Kto chce cirkev biť, reštitúcie si nájde

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kto chce cirkev biť, reštitúcie si nájde

Predseda KSČM Vojtěch Filip má dôvod na spokojnosť, vládna koalícia zatancovala tak, ako on zapískal. Foto – TASR/AP

Alebo ako komunisti zjednávajú spravodlivosť a miništrujú im pri tom Babiš s Okamurom.

Dolná komora českého parlamentu v stredu schválila zdanenie cirkevných reštitúcií. Návrh novely zákona predložený KSČM podporili aj vládne strany ANO a ČSSD a opozičná SPD Tomia Okamuru.

Návrh získal 106 hlasov od 172 prítomných členov Poslaneckej snemovne, proti bolo 56 poslancov ODS, Pirátov, KDÚ-ČSL, TOP 09 a STAN.

Toľko základné fakty. Zaujímavejšie je však pozrieť sa na to, prečo tento populistický návrh rozdelil nielen snemovňu, ale opäť raz aj českú spoločnosť.

Nenápadná finančná odluka

Zákon o majetkovom vyrovnaní sa s cirkvami a náboženskými spoločnosťami schválil český parlament ešte v roku 2012. Poslanecká snemovňa bola „za“, senát „proti“, ale dolná komora toto veto prelomila a prezident Václav Klaus ho podpísal. Prezident Klaus zákon síce nepodpísal, ale keďže ho ani nevetoval, vstúpil do platnosti.

Nespokojenci sa ešte obrátili na Ústavný súd, ale ten pomerne jednoznačne (11 : 4) rozhodol, že zákon platí.

Cirkvi tak od štátu dostanú späť do svojho vlastníctva pozemky a budovy, ktoré im v roku 1948 zhabal komunistický režim. Ich celková hodnota bola vyčíslená na 75 miliárd českých korún.  

Okrem toho im štát v priebehu tridsiatich rokov postupne vyplatí 59 miliárd českých korún (približne dve miliardy ročne) ako náhradu za pozemky, ktoré už nie je možné vrátiť, pretože sú napríklad v súkromnom vlastníctve.

Po vzájomnej dohode 80 percent týchto peňazí dostane Katolícka cirkev a 20 percent menšie cirkvi a náboženské spoločnosti. Ak by však aktuálna novela vstúpila do platnosti, cirkvi by dostali približne o 11 miliárd menej, teda asi 48 miliárd korún.


Zasadanie Poslaneckej snemovne Českej republiky. Foto – TASR/AP

V rámci finančnej náhrady dostanú cirkvi aj peniaze, ktoré sú príspevkom na osamostatnenie sa od štátu. Ruka v ruke s reštitúciami tak dôjde aj k finančnej odluke. Od roku 2030 už nebude štát prispievať na platy duchovných, cirkvi sú tak nútené získaný majetok neprehajdákať, ale využiť na dosiahnutie hospodárskej sebestačnosti.

Ináč povedané, finančné vyrovnanie vzťahujúce sa k minulým krivdám je zároveň spojené so zúčtovaním s cirkvami v budúcnosti. „Paradoxom potom je, že za zdanenie reštitúcií hlasovali strany, ktoré sú za čo najmenšiu rolu cirkvi v spoločnosti,“ podotýka Matyáš Zrno z Občanského institutu v Prahe.

Komunistické svaly namiesto faktov

Zdanenie cirkevných reštitúcií bola jedna z hlavných podmienok KSČM pri vyjednávaní podpory vlády Andreja Babiša. Bez ich hlasov by nemal v dolnej komore parlamentu väčšinu.

„Žiadna krajina neobdarovala cirkev tak štedro ako ateistická Česká republika,“ vyhlásil poslanec KSČM Miroslav Grebeníček.

Poslanci Babišovho hnutia ANO síce volili zmierlivejšiu rétoriku, aj tá sa však drží komunistickej dikcie. „Nikto nespochybňuje princíp cirkevných reštitúcií. Čo bolo vrátené, má byť vrátené. Ale v reálnej cene,“ povedal predseda klubu ANO Jaroslav Faltýnek, podľa ktorého bola výška finančnej kompenzácie cirkvám nadnesená, a preto má byť dodatočným zdanením zreálnená.

Cirkevní predstavitelia sa nedokážu zbaviť oprávneného pocitu, že komunisti ich chcú vo veľkom štýle okradnúť už po druhýkrát. Zdieľať

Nielen kritici komunistického návrhu z radov pravicovej opozície či samotné cirkvi, ale napríklad aj liberálny týždenník Respekt pritom poukazovali na to, že autori návrhu ani vláda nikdy nepredložili presvedčivú analýzu, kde by bolo údajné nadnesenie finančných náhrad vyčíslené a zdôvodnené.

„Presadenie zdanenia cirkevných reštitúcií dokumentuje rastúci vplyv komunistov na českej politickej scéne, napriek tomu, že ich volebný zisk v parlamentných voľbách v roku 2017 bol jeden z najslabších v histórii,“ hovorí pre Postoj Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akademie věd ČR.

„Komunisti tak teraz s 15 poslancami dosiahli svoj najväčší úspech od novembra 1989,“ pridáva sa Zrno.

„Rozhodnutie bolo navyše urobené v roku, v ktorom si budeme pripomínať 70. výročie prijatia takzvaných cirkevných zákonov, ktoré podriadili cirkvi štátnemu dozoru a zabavili im majetok,“ dodáva Šebek.

O to trpkejší pocit majú cirkevní predstavitelia, ktorí sa nedokážu zbaviť oprávneného pocitu, že komunisti ich chcú vo veľkom štýle okradnúť už po druhýkrát.

Vytrestanie malých cirkví

Kto by si myslel, že s dodatočným zdanením bude mať najväčší problém Katolícka cirkev, mýlil by sa.

Navrhnutá novela totiž chce 19 percentami zdaniť nie reštituované budovy a pozemky, ale len 59 miliardovú finančnú náhradu. A z tej mali profitovať najmä malé cirkvi, akými sú napríklad Českobratrská církev evangelická (v roku 2011 sa k nej hlásilo 52-tisíc veriacich) či Československá církev husitská (39-tisíc veriacich), ktoré v rámci reštitúcií získavajú omnoho vyšší pomer finančných náhrad ako nehnuteľného a hnuteľného majetku.

Napríklad českí evanjelici by zdanením prišli až o 380 miliónov korún. Podľa hovorcu cirkvi sa tento výpadok dotkne najmä vzdelávacích a charitatívnych aktivít, z ktorých nemá osoh primárne samotná cirkev, ale celá spoločnosť. 

„Situácia by bola o niečo lepšia pre zoskupenia, ako sú Kresťanské spoločenstvá či Cirkev adventistov siedmeho dňa, ktoré majú pomerne aktívnu, motivovanú a mladšiu členskú základňu. S finančnými problémami by sa tak mohli vyrovnať ľahšie než zoskupenia tvorené staršími a pasívnejšími veriacimi,“ konštatuje Aktualne.cz.

Takže, paradoxne, komunistom by sa podarilo vytrestať najmä tie cirkvi, ktoré boli pri vzniku Československej republiky v roku 1918 nositeľkami vlajky „Preč od Ríma“. Domotaní legislatívci tak napokon zostrelia práve tých, ktorých vlastne ani nechceli trafiť.

Typickú smutno-ostrú glosu k tomu na Twitteri pridal poslanec Miroslav Kalousek z TOP 09: „Celé dopoludnie vedieme diskusiu o komunistickej krádeži, ktorou tzv. zdanenie cirkevných reštitúcií nepochybne je. Nadobúdam dojem, že hlavným motívom je prejav antisemitizmu. Zákonom utrpí aj Federácia židovských náboženských organizácií a o to mnohým vládnym poslancom ide predovšetkým.“

Súťaž v pokrytectve

Komunisti, ANO, ČSSD a SPD si z protestov cirkví ťažkú hlavu robiť nemusia. „Na dodatočné zdanenie reštitúcií panujú naprieč spoločnosťou rozličné názory, ale ukazuje sa, že proticirkevné a najmä protikatolícke nálady sú silnejšie, takže politické strany podporili tento návrh s vedomím, že ich to u voličov príliš nepoškodí,“ hovorí Jaroslav Šebek.

„Zaujímavé je to napríklad v prípade SPD, ktorá argumentuje zachovaním kresťanského charakteru našej civilizácie, ale ich podpora zdanenia je dokladom toho, že kresťanská argumentácia je u nich len účelová,“ dodáva Šebek.

A (ne)prekvapivá pointa na záver. Hoci dolná snemovňa zdanenie cirkevných reštitúcií schválila, senátna väčšina sa už nechala počuť, že ju odmietne. Dolná snemovňa síce následne veto prelomí a prezident Miloš Zeman zákon zrejme podpíše, ale aj tak to bude nanič.

Domotaní legislatívci zostrelia práve tých, ktorých vlastne ani nechceli trafiť. Zdieľať

Všetci vrátane podporovateľov zákona z radov ANO počítajú s tým, že Ústavný súd legislatívnej úprave vystaví stopku. S týmto argumentom mali babišovci chlácholiť aj cirkevných predstaviteľov. Vlk bude sýty, aj ovca bude celá. ANO brnkne na strunu voličov, ktorí cirkev nemajú v láske, no tá napokon svoje peniaze aj tak dostane.

A čo na to celé vraví samotná cirkev, ktorá podmienky reštitúcií roky vyjednávala, aby sa dnes s nemým úžasom pozerala na to, ako si komunisti z uzavretých dohôd urobili zdrap papiera? „Omnoho väčší strach než o peniaze mám z právnej klímy u nás, keď sa relativizujú istoty právneho štátu a na Ústavný súd sa spolieha nie ako na poistku demokracie, ale ako na bežný prostriedok riešenia dôsledkov nezodpovedných politických rozhodnutí,“ vyhlásil generálny sekretár Českej biskupskej konferencie Stanislav Přibyl.

Čo už, aj tridsať rokov po páde totality je dôvod pripomínať si, čo sú tí červení a ich prefarbené klony vlastne zač.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo