ROZHOVOR: Riaditeľka Domu Quo Vadis: Chceme byť duchovným srdcom v centre Bratislavy

V minulosti tam bola Sovietska kniha, dnes vám tam ponúknu výbornú belgickú čokoládu. Naservírujú vám ju ochotní dobrovoľníci a okrem kávy, čajov či spomínanej čokolády si pri pulte nájdete aj povzbudzujúce Božie slovo. Okrem toho tam môžete prísť na rôzne prednášky, stretká či workshopy. Za tým všetkým stojí riaditeľka Domu Quo Vadis Monika Hricáková a jej tím.

Sedíme v Dome Quo Vadis v samom centre Bratislavy. Mohla by si ho predstaviť niekoľkými vetami pre tých, ktorí o tomto priestore nič nepočuli?

Nachádzame sa blízko Obchodnej ulice na Hurbanovom námestí v Bratislave. Je to vlastne dom, ktorý je napojený na Kostol sv. Trojice. A čo je to? Je to katolícky dom evanjelizácie, čo má vlastne pomenúvať naše hlavné poslanie. Chceme evanjelizovať ľudí rozličným spôsobom. Jedným z týchto spôsobov je naša kaviareň, v ktorej slúžia dobrovoľníci. Týždenne sa ich vystrieda okolo 35 a takto ukazujú svedectvo svojho života. V kaviarni máme košíčky s Božím slovom, ktoré si všetci môžu zobrať, na nástenke visia plagáty, ktoré upozorňujú na rôzne akcie, ktoré sa v Cirkvi dejú. Stavili sme však na aj na kvalitu našich produktov, máme fairtrade kávu, kvalitnú belgickú čokoládu či čapovanú kofolu. Naša kaviareň a galéria, kde pravidelne striedame rozličné výstavy, sú taký základný nástroj evanjelizácie.

Čo tvorí nadstavbu k tejto základnej evanjelizácii?

V prednáškovej miestnosti na prvom poschodí bývajú prednášky a akcie na rôzne témy. Stretáva sa tam napríklad Ústredie kresťanskej inteligencie, spolupracujeme aj so Spoločenstvom Ladislava Hanusa (SLH) v rámci Bratislavských Hanusových dní. Sami organizujeme rôzne diskusie, prednášky, workshopy, ale aj koncerty či výstavy. Snažíme sa to poňať z rôznych uhlov, aby sme oslovili čo najviac skupín ľudí. V suteréne máme modlitebné spoločenstvá a psychologickú poradňu. Ako povedal svätý Pavol „pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.“

"Organizujeme rôzne diskusie, prednášky, workshopy, ale aj koncerty či výstavy. Snažíme sa to poňať z rôznych uhlov, aby sme oslovili čo najviac skupín ľudí."

Zdieľať

Je celkom paradoxné, že dnes slúži Dom Quo Vadis na evanjelizáciu a niekedy tu bola Sovietska kniha...

História je ešte dlhšia. Pred tým ako tu bola Sovietska kniha tu bola napríklad aj fara, arkady, a až potom tu bola Sovietska kniha. Po revolúcií tento priestor Cirkev dostala späť. V 90. rokoch sa to tu postupne zrekonštruovalo a s pomocou grantov a dobrovoľníkov a istý čas fungovalo celkom dobre. Napríklad tu vzniklo Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina. Postupne sa však akoby kresťanský trh presýtil a upadal záujem ľudí aj dobrovoľníkov, nebola náplň. Pred zhruba štyrmi rokmi sa ku mne dostala požiadavka, aby som to skúsila. Tak som sa do toho pustila a Boh požehnal prostriedky aj ľudí.

Takže ty si dnes motorom toho všetkého?

Tým, že robím aj službu Infomail, ma ľudia trochu poznali. Na prvú výzvu pomôcť, sa prihlásilo zhruba 50 ľudí, hoci v databáze bolo okolo 1000 ľudí, čo trochu ukazuje aj pomer angažovanosti. Prihlásili sa, zostalo ich približne 20, no pritiahli sem aj svojich známych. Stále však prichádzajú noví ľudia, ktorých sa snažíme zapojiť.

Kto ťa oslovil s myšlienkou znovuobnovenia Domu Quo Vadis?

Jedna kamarátka, ktorá sem chodila na Bible group mi napísala, že dom Quo Vadis je zavretý a hľadajú vedúcu. Tak som prišla, riešili sme to spolu a podporil nás aj otec arcibiskup Zvolenský a Cirkev.

