Silvestrujúca Praha stíchla, privítala komunitu Taizé

Čo pritiahne viac ako 30 tisíc veriacich z celej Európy do jedného z najateistickejších štátov? Stretnutie Taizé.

So skupinkou šiestich mladých ľudí prichádzam do hlavného mesta našich susedov a miešame sa medzi ďalších putujúcich zo 65 krajín. Je pondelok, 29. decembra. Na rozdiel od iných sme ubytovaní u známych a nie vo farnosti. Dostávame mapu takú veľkú, žeby sa ňou mohli zakryť na noc bezdomovci.

Program začína večer. Sme zhromaždení v jednej hale. Podávajú nám vepřo a zelí bez knedle, ovocie, sladkosti... Dobrovoľníci stoja v pásoch a predbiehajú sa v tom, kto prvý odovzdá obsah svojej škatule. Vykrikujú najmä Taliani. Prechádzame cez nich stále rovno ďakujúc v taliančine, španielčine, nemčine i angličtine a ani nevieme ako, už stojíme na konci s plnou taškou dobrôt. Pripomíname premenenie chleba a rýb, jeden z Ježišových zázrakov. Jedna z vecí, ktorá nás spája je úsmev. Zdobí tváre dobrovoľníčok, ktoré zbierajú odpadky, i pána, ktorý umýva po nás podlahu. Ľudia sa objímajú, stretávajú po dlhom čase a viera tvorí medzi nami neviditeľný povrazec.

"Hudba nie je čierno-biely zápis v notovej osnove, tieto dvojfarebné značky dokážu rozhýbať každé srdce a dojať každú bunku našej kože. Už svätý Augustín povedal, že kto spieva, ten sa dvakrát modlí."

Zdieľať

Po jedle sa presúvame do inej haly. Je tu šero. Čítame tabuľky s nápisom SILENCIUM a CISZA. Väčšinu pútnikov totiž tvoria práve Poliaci. Po bokoch sa nachádzajú stĺpy z batikových látok. Celú atmosféru tvorí harmónia farieb, tvarov a melódií. Vpredu dominuje farebné plátno pomaľované zapadajúcim slnkom. Rozoznávam známe melódie: Magnificat, Jesus remember me alebo Bleibet hier. Hudba nie je čierno-biely zápis v notovej osnove. Na prvý pohľad to tak vyzerá, áno. Ale tieto dvojfarebné značky dokážu rozhýbať každé srdce a dojať každú bunku našej kože. Už svätý Augustín povedal, že kto spieva, ten sa dvakrát modlí.

Začíname s oslavným Alleluia, ktoré nás neskôr sprevádza každý deň. Niektorí sa stále hanbia. Speváčka nás povzbudzuje a vedie, jej hlas hladí bubienky a vyzýva pripojiť sa k zboru.

Na druhý deň prichádzame do kostola sv. Salvátora. Moja prvá skúsenosť s českými chrámami by sa dala zhrnúť jedným slovom – prázdnota. Teraz sú lavice plne obsadené, mladí i starší sedia po zemi na dekách či karimatkách. Nikomu však neprekáža, že sme natlačení na seba ako sardinky v konzerve.

Chrám zdobený zlatom sa leskne a svetlo dopadá z okien kupoly, čím všetko dotvára k dokonalosti. Znejú prosby vo francúzštine. In manus tuas, Pater sa vznáša až k nebesiam. Mladí sú vždy v pohybe. Teraz však sedia, sledujú noty tancujúce v brožúrke a spievajú. Spoločné modlitby sa vznášajú vysoko, vyššie, až cez kupolu do neba. Možno práve táto Púť dôvery pomôže pritiahnuť viac Čechov do kostolov.

Zhodli sme sa na tejto myšlienke pri ranných chválach. Rozdelili sme sa do skupiniek. Našu viedla slovenská animátorka. V kruhu spolu s nami Slovákmi sedia tri Chorvátky, ktoré sa učili o Čechoch a Slovákoch ako o ideálnom príklade rozdelenia štátov bez vojny, ďalej dvaja Poliaci a dve Talianky. Poliak sa priznal, že sa učí od domácich väčšej dôvere. Dali mu totiž kľúče z bytu, pričom ho poznajú len prvý deň. On by to nikdy neurobil. Komunikujeme v angličtine. Talianky sa s nami podelili so sladkosťami z domova. Po debate si vychutnávame detský punč. Rehoľník si nevšimol nápis na termoske a v domnienke, že ide o horúcu vodu si zalial kávu. Podobne urobila aj jedna Ruska, tak sa na seba len usmiali a pripili si „punčcafé“.

V utorok a stredu od 15:00 prebiehajú workshopy. My sme si vybrali prednášku Tomáša Halíka s názvom Viera a neviera: od našich pochybností a obáv k osobnému stretnutiu s Bohom a v stredu organový koncert. Prednášajúci bol veľmi charizmatický a vtipný, čím sa priblížil mladým hneď od začiatku. Tento držiteľ Templetonovej ceny nás povzbudil slovami, že aj temné noci sú dôležitými prvkami, v ktorých sa upevňuje naša viera.

"Evanjelici nás pohostili kráľovsky a ani nám nenapadlo pomyslieť si, že sú z druhého brehu a nie 'tí naši'."

Zdieľať

Taizé je aj o tom, že v húfe ľudí zbadáte rodičov s deťmi, ktoré sú úplne pokojné, takže ich zaregistrujete, až keď ocko začne vyhadzovať do vzduchu bábätko. Sú to dlhé rady pred toaletami, pričom zistíte, že Ukrajinka študuje to čo vy a poskytne vám jej pohľad na konflikt s Ruskom. Vidíte zasvätené osoby, ako sa guľujú a bláznia, ale hlavne ide o to, že sa stretnú na jednom mieste katolíci, protestanti i pravoslávni, aby sa spolu modlili, chválili a prosili o pokoj vo svete. Evanjelici nás pohostili kráľovsky a ani nám nenapadlo pomyslieť si, že sú z druhého brehu a nie „tí naši“. Ako povedal Tomáš Halík: „Boha nezaujíma, či v neho veríme, ale či ho milujeme.“

Čo sa týka situácií alebo vecí s prívlastkom posledný/-á/-é, ľudia majú tendenciu robiť to, na čo by buď neodhodlali, alebo sa kajajú. Vybrali sme si druhú variantu.

Už od rána sa očami potkýname o pozvánky na rôzne silvestrovské mejdany. My sme však neprišli do Prahy kvôli party. Nachádzame sa opäť v chráme sv. Martina.

Aj zima je skúškou viery. Nie je ľahké spievať Pane, chválimě tě, keď sedíte blízko pri dverách a trasiete sa. Keď nastane ticho, počujeme ako ohňostroje odpaľujú prví netrpezliví. Praha stíchla našimi modlitbami a spevmi. Pred polnocou vychádzame aj my, pretože kvôli rámusu by sme nepočuli ani samých seba. Do centra sa ani nepokúšame dostať. Všade vôkol vládne chaos. Kočík práve tlačila matka, ktorej vôbec neprekážalo, že ohrozuje svoje dieťa už len vzduchom páchnucim sírou.

V hale sa dozvedáme, že budúcoročné stretnutie bude v Španielsku, konkrétne vo Valencii. Zaznie radostný potlesk. Už teraz sa tešíme, že nám nebude až taká zima a stretneme sa s priateľmi, ktorých sme dlho nevideli. Ale hlavne opäť s ním. S Bohom.

Lívia Šimčeková
Autorka je študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Foto: páter Szczepan Bysiek SCJ

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo