázala vo svojom výskume Monika Hricáková, ktorá v r. 2011 na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity obhájila diplomovku Fenomén single v Katolíckej cirkvi. V jej vzorke 208 single katolíkov (rímskych aj gréckych) bolo 22,6 % mužov a 77,4 % žien – čo tiež vypovedá o silnejšej tendencii žien svoj problém zdieľať a riešiť.

To, že single ženy sú na tom naozaj horšie ako single muži, potvrdzuje psychológ Juraj Holdoš: „U mužov sa vekom otvárajú širšie možnosti, aj 35 – 40-ročný chlap môže mať 25-ročnú babu. Opačne nie že by to nebolo možné, ale je to menej časté a považujeme to za divné. Môže to súvisieť s evolučnou psychológiou: staršia žena má menšiu pravdepodobnosť, že bude matkou a že to bude bez problémov, ako naopak.“

"Viac ako tretina (amerických) manželstiev medzi rokmi 2005 a 2012 sa začala na internete."

Zdieľať

Čo je na vine?

O príčinách singlovstva možno zoširoka špekulovať aj moralizovať. Katolícky kňaz a profesor Anton Fabian v texte Zostať „single“ – alternatívny životný štýl? napr. za príčiny tohto životného štýlu považuje hospodársko-ekonomický rozvoj, jav neoromantizmu a problémy vo výchove. Singlom prischla aj povesť karieristov a sebeckých pôžitkárov.

Lesanu to uráža: „Niektorí známi si myslia, že dôvodom mojej situácie je práca a pomyselná kariéra, ale to je hlúposť. Hneď by som prácu vymenila za lásku. Pracujem, lebo nemám lásku, nemám dieťa. To je celé.“

Singlovia sami vidia príčiny svojej situácie rôzne. Niektorí si uvedomujú vlastnú hanblivosť, plachosť, introvertnú povahu. Iní si sebakriticky vyčítajú nezrelosť, nedostatok tolerancie, priveľké nároky. Ženy často spomínajú nedostatok mužov vo svojom pracovnom prostredí a v prostredí cirkvi – tak ako Lesana.

Monika (34) hovorí: „Ako tínedžerka som sa pohybovala v cirkevnom prostredí, kde bolo jednak málo príležitostí stretnúť chalanov, a jednak randenie a vzťahy tam boli vnímané špecificky – v zmysle bozkávanie je hriech, slaďáky sú hriech...“ V istom veku už singlovia začnú vo svojom okolí pociťovať nedostatok vhodných kandidátov na vzťah.

Podľa Betky (30) je väčšina chalanov v jej veku už zadaná alebo ženatá. Klára (40) pripisuje nedostatok vhodných adeptov na randenie tomu, že „rovesníci, ak aj sú single, sú buď už rozvedení, alebo ešte stále deti, prípadne ‚čudní’, alebo úplne inak hodnotovo naladení.“ Niektoré ženy si pripadajú príliš dominantné. „Som asi príliš samostatná a muži sa ma boja,“ hovorí Mária (38).

1517493987_9448b6f667_o_0.jpg

Za a proti

Za pozitívum single stavu sa zvykne považovať najmä osobná nezávislosť. „Mám rád osobnú slobodu,“ hovorí Štefan (32). Prisilná potreba nezávislosti sa tak môže stať z výhod singlovstva jeho príčinou. M. Hricáková vystopovala medzi svojimi respondentmi dve hlavné výhody ich situácie: nezávislosť (v oblasti týkajúcej sa slobody a slobodných rozhodnutí, flexibilného, prípadne hedonistického správania sa) a ego-čas (čiže voľne disponibilný čas pre seba – na voľnočasové aktivity, sebarozvoj, službu, duchovnú formáciu, vzťahy...).

V niekoľkonásobne menšej miere sa vyskytujú ďalšie výhody: ego-centrizmus (vnímaný ako ochrana pred sklamaním a pred záväzkom) a sebarealizácia.

Medzi negatívami single stavu vo výskume M. Hricákovej jednoznačne viedli osamelosť a prázdnota, absencia partnerského vzťahu, intimity a rodinného života. Okrem toho, že samotu väčšmi prežívajú ženy, vplýva na jej pociťovanie aj vzťah s rodičmi (čím horší vzťah s matkou a otcom, tým horší pocit samoty) a pocit zmysluplnosti vlastného života.

Z hľadiska životného naplnenia identifikovala M. Hricáková medzi singlami tri porovnateľne veľké skupiny: 38,5 % respondentov prežíva pocit vlastného naplnenia, 32,7 % respondentov necíti zmysluplnosť života a 28,8 % osôb sa k otázke nevedelo vyjadriť. Samotu výrazne najťažšie prežívajú tí, ktorí necítia zmysluplnosť svojho života.

Najviac osamelosť na singlov dolieha v prítomnosti iných ľudí (partnerské dvojice, zvedaví dotieraví ľudia, blízki). V pomerne rovnakej miere, paradoxne, vplýva na prežívanie samoty neprítomnosť iných ľudí (byť osamote, prehliadaný, bez blízkych osôb). Tieto dve situácie sú najkritickejšie. Pridáva sa k nim trávenie voľného času (napr. plánovanie aktivít v piatok večer) a v menšej skupine ľudí aj osobné krízy (najčastejšie depresívne nálady alebo problémové situácie).

Otravné okolie

Psychické nastavenie singlov významne ovplyvňuje okolie. Podľa vyjadrení ľudí, ktorých sme oslovili, sa zdá, že väčšie príkoria zažívajú od známych než od rodiny. Rodina zväčša svojho člena prijíma a netlačí. Obmedzí sa na vtipy či občasné mamičkovské poznámky.

„Naša rodinná situácia zahŕňa dva rozvody, asi to berú v tomto kontexte,“ hovorí Lesana. „Nie je hlavné vydať sa, ale šťastne žiť.“ Naopak, mnohí priatelia a známi sú podľa nej otravní. „Jedni tým, ako sa ma stále pýtajú, či dakoho mám, druhí tým, že sú ,opatrní’ a nahlas mi dávajú najavo, že je to moja vec.“ Citlivo sa vníma aj dobre myslená snaha singla stále s niekým zoznamovať.

„Chcú ma vydať,“ konštatuje o priateľoch lakonicky Mia (34). Klára (32) dokonca cíti zo strany vydatých kamarátok, najmä tých, čo majú deti, určitú nadradenosť. „Veľakrát si myslia, že sú ,nado mnou’, resp. nad všetkými single ženami, že sú niečo viac... Ale to neriešim...“

Monika cíti niečo podobné: „Aj keď si kamošky rady vypočujú moje skúsenosti s randením, cítim tam taký ten odstup, keďže sú už ,za vodou’. Našťastie, mám stále pár kamošov, s ktorými sa dá ísť von aj vo večerných hodinách. Ale je ich čoraz menej...“ Ako konštatuje, je vďačná za každý nový kontakt s človekom, ktorý je v podobnej situácii. Partia single priateľov je na nezaplatenie.

K téme
Slobodní nad 35: Zabudnutí cirkvou?

Zdieľať

Čo sa zmenilo?

Je dnes zoznamovanie sa zložitejšie ako v minulosti? Názory na to sa medzi singlami diametrálne líšia – jedni jednoznačne poukazujú na bohatšiu ponuku aktivít a možností komunikovať s druhými, druhým súčasné nastavenie spoločnosti prekáža. „Rozhodovanie o manželstve sa presúva do obdobia, keď už človek prirodzene nestretáva toľko nových ľudí a keď je po dlhom období slobody a cestovania zvyknutý na pohodlnosť,“ hovorí Klára (32).

Introvertnému Štefanovi (32) zasa prekáža nastavenie súčasnej kultúry na extrovertov. „Myslím si, že to platí aj v medziľudských vzťahoch...“ Michal (30) vníma ustavičnú nespokojnosť a prieberčivosť – aj vo vzťahoch. „Konzumný svet nás učí nebyť s ničím spokojný, a tak mnohí neustále hľadajú ,dokonalého partnera’“. Paľo (37) si myslí, že dnes je ťažšie zaujať. „Priveľké množstvo možností mierne devalvuje výkon, ktorý bol v minulosti hodnotný.“

Doba sa teda zmenila, ale nie vždy sa zmenili aj názory „staromilcov“. Ak sa človek nezmestí do štandardov, podľa ktorých má byť v tridsiatke už minimálne päť rokov po sobáši a mať cca dve deti, a má cudzie predstavy o svojom živote stále na tanieri, je to frustrujúce.

Monikina mama „žije vo svete, kde všetko má byť dokonalé, vydať sa, mať deti a mať, citujem, ,normálne starosti’. Stále mám pocit, že som ju v tomto sklamala, dokonca mi bolo nepriamo vytknuté, že som sa ,pričasto pomýlila’.“

7249356524_64d4c18b44_o.jpg

Internet – pomáha?

Na širokej „ponuke“, vyberaní a preberaní výrazne participuje internet. Štúdia prof. Johna Cacioppa z Chicagskej univerzity ukázala, že viac ako tretina (amerických) manželstiev medzi rokmi 2005 a 2012 sa začala na internete. J. Cacioppo dokonca tvrdí, že dvojice, ktoré sa zoznámili na internete, majú šťastnejšie a dlhšie manželstvo ako tí, ktorí sa zoznámili klasicky, teda tvárou v tvár.

Lesana však na internete nikdy nerandila. Flirt cez internet sa jej bridí. „Táto forma je pre mňa ponižujúca. Inzerát, čet, zoznamky – to všetko vnímam ako ,ponúkanie’ samej seba, ako sebaprezentáciu, ktorá ak bude zvládnutá, bude o mňa záujem. Je naozaj ponižujúce zavesiť sa na nejakú sieť a čakať, kým si vás niekto vyberie. A platí to aj opačne, zdajú sa mi zvláštni muži, ktorí sa sami takto zavesia. Preto si takých mužov ani nevyberám.“

Ďalším negatívom internetového zoznamovania sa sú – podľa Kláry (40) – „riziká spojené s čudákmi, ktorí na webe sú“. Potvrdzuje to aj Monika, ktorá má skúsenosť, že v osobnom kontakte sa niekedy časom ukáže nejaká „issue“, ktorá začne prekážať. „Je to pomerne náročné zistiť hneď, väčšinou to trvá.“

Preto ľudia randiaci na internete odporúčajú nepredbehnúť vo virtuálnej otvorenosti realitu, „nenamotať sa“ na vlastnú predstavu o danom človeku – lebo o to väčšie je potom sklamanie. To sa často týka základných hodnotových otázok a predstáv o manželstve.

Prípadne sa ten druhý ukáže príliš zranený na vzťah. Veronika (31) sa z internetových známostí už poučila a tvrdí, že „klin sa klinom nevybíja“. Ľudí s nespracovanými minulými vzťahmi alebo so snahou za každú cenu nebyť sám považuje za nevhodných na partnerstvo.

K téme
Simona Predáčová: Púť zaľúbených nás posilňuje vo viere a v láske

Zdieľať

Je teda internet pomocníkom? Áno, ale... „Zoznámiť sa je ľahké,“ konštatuje Klára (40), zložitejšie je SPOZNAŤ sa. A to z tých istých dôvodov, vďaka ktorým je zoznámiť sa ľahšie.“ Aj Veronika si myslí, že randenie je ľahké, „horšie je to už so serióznym prístupom k vzťahu“. Podľa Moniky sú ľudia dnes v osobnom styku uzavretejší. „Na internete síce narozprávajú hocičo, sú veľmi otvorení, ale naživo je to už o inom.“ Pre súčasných osamelých ľudí, ktorí dokážu komunikovať s celým svetom, ale s partnerskými vzťahmi majú problémy, sa už vžilo označenie „generácia zúfalcov“. Bezmocne stoja pred akousi bariérou, ktorá im bráni „priblížiť sa“.

Jej rúcanie si podľa M. Hricákovej možno nacvičiť v kvalitných, dlhodobých, hlbokých priateľských vzťahoch. Priateľstvá sú pre singlov kľúčové. A spolu s nimi komunikácia. V tejto súvislosti cituje Gibranovho Proroka: „A dávajte svojmu priateľovi zo seba to najlepšie. Ak musí poznať chvíle vášho zúfalstva, nech pozná aj chvíle vašej radosti.“

Nahí a nespútaní

Singlovia, ktorých sme oslovili, považujú za svoju životnú filozofiu dôveru. Paľo sa modlí, aby pochopil Boží plán pre svoj život. Na Boží plán sa odvolávajú aj ďalší. Betka (30) konštatuje: „Odovzdávam aj túto časť života Bohu a verím, že on má pre mňa aj v tomto plán. Je to veľmi ťažké, ale inak by som to zvládala fakt oveľa, oveľa horšie...“

Ema (43) sa snaží tento „medzičas“ využiť na rozvíjanie svojich schopností a talentov a používať ich v službe blížnym. Podobne Jana (31) konštatuje, že „človek by si mal vážiť tento čas so sebou a mal by ho využiť na sebazdokonaľovanie.“

Hricáková zdôrazňuje, že pre uplatňovanie slobody je kľúčová prítomná chvíľa. Upínanie sa na minulosť prináša sebaľútosť a sklamanie, upieranie sa do budúcnosti vedie zasa k obavám a márnym očakávaniam. Navyše, takáto sloboda je možná bez ohľadu na okolnosti.

„Slobodným sa človek stane, len keď dokáže prijať aj to, čo si nevybral,“ tvrdí M. Hricáková. Cituje Jacquesa Philippeho: „Skutočne slobodným sa možno stať iba vtedy, ak človek prijme, že nebude slobodný!“ V knihe Vnútorná sloboda Philippe píše: „Naša sloboda má vždy nádhernú moc. (...) Osud sa stáva slobodnou voľbou, prinútenie sa stáva láskou, strata sa stáva plodnosťou. Vždy sme pánmi zmyslu, ktorý životu dáme.“

Krása obetovanej slobody spočíva podľa M. Hricákovej nie v zbavení sa toho, čo nás spútava, ale v povznesení sa nad to. Slovami Gibranovho Proroka: „Naozaj slobodní budete, keď vaše dni nebudú bez starostí a vaše noci bez žiadostí a žiaľu, ale ešte skôr, keď tieto veci budú zväzovať váš život, a predsa sa povznesiete nad ne nahí a nespútaní.“

Exupéry obliekol túto myšlienku do metafory v Citadele: „Ak dokážeš pochopiť, že si vetvou, ktorá sa kolíše, pevne pripútaná k stromu, potom vo svojom pohybe okúsiš večnosť.“

K téme
Riaditeľka Domu Quo Vadis: Chceme byť duchovným srdcom v centre Bratislavy

Zdieľať

Terapia službou

Za kľúčovú príležitosť objaviť takúto slobodu považuje M. Hricáková službu druhým. Ona sama je riaditeľkou evanjelizačného domu Quo vadis v Bratislave a uvádza, že práve singli tvoria 98 % dobrovoľníkov, ktorí tam pracujú (cca 40 ľudí).

„Je badateľné, ako služba otvára singlov pre vzťahy, a preberanie zodpovednosti za službu pôsobí takmer terapeuticky na formáciu singlov, ich prežívanie, vytváranie a udržiavanie vzťahov, rozhodovanie v ich životoch... Treba prihliadať aj na extrém úniku do služby. Stále však služba ostáva darovaním sa, a preto si myslím, že to je vhodná príležitosť na integráciu singlov v cirkvi.“

Dom Quo vadis sa profiluje pre cieľovú skupinu singlov zámerne, lebo v Katolíckej cirkvi je podľa M. Hricákovej málo aktivít zameraných práve na túto kategóriu. „Väčšinou sa pastorácia orientuje na deti, mládež, rodiny, núdznych či seniorov.“ To, čo singli očakávajú od cirkvi, je pomoc pri hľadaní svojho miesta. Preto je táto úloha podľa M. Hricákovej úzko spojená s upevnením a akceptovaním statusu laika v cirkvi.

Terézia Rončáková

Foto: Flickr