Do veľkej miery fungujete vďaka práci dobrovoľníkov. Ako sa vám darí motivovať a nestratiť ich?

Všetko je na dobrovoľníkoch, nielen kaviareň, ale aj právnik, knižnica, upratovanie, účtovníctvo, grafické práce, písane tlačových správ a mnohé iné činnosti. Viackrát sa mi stalo, že dobrovoľníci prišli s tým, že už chceli byť dobrovoľníkmi inde, no tá organizácia, ktorú oslovili sa im neozvala. Takže my sa snažíme ľudí zachytiť a dať im konkrétnu víziu a myšlienku. Napríklad kresťanská kaviareň ľudí nadchýna a radi sa podieľajú na jej fungovaní.

Aká je odozva, keďže hovoríš, že ste evanjelizačný dom. Je tu skupina ľudí, ktorí sem chodia opakovane alebo zachytávate a oslovujete aj nových ľudí?

Myslím, že áno. Nerobím si prehľad, kto sem chodí. No myslím, že sem chodia aj noví ľudia, dokonca občas aj takí, čo nie sú veriaci. Slúžime však rozlične, máme napríklad aj klub abstinentov alebo k nám chodia seniori.

Vašou cieľovkou sú však mladí ľudia. Raz si mi spomínala, že sa chceš obzvlášť venovať mladým ľuďom, ktorí si ešte nenašli svojich partnerov.

Najväčšou skupinou ľudí, ktorí sem chodia, sú mladí pracujúci, preto sme aj otvorení od piatej poobede do deviatej večer, pretože cez deň pracujú. A prečo? Pretože to vnímam ako priestor v pastorácií, mám pocit, že im nie je venovaná nejaká väčšia pozornosť. Možno sa mýlim, čo by ma potešilo, ale skôr vnímam potrebu týchto ľudí po "svojom" priestore. Univerzitné pastoračné centurm v Mlynskej doline je pre vysokoškolákov, venuje sa aj pastorácií rodín a Dom Quo Vadis by chcel byť pre všetkých, no zvlášť pre mladých pracujúcich, či sú single alebo nie. Zároveň veľká väčšina našich dobrovoľníkov sú presne z tejto kategórie, preto sa veľmi teším, že sa u nás angažujú. Každú tretiu stredu tu mávame stretnutie mladých nezadaných, je to stretko Mosty 25plus. Oni majú aj svoje vlastné prednášky a aktivity.

Naozaj sa im dnes nikto nevenuje?

Taký je môj pocit. Ak mi ho niekto vyvráti, budem rada. Väčšinou sa Cirkev venuje mládeži, vysokoškolským študentom či rodinám. Takže títo ľudia sú stratení v priestore.

"Aj v Cirkvi sa ľudia boja a nevedia sa rozhodnúť, do čoho sa pustiť, a potom prídu na to, že sú v polke života a vôbec nič neurobili."

Zdieľať

Ak to zoberieme úplne nadnesene, funguje Dom Quo Vadis aj ako zoznamka pre týchto ľudí?

(smiech). Nie, myslím, že nie sme takí úspešní ako napríklad Spoločenstvo Ladislava Hanusa, ktoré síce tiež nefunguje ako zoznamka, ale môžu sa popýšiť už viacerými pármi. (úsmev) Je to zapríčinené aj tým, že ľudia sa u nás nestretávajú na pravidelnej báze. Napriek tomu však už máme dva páry.

Ako Dom Quo Vadis môžu ľudia podporiť?

Ľudia nás môžu napríklad podporiť desiatkami, na čo sa dnes trochu zabúda alebo asignáciou dvoch percent z dane. Arcibiskupský úrad nás podporuje tak, že hradí môj plat. Okrem toho sú ročné náklady za energie niekde na úrovni 14-tisíc eur, čo si všetko platíme sami. Ďalšie náklady sú nákup tovarov či opravy. Toto všetko platíme z darov z kaviarne alebo z darov za poskytnutie priestorov. Snažíme sa písať aj projekty, žiadať o granty a zapojili sme sa aj do programu Európska dobrovoľnícka služba a v súčasnosti hosťujeme dobrovoľníčku z Fínska.

Čo robí?

Všetko možné. Teraz momentálne čistí stroj na kávu. (smiech). Ale venuje sa aj seniorom, pomáha v kaviarni a v knižnici a mám pocit, že ju to baví.

