Fico a cirkev: Prímerie, ktoré miestami zaškrípalo

Fico a cirkev: Prímerie, ktoré miestami zaškrípalo

Premiér Robert Fico na Celonárodnej púti k sv. Cyrilovi a Metodovi 5. júla 2016 v Nitre. (Foto: TASR/Lukáš Grinaj)

Vzťah medzi Robertom Ficom a cirkvou bol vždy opatrný. Obojstranne. Hoci v ňom niekoľkokrát zaiskrilo.

Pomerne ostré vyjadrenia niektorých predstaviteľov cirkvi počas víkendu, keď sa Slovensko lúčilo so zavraždeným novinárom a jeho priateľkou, sú príležitosťou pozrieť sa na vývoj vzťahu medzi šéfom Smeru a cirkvou.  

Holé zadky aj korupcia

Začalo sa to ešte v roku 2002, pri prvej volebnej kampani novej strany Smer. Známe bilbordy s holými zadkami kritizoval vtedajší bratislavsko-trnavský arcibiskup Ján Sokol. 

V letáku, ktorý sa objavil pred voľbami v kostoloch, sa písalo, že „my, vaši pastieri, nebudeme voliť tú stranu a jej vodcov, ktorí nám z bilbordov ukazujú holé zadky“. Šéf Smeru Robert Fico reagoval, že ide o „nehorázne zasahovanie“ cirkvi do politiky. „Smer tým považuje za aktuálnu otázku odluky cirkvi od štátu. Pán Sokol by namiesto takéhoto zasahovania mohol povedať, koľko majetku získala katolícka cirkev v reštitúciách,“ odkázala nová strana. 

Arcibiskup Sokol a predseda Smeru však nezostali pohádaní naveky. Sám Ján Sokol na púti v Šaštíne v septembri 2006 veľmi žoviálne pozval čerstvého premiéra Fica sadnúť si počas slávnostného obeda za hlavný stôl s biskupmi, hoci protokolisti z Úradu vlády nachystali spolu s organizátormi púte iný zasadací poriadok.  

Cirkev pred viacerými voľbami oslovila veriacich pastierskym listom. 

V tom z roku 2002 naliehali na dôsledné stíhanie zločinu a zvýšenie bezpečnosti občanov. „Nášmu rozvoju prekáža klientelizmus, korupcia a rozšírená zločinnosť. Veľmi nebezpečný je aj každý druh drobných trestných činov, ako sú krádeže v domácnostiach či na poliach,“ písali biskupi pred parlamentnými voľbami v roku 2002. Ficov Smer vo voľbách skončil tretí. 

Bilbordy Smeru pred voľbami v roku 2002 pohoršili arcibiskupa Sokola. (Foto: TASR/Ivan Majerský)

Aj pred voľbami v roku 2006, z ktorých vzišla prvá Ficova vláda, sa biskupi prihovorili veriacim. V pastierskom liste zdôraznili potrebu angažovanosti v sociálnej oblasti, v otázkach nezamestnanosti, chudoby, spravodlivosti.  

Krátko po vzniku prvej Ficovej vlády sa písalo o dohode medzi cirkvou a novou koalíciou. Mala spočívať v tom, že vláda nebude otvárať témy ako registrované partnerstvá, výhradu svedomia či odluku cirkvi od štátu.

K téme: 
Biskup Lach Ficovi: Prestaňte zastrašovať sestričky! Zdieľať

Vzťah cirkvi a Smeru počas prvej Ficovej vlády predstavoval pomerne pokojné obdobie. Druhý Ficov kabinet už musel čeliť viacerým otvoreným vyjadreniam cirkvi. Kým pri ľudskoprávnej stratégii premiér cúvol, téma financovania cirkevných škôl a školských zariadení sa nikdy v prospech cirkvi nevyriešila. Na druhej strane, za Fica došlo k obmedzeniu maloobchodého predaja v štátne sviatky a dni pracovného pokoja, ako aj k ústavnej definícii manželstva. 

Ak nerátame Ficov návrh na presun sviatku Sedembolestnej Panny Márie, tak predseda Smeru za celý čas cirkev takmer vôbec neprovokoval. Cirkev si toho dovolila oveľa viac. Najkritickejšie vyjadrenia voči Smeru sa objavili počas posledných piatich rokov. 

Kultúra smrti aj podpora sestier

Zrejme najväčší konflikt medzi Robertom Ficom a cirkvou sa zrodil pred Vianocami roku 2013. 

Biskupi vtedy v pastierskom liste na začiatku Adventu napísali, že košický Pochod za život mal byť výzvou, povzbudením i morálnou podporou pre našich štátnych predstaviteľov, aby sa nebáli chrániť dôstojnosť a životaschopnosť nášho národa. „Skutočnosť je taká, že k tejto výzve sa postavili dosť nevšímavo, čo naznačuje, že si už osvojili kultúru smrti, lebo jej aktérom naďalej dávajú veľký priestor a značnú podporu. (…) Náš hlas pri akýchkoľvek voľbách môže dostať len ten kandidát, ktorý odmieta kultúru smrti. Opačným postojom by sme znevážili tých našich predkov, ktorí kládli svoje životy za dobro vlasti.“ 

Premiéra Fica tieto slová rozhorčili. Slovenským biskupom poslal direktívny list, v ktorom im odkázal, aby sa nestarali do jeho vecí a nedávali veriacim odporúčania k voľbám a kandidátom.

Ako poznamenal Fero Múčka vtedy v SME, išlo o prvý prípad v novodobej histórii Slovenska, keď biskupi priamo v pastierskom liste kritizovali vládnu moc. Ak teda nerátame 90. roky, keď sa banskobystrický biskup a predseda KBS Rudolf Baláž dostal do konfliktu s Vladimírom Mečiarom. 

Milan Lach a Marek Forgáč. Biskupi, ktorí sa najostrejšie vyjadrili na adresu vlády. (Foto: TASR/Milan Kapusta; Postoj/Peter Balberčák)

Druhá Ficova vláda si pamätá ešte jeden ostrejší stret s cirkvou, hoci nešlo o spoločnú aktivitu biskupov. 

V januári 2016 predseda Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve biskup Milan Lach podporil požiadavky štrajkujúcich zdravotných sestier a vyzval finančné skupiny, aby prestali považovať ľudí za zdroj ľahkého zisku.

Premiéra Fica a ministra zdravotníctva Čisláka, nominanta Smeru, zároveň biskup Lach vyzval, aby „bezodkladne začali riešiť oprávnené požiadavky slovenských sestier na ozdravenie slovenského zdravotníctva a okamžite zastavili zastrašovanie tých, ktorým jasne leží na srdci dobro pacienta a ich profesijná povinnosť a česť“.

Pre Roberta Fica, ktorý sa rád štylizoval do polohy ochrancu chudobných, to bol šok. Niečo také zo strany predstaviteľa katolíckej cirkvi, pri ktorej si vždy potrpel na formálne dobrých vzťahoch, nečakal.

K téme:
Biskup Forgáč: Stôl preplnený bankovkami je ťažký cynizmus Zdieľať

Medzi poslednými reakciami, ktoré Ficovi nemuseli byť pochuti, bolo spoločné vyhlásenie všetkých kresťanských cirkví k Istanbulskému dohovoru. V ňom vyzvali pred dvomi týždňami vládu, aby stiahla podpis Slovenska pod diskutovaným dohovorom. 

No žiadny zo spomínaných otrasov vzťahu medzi Robertom Ficom a cirkvou nemal takú razanciu ako príhovory biskupa Marka Forgáča a arcibiskupa Stanislava Zvolenského počas pohrebných obradov zavraždeného Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. K biskupom sa pridali viacerí kňazi, postoj cirkvi ocenili aj sekulárne médiá. Arcibiskup Zvolenský vystúpil v utorok na TA3, kde hovoril o premáhaní zla dobrom. 

Rôznorodosť KBS 

Vzťah KBS k politike na Slovensku je dlhodobo opatrný. Spoločný názor, vyjadrený napríklad v pastierskych listoch, sa tvorí konsenzuálne, pričom samotnú konferenciu tvorí štrnásť biskupov s odlišným pohľadom na to, ako má cirkev vystupovať. Väčšina z nich nesúhlasí, aby sa cirkev výraznejšie zapájala do politiky v iných ako kultúrno-etických sporoch, keď sú zasa kritizovaní, že sa cirkev mieša do politiky.

Pred prílišnou politizáciou kňazov a biskupov vystríhajú aj dokumenty cirkvi či kánonické právo, ktoré obmedzuje napríklad možnosti kňazov kandidovať do politických funkcií. Dokumenty cirkvi, naopak, aktívne vyzývajú kresťanov, aby vstupovali do bežnej politiky.

Na slovenských biskupoch je však evidentné, že nemajú chuť vstupovať do sporu s vládou a svoje verejné odkazy formulujú pre mnohých príliš všeobecne aj pri témach, kde by sa žiadalo konkrétnejšie stanovisko.

Podobne ako u nás je to aj v iných európskych krajinách, no s jednou odlišnosťou. Vo viacerých krajinách, napríklad v Česku, Taliansku či v USA, autonómne vystupujú niektorí biskupi či kardináli, ktorí za seba formulujú pomerne striktné stanoviská. Slovensko takú postavu medzi biskupmi nemá.

 



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo