Richard Jaroněk je český potápač, fotograf, spisovateľ a cestovateľ. Už 20 rokov sa potápa so žralokmi, píše o nich knihy, prednáša. V rozhovore pre Postoj sa vyjadruje k žralokovi, ktorého zaznamenali tieto dni v obľúbenom chorvátskom letovisku. Hovorí tiež o tom, prečo sa nebáť žraloka a čo robiť pri prípadnom stretnutí s touto parybou. 

Pred pár dňami videli turisti žraloka pri pobreží Makarskej v Chorvátsku, neskôr pri ostrove Korčula a zase pri Makarskej. Na Jadran cestujú každé leto desaťtisíce českých a slovenských turistov. Majú dôvod na obavy? 

Nie, nemajú. Je pravdou, že žraloky sa v Stredozemnom mori vyskytovali od nepamäti a dokonca najväčšie dve žraločie samice Veľkého bieleho žraloka boli ulovené na Malte (mali 6,3 metra a cca 3,3 tony). A to dvakrát po sebe. To, že sa dnes objavia žraloky v týchto vodách, je skôr výnimkou, zázrakom. 

Ako sa tam dostanú? 

Priplávajú za loďami, ktoré preplávajú Gibraltárom a tiahnu sa za nimi, pretože lode sa zbavujú biologického odpadu a tým prirodzene za nimi tiahnu žraloky. 

Ľudia, prirodzene, reagujú na médiá, ktoré ich tradične so začínajúcim sa letom a turistickou sezónou rady plašia a varujú pred možným nebezpečenstvom. 

Uvedomme si jednoduchú štatistiku, ktorá je už dvadsať rokov nemenná – päť mŕtvych na celej planéte počas jedného roku. To je taká nízka štatistika, že skôr vyhráte v športke alebo vás zabije meteorit.

Žralok je veľmi opatrný lovec, ktorý útočí na svoju korisť veľmi cielene. A človek na jeho jedálny lístok nepatrí. Tých päť nešťastníkov ročne sú iba smutné chyby.

K útokom sa dostaneme, zostaňme ešte chvíľu na Jadrane. Titulky niektorých médií hlásali, že v Chorvátsku sa objavil žralok – ľudožrút. Čo si o tom myslíte vzhľadom na informácie, že ide o žraloka mako? 

Zábery žralokov v chorvátskych vodách sa objavia pravidelne so začínajúcou sa sezónou a mnohokrát samotní Chorváti prispievajú k týmto zbytočným panikám svojimi závermi o zabijakoch z hlbín či vraždiacich morských psoch (ako sa v chorvátčine žralok povie). 

Pritom tá zúfalá paryba hľadajúca niečo na zjedenie – pretože všetci vieme, aký je stav rýb v Jadrane –  len hľadá nejakú tú poslednú rybku. Keby našiel opäť cestu von Gibraltárskym prielivom, bol by najšťastnejšou rybou. Žiaľ, skôr bude ulovený.

„Dôvod báť sa vliezť do Jadranu nie je. Žiaľ, hlúpi chorvátski novinári iba prilievajú olej do ohňa a svojimi špekuláciami ľudí strašia.“ Zdieľať

Môžeme ľuďom povedať, nekúpte sa v špinavých vodách, pri súmraku či východe a podobne, ale to sú rady tak pre oblasti niekde v Juhoafrickej republike či Francúzskej Polynézii, kde sú týchto žralokov stovky. 

Zúfalec, ktorý sa dostane do pre neho nehostinných vôd Jadranu, je skôr zmätený. Uvádza sa, že žralok, ktorý sa teraz objavil v Chorvátsku, je vraj mako. Nie som si z tých rozmazaných záberov istý, ale na mako žraloka má príliš široké prsné plutvy, skôr by som povedal, že to bude niektorý z útesových žralokov.

Vlani v rozhovore pre Plus Jeden deň ste sa vyjadrili, že za posledných desať rokov sa zvýšil výskyt žralokov v miestach, ktoré považujeme za nezvyčajné. Čo je za tým? 

Napríklad v Jadranskom mori bol vždy. Nebolo to ale v žiadnom hrozivom počte a v budúcnosti už nebude. To, že žraloky menia správanie a výskyt v lokalitách nie takých typických, má príčinu v úbytku žralokmi lovených rýb, ktoré sme vylovili my, ľudia. 

Prosto hľadajú nové priestory a nové loviská. Taktiež sme im narušili hierarchiu v likvidácii veľkých APEX druhov (Veľký biely, tigrí a pod.) a tým sme vytvorili v žraločej populácii zmätok. Menšie žraloky sa dostávajú na vyššiu pozíciu, ku ktorej neboli predurčené, a nevedia s týmto postavením pracovať. Často konajú zmätočne a neprirodzene.

Na snímke tím Richarda Jaroněka kŕmi žraloky. "Ukrývame im rybičky a viac-menej ich dráždime. Žraloky sú v tesnom kontakte a bežne sa o nás otierajú." (Foto: archív Richarda Jaroněka)

Má teda človek počítať so stretnutím so žralokom pri kúpaní či potápaní len v „typických“ žraločích oblastiach alebo aj v letoviskách Stredozemného mora? 

Uvedomme si, že prirodzený rytmus oceánov a morí sa deje milióny rokov. Zrazu zaberieme pláž, postavíme tam hotel a tisíce turistov sa hrnie do vody, kde loví či spí žralok. Ako vieme, žralokovi sa musia celý život okysličovať žiabre a musí sa hýbať. Konečne si môže vyraziť a naraz sa nad ním zjavia kričiace deti, plávajúci plavci, duniace skútre. Zľakne sa a len čo môže, uteká na otvorené more.  

To, že sa stane nehoda a niekoho cvakne? Aká je pravdepodobnosť, že budeme mať nehodu po ceste na dovolenku alebo že nás pohryzie psík v parku? Asi tisíckrát väčšiu.

Ale to hovoríme o skutočne inej, Chorvátsku na hony vzdialenej lokalite. Dôvod báť sa vliezť do Jadranu nie je. Žiaľ, ako som už uviedol, hlúpi chorvátski novinári iba prilievajú olej do ohňa a svojimi špekuláciami ľudí strašia. Pritom si neuvedomujú, že turisti ich živia.

Dá sa stretu so žralokom nejakým spôsobom predísť? 

Nestaval by som otázku týmto spôsobom, nech neprispievame k panike. V typických žraločích oblastiach – čo určite Jadran dnes nie je –  žraloky dokonca milujú plytké vody a hĺbka jedného metra je pre ne priamo idylická. Žraloky tam lovia pobrežné ryby a dokonca spia v príbojových vlnách. 

Potom sa veľa nehôd stane tak, že plavci doslova na žraloka stúpia či kopnú ho, ten sa oženie a incident je na svete. Ale to sa fakt bavíme o oblastiach, ktoré sú ďaleko od našich obľúbených európskych lokalít.

„Užívajte si ten vzácny osobný kontakt a pokiaľ to nezvládate, veľmi pokojne sa vráťte na breh či loď.“ Zdieľať

Prirodzene, dnes už vieme, ako žraloci fungujú, kedy a kde lovia. Slovom spisovateľa by som povedal Rodriguézovým filmom „Od súmraku do úsvitu“. Ale naozaj, nie je to tak, že si idem s frajerkou o polnoci romanticky zaplávať a v zátoke na mňa čaká nenásytná svorka žralokov. 

Niektorí majú predstavu, že keď sa v mori porežú, prilákajú žraloka...

Žralok má v mozgu uloženú databázu všetkých tvorov, ktoré loví, a tá pomyselná kvapka krvi v mori naozaj funguje. Ale pozor! On presne vie, aká a čia je to krv. Na svojom „harddisku“ má geneticky všetkými inými žralokmi rovnakého druhu uloženú informáciu, že tá kvapka krvi patrí korytnačke, tuniakovi, delfínovi či uhynutej veľrybe. Ľudská krv je mu neznáma. Áno, je to pre neho krv, no určite sa po nejakom lodnom nešťastí nespráva zmätene a nežerie všetko, na čo natrafí. 

Minulý rok dovolenkárov vystrašil smrteľný útok žraloka na českého turistu v Egypte. Čo by ste poradili človeku, ktorý sa chce ísť potápať do Červeného mora, no odrádza ho táto skutočnosť? 

Tragédia, čo sa stala, je iba smutná nehoda. Počas čítania tohto rozhovoru sa na našich diaľniciach zabije viac ľudí v aute – a úprimne, koho to dnes zaujíma. Vždy bude pútavejší článok o monštrách z hlbín. 

V Červenom mori je vďaka väčšej populácii rýb a teplejším vodám odjakživa väčší výskyt žralokov – i tých pre človeka nebezpečných, ako je napríklad dlhoplutvý (longimanus), alebo tigrí (galeocerdo cuvier).

Napriek tomu je to raj na potápanie...

Potápači v Červenom mori majú výhodu, že vidia na všetky strany, majú extra vzduch, vypúšťajú bubliny. A v podstate tak trochu túžia tie zubiská s ostrou plutvou aj uvidieť. Plavci sú trochu v nevýhode. Bez masky pod vodou veľa nevidíme, sotva nejakú rozmazanú siluetu niečoho.

Pokiaľ chcete ísť do týchto vôd, len si povedzte, že pravdepodobnosť stretu so žralokom je jedna k miliarde a pol. 

"Žraloky sú veľmi opatrní lovci. I keď to často vyzerá desivo, nechcú nám cielene ublížiť. Keď už poškriabu zubami alebo hryznú, je to iba preto, že sme ho s návnadou dosť vydráždili. Ale to je úplne iná situácia ako pri náhodnom plávaní." (Foto: archív Richarda Jaroněka)

Prečo dochádza k útokom na človeka, keď im nechutíme a majú tendenciu sa nám vyhýbať? 

Napísal som o tom svoju štvrtú knihu Žralok tigrí – hyena morí. Preberal som v nej fakty, štatistiky, možnosti, náhody, osobné skúsenosti. Nemáme teraz taký priestor, tak odpoviem jednou myšlienkou. 

Keď budeme féroví, tak odpoviem, že vlastne nevieme, prečo žralok v daný okamžik a čas zaútočil. Domnievame sa a špekulujeme. Faktom je, že vlastne netušíme. Prečo sa zrazu, keď sa celý rok na pláži v Juhoafrickej republike pri Kapskom meste surfujú desiatky tisíc ľudí, stane nehoda a žralok odhryzne surfistovi nohu?

Prečo? Toho žraloka je každý deň vidieť pod surfistami a neútočí. Iba sa tam vyhrieva. Všetci to vedia a každý deň idú do vody. A raz za rok sa práve v týchto miestach stane tragédia a žralok prispeje k tej neslávnej štatistike päť mŕtvych ročne. A na druhý deň sa surfuje znovu.

Prečo šťastný otec rodiny odrazu vezme pištoľ, vystrieľa celú svoju rodinu a potom to otočí proti sebe? Veď nerozumieme svojej vlastnej rase a chceme rozumieť žralokom? Pritom o ich živote vieme sotva osem percent. 

Čo ak je to oveľa jednoduchšie, než sa domnievame? Prosto žralokovi preskočilo. Jednoducho, defektný tvor, ktorý sa nejako správa. Myslím, že všetci dáme dokopy desať prípadov čudne sa správajúcich ľudí a žralok? Budeme mať hneď odpoveď. Seriózne? Nie. 

Medzi rady, ako sa brániť pri útoku žraloka, sa uvádza napríklad úder do nosa alebo očí. Je však reálne, aby sa človek, ktorý nikdy pred tým nestretol žraloka mimo ZOO, zachoval takto racionálne?  

Áno, to funguje. Alebo zakričať. 

Pod vodou? 

Áno, pod vodou. Z vás vyletia bubliny vzduchu, čoho sa žralok bojí. Ale to sme už vo veľmi tesnom kontakte a čo si budeme nahovárať – kto z nevycvičených plavcov má na to, aby sa pustil do žraloka holými rukami?