Okrem toho stojíš za ďalším zaujímavým nápadom, ktorým je Infomail. Mail, vďaka ktorému mnoho dobrých nápadov, iniciatív, ale aj rodín v núdzi našlo podporu, iní si našli prácu, ubytovanie alebo lacnú skriňu. Ako to celé začalo?

Každý rok chodím do Lúrd. Prvýkrát som bola už v sedemnástich rokoch , vznikla tam vtedy skupinka ľudí, ktorí si chceli vymeniť kontakty a poslať fotky. Potom prišla požiadavka pomôcť nájsť bývanie, skúsila som to a vyšlo to. Postupne to rástlo, najprv som posielala každý inzerát, potom po desiatich inzerátoch. A po piatich rokoch som sa vďaka projektu Katarínka stretla s jedným programátorom, ktorý nám výrazne pomáha. Dovtedy mi len záverečná finalizácia trvala aj desať hodín. Teraz pomáhajú ďalšie štyri dobrovoľníčky, ktoré nahadzujú informácie. Vďaka Bohu za všetkých týchto ľudí. Zjednodušili sme prípravu, vytvorili viacero kategórií a pomohli vďaka tomu viacerým ľuďom. A keďže chodím stále do Lúrd, vždy sa pripojí takmer celý autobus. (smiech). 

Koľko ľudí dnes Infomail oslovuje?

Dnes je tam okolo 2400 mailových adries, niektoré sú už možno neaktívne. Ľudia si však Infomail preposielajú aj ďalej, takže tá skupina je väčšia, no to sa už nedá odsledovať. Okrem toho, že si veľa ľudí našlo bývanie či prácu, je azda najhmatateľnejšou vecou to, že sme pomohli jednu rodinu vďaka veľkej zbierke zachrániť pred exekúciou. Prevažne je však náš mail o akciách či bývaní.

Keď sa budeme venovať chvíľu iba tebe, ako vidíš svoju budúcnosť? Chceš sa venovať evanjelizácii, potrebám ľudí?

Momentálne pracujem na Arcibiskupskom úrade v Bratislave, vyčlenená pre prácu v Dome Quo Vadis. Teším sa, že majú takú dôveru k laikovi. Chcem pracovať pre Cirkev a evanjelizovať, pomôcť ľuďom pochopiť, že Boh ich má rád a že sú pre neho dôležití. Pretože mi je tak ľúto, že mnohí ľudia nevedia, že sú deťmi Kráľa. Jednoducho povedané, chcem ľudí dostať blízko k Bohu. Je mi jedno, či budem upratovačka alebo riaditeľka. Nezáleží mi na tom, ide mi o tento cieľ.

"Chcem pomáhať ľuďom, ktorí sem prídu, aby našli svoje poslanie a talenty a mohli sa rozvíjať."

Zdieľať

To je fajn počuť, pretože mi v poslednej dobe viacero ľudí z môjho okolia povedalo, že od nás veriacich cítia málo lásky, no veľa odsudzovania druhých...

Veriacim ľudom dnes chýba zdravé sebavedomie, alebo ako to povedal otec biskup Haľko „sväté sebavedomie“. Je to naozaj veľmi dôležité. Mám také životné heslo, že Pán sa stará, tak ma aj ľudia poznajú. Snažím sa nemať strach, pretože strach dosť brzdí potenciál ľudí, aby sa mohli rozvíjať. Aj v Cirkvi sa ľudia boja a nevedia sa rozhodnúť, do čoho sa pustiť, a potom prídu na to, že sú v polke alebo za polkou života a vôbec nič neurobili. A to sa len báli dôverovať Bohu.

Aké máš plány do budúcnosti, čo sa týka Domu Quo Vadis?

Ja som taký nespokojný človek, ktorý chce vždy všetko lepšie. Mojou slabinou je však dlhodobé plánovanie. Dúfam, že sa nám podarí oslovovať čo najviac ľudí. Maminka mi raz povedala, že sme v strede mesta a svietime ako taký maják. To by som vlastne aj chcela, aby Dom Quo Vadis bol majákom a duchovným centrom v strede mesta, aby sme ľudom mohli ukázať, o čom je dnes skutočné kresťanstvo a katolicizmus. Ďalšou vecou je, že chcem pomáhať ľuďom, ktorí sem prídu, aby našli svoje poslanie a povolanie a svoje talenty a mohli sa rozvíjať.

Lukáš Melicher

Foto: archív Moniky Hricákovej

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo