Spoločnosť 02. máj 2019

Čo sa podarilo a čo nepodarilo Najväčšiemu Slovákovi

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
Chýbal dokument a diskusia o Tisovi.
Chýbal dokument a diskusia o Tisovi.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jaroslav Daniška

Čo sa podarilo a čo nepodarilo Najväčšiemu Slovákovi
Zľava generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, režisér a producent projektu Peter Núňez a spoluautor projektu Ľuboš Machaj. Foto: J. Kotian/TASR

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Dozvedeli sme sa to, čo už vieme: väčšina z nás považuje za najväčšieho Slováka Milana Rastislava Štefánika, druhý skončil Ľudovít Štúr. Zrejme by sa to dalo uzavrieť s tým, že učebnicový výklad slovenských dejín funguje a končí sa vznikom Československa. Ktovie, kto sa o pol storočia stane pozitívnou osobnosťou z obdobia 1939 – 1989.

 

Najskôr, čo sa podarilo.

Neohŕňal som nosom nad týmto popularizačno-apologeticko-diskusným formátom RTVS, už preto, že o dejinách sa u nás hovorí stále málo, plus niekoľko vecí sa naozaj podarilo. Najmä relácia o Andrejovi Hlinkovi, ktorý z dokumentu aj diskusie pôsobil neopozerane sviežo: Jánovi Čarnogurskému sa podarilo Hlinku sebavedome oddeliť z obdobia Slovenského štátu, ukázať rozdiel medzi Hlinkom ako reálnou postavou a symbolom, koho a čoho sa stal po smrti. Bolo to po prvýkrát, čo sa taký pokus bez nacionalistického zápachu podaril, verejnoprávne médium urobilo službu verejnosti.

Podarilo sa tiež, tak trochu vďaka Marike Gombitovej, že medzi 10 osobností sa dostal Jozef Gabčík, vojak, ktorý sa podujal na vraždu tyrana Heydricha. Následná diskusia a najmä morálny spor spojený s týmto činom už nevyšiel podľa očakávaní, ale opäť išlo o službu verejnosti. Gabčík bol dlho opomínaný, obchádzaný, pritom práve takéto príbehy dokážu nanovo oživiť drámy 20. storočia.

Do tretice, podarilo sa ukázať, že slovenskí filmári hoc aj v strese a krátkom čase dokážu robiť filmársky pekné dokumenty, kamera, použité drony, súčasná grafika aj televízny archív... dobre sa na to pozeralo, často to pomohlo zvýrazniť nosné témy tej-ktorej osobnosti.

Čo sa nepodarilo

Veľkou chybou bolo vyškrtnutie osoby Jozefa Tisa. Videli sme, že o komunistické osobnosti (Husák, Dubček) fakticky záujem ani nie je, nejaké sympatie prežívajú, ale reálne ich ani nemá kto na solídnej úrovni „hájiť“. Komunista Hrdlička – to bola kombinácia nevkusu a argumentačnej úbohosti. S Tisom by to bolo možno podobné, ale je porušením základnej férovosti, ak sa o Husákovi môže diskutovať a Tiso má byť tabu.

Je to horšie ako chyba. Práve diskusia o Tisovi by bola najdôležitejšia, a to nielen kvôli jeho historickej stope a osobnej zodpovednosti za vojnový štát, ešte viac kvôli tomu, čoho sa Tiso stáva symbolom. Ak sa o Tisovi nebude verejne diskutovať, ak zostane témou iba pre odborné knihy a konferencie, doplatíme na to.

Preto tak trochu najzaujímavejším výsledkom celej ankety by pre mňa bolo, koľký v poradí, keď sa anketa spustila a zostavila sa prvá stovka, Jozef Tiso skončil. Ak je nejaké poučenie, tak to, že verejnoprávne médium by v takej závažnej veci nemalo ustupovať tlaku komerčných firiem, ktoré hrozili odmietnutím spolupráce.

Nepodarilo sa tiež dostať do pozornosti širšej verejnosti osoby, ktoré patria do výkladu našich dejín, najmä Vrba a Wetzler, potom Krčméry a Jukl, prípadne, keď už sme zaradili Cyrila a Metoda, tak aj osobnosť Kolakoviča. Akurát tento týždeň som na pozvanie jednej školy hovoril o príbehu Vrbu, Wetzlera, Rosina a Mordowicza a opäť som zažil, ako práve vďaka týmto mladíkom možno zaujať študentov nielen pre tému holokaustu, nacizmu a podriadenia Slovenského štátu voči Nemcom, ale aj židovstva, našej identity a podobne. A to sme ešte nehovorili o osobnostiach, ktoré žili v exile alebo sa narodili v cudzine, ako Yaroslav Pelikan, Thomas Bell a ďalší.

Táto úloha zostáva, nikto v tom nemôže zastúpiť RTVS. Najväčší Slovák bude mať omnoho väčší zmysel, ak sa ním niečo začalo. Slovenské dejiny sú totiž oveľa zaujímavejšie, ako väčšina televíznych divákov tuší.

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0