Nejaká rada pre odvážnych? 

Hlavne sa upokojte, nemetajte okolo seba. To je iba voda na jeho mlyn. Uvedomme si, že je vybavený receptormi, ktoré vnímajú tvory v tiesni. Tým, že sa vo vás hromadí strach, mu iba prikazujete skontrolovať, čo sa to s tým divným objektom vo vode deje – treba sa ho báť alebo ako slabý článok v reťazci zlikvidovať?

Alebo inak. Užívajte si ten vzácny osobný kontakt a pokiaľ to nezvládate, veľmi pokojne sa vráťte na breh či loď.

„Ak stretnete na dovolenke žraloka, buďte šťastní“ – Richard Jaroněk rozpráva o žralokoch na TEDxe v Bratislave. 

Má zmysel pri zahliadnutí žraloka plávať od neho preč? 

Nikdy! To je naše hlúpa naivita, že si myslíme, že mu asi uplávame alebo čo. Žraloky o nás vedia omnoho viac, sú pod nami a sledujú nás. Často o nich ani nemáme potuchy. Nedivme sa, veď tie vody sú ich, je to ich obývačka, kuchyňa. To my sme tam na návšteve, ale nesprávame sa tak.

Ale pokiaľ žraloka ako plavec zbadáte, upokojte sa a udržujte s ním očný kontakt. Jednoducho sa na neho pozerajte. Žralok príde o moment prekvapenia. Stále však nehovorím o tom, že vás prišiel zožrať, je iba zvedavý a chce si vás prezrieť. On zrazu zistí, že o ňom viete, a ustúpi. 

Keď si človek pozrie vašu webovú stránku, vidí tam fotografie, na ktorých chytáte za hlavu Veľkého bieleho žraloka alebo tigrieho. Každému asi napadne otázka, či sa takéto „hladkanie“ niekedy nevymklo spod kontroly? 

Ale určite. Občas prestrelíme, robíme chyby, veľa machrujeme, rešpekt sa niekam vytráca. Máme momenty, keď si myslíme, že sme nezničiteľní, a vtedy príde facka. Už som zažil veľa hryzov do nôh, ruky. Žralok skalpoval kolegu blondiaka, ďalšiemu odhryzol pery aj so špičkou nosa, pretože ten kolega mal pri tvári lesklý kompaktný fotoaparát. Mňa cvakol do zadku a do prstov. 

Nehody pri našej práci budú. Keď vyťahujeme rybárske háčiky z tlamy žralokov, vždy ide o prsty. Ale nech sa čitatelia nedesia. To, čo robíme my, nemá s turistickým plávaním či potápaním nič spoločné. Ide o skutočný extrém, so špeciálnou návnadou a vydráždenými predátormi. Potom sa stane aj nehoda. 

Odborníci na žraloky sa zvyknú vyjadrovať veľmi kriticky k zobrazeniu žralokov vo filmovom priemysle. Máte vy obľúbený žraločí film? 

Nemôžem povedať, že obľúbený, ale pokiaľ mám jeden z tých všetkých žraločích nezmyslov vypichnúť, tak to budú, prirodzene, Spielbergove Čeľuste. Samozrejme, „jednotka“. Tie ďalšie boli nanič. 

Prečo Čeľuste? 

Už len preto, že to bol film prvý svojho druhu, ale hlavne, režisérsky je skvelý a vždy, keď ho raz za pár rokov vidím, v živote by ma do vody k tým beštiám nikto nedostal. Prosto, ten film funguje skvele a strach pri televízii je krásny.

Tiež v nás zakorenil strach zo žralokov, na základe ktorého vznikol i tento článok. S nadhľadom hovoríme, že keby Peter Benchley (autor Čeľustí) napísal knihu o delfínovi – zabijakovi, desili by sme sa teraz viac delfínov než žralokov. Ale preto, že médiá ukazujú delfína ako mierumilovného záchrancu a pomocníka námorníkov, milujeme ho.

Viete, že delfín ročne zabije viac ľudí než žralok? A to, že niekoho zachránil? Áno, stalo sa to a asi i stane. Ale viac ľudí utopí.