NÁZOR RICHARDA VAŠEČKU: Hľadá sa niečo nové!

Slovenskú politickú scénu charakterizuje v súčasnosti horúčkovité hľadanie niečoho ... nového.

Okrem nových politických subjektov v parlamente ako je OĽaNO, príp. ešte stále SaS, je tu Nová väčšina Dana Lipšica, Alfa Rada Procházku a najnovšie aj projekt Tvoríme Slovensko Lucie Žitňanskej a Mira Beblavého. Dôvodom je nespokojnosť so súčasnou situáciou a zároveň nedôvera v staré čiže doterajšie riešenia a osobnosti. Popularita starých strán a starých politikov zoskupených v Ľudovej platforme je nízka. Hoci okrem KDH sú aj oni pokusom o nóvum (SDKÚ, Most), i keď už starším. Len Smeru, ktorý vznikol pred trinástimi rokmi odštiepením od SDĽ, popularita zatiaľ nejako výrazne neklesá.

V tejto situácii som si spomenul na slová biblického Kazateľa:

„Čo bolo, je to, čo aj zasa bude.
A čo sa už stalo, to sa opäť stane.
Nič nie je nové pod slnkom“
(Kaz 1,9).

Prejavom ľudskej nespokojnosti je hľadanie niečoho nového. Tieto slová Písma nás však upozorňujú, že v skutočnosti „nič nie je nové pod slnkom“. Problémom je, že si pletieme nové s ďalším. Niekto oznámi založenie novej politickej strany alebo vytvorí nový politický program, ale v skutočnosti ponúka len „ďalšiu“ stranu a „ďalší“ program. Občania, nespokojní s tým starým, chcú niečo nové, ale namiesto toho dostanú len niečo ďalšie. Nespokojnosť ľudí totiž pramení oveľa hlbšie a odpoveďou na ňu nie sú novovznikajúce ľudské výtvory. Ak by som načrel do teologickej reflexie, pomohol by som si slovami sv. Augustína: „Stvoril si si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“

Nespochybňujem legitimitu a aj osožnosť vzniku nových politických subjektov. Je to prirodzené. Zvlášť v našom rýchlo sa meniacom svete. Nemyslím si, že jediný správny postoj je presvedčenie Jána Figeľa, že „jedna viera, jedna žena a jedna strana“ v živote stačí (teda s tou vierou a ženou súhlasím).

"Som presvedčený, že Slovensko nepotrebuje v prvom rade nové strany a nové programy, ale nových ľudí. Nie ďalších. Nových."

Zdieľať

Som presvedčený, že Slovensko nepotrebuje v prvom rade nové strany a nové programy, ale nových ľudí. Nie ďalších. Nových.

Nejde mi o nejaký biblicizmus, ale najvýstižnejšie sa mi tu zdajú tieto slová Písma:

„Odložte starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovujte sa duchovne premenou zmýšľania, oblečte si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti“ (Ef 4,22-24).

Nestačí len vymeniť strany, politikov, programy, ale treba ich zmeniť. Nestačí vymeniť Dzurindu za Freša, Sulíka za Matoviča, Figeľa za Lipšica. Je potrebné, aby sa zmenili ľudia. Aby sa zmenil Procházka, aby sa zmenil Lipšic, aby sa zmenil Beblavý. Aby sa stali novými ľuďmi.

Najväčším problémom totiž nie sú chýbajúce nápady a návrhy riešení. Najväčším problémom sú nevraživosť voči sebe navzájom, neodpustenie, povýšenectvo, pohŕdanie, vzájomné osočovanie, žiarlivosť, striehnutie jeden na druhého, presadzovanie vlastných záujmov – „starý človek s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy“. Toto všetko jestvuje samozrejme aj na druhej strane politického spektra, len to nie je z rôznych dôvodov také viditeľné.

Som presvedčený, že cestou z tohto marazmu je práve „duchovná obnova, premena zmýšľania“. Je to aktuálne o to viac, že máme pôstne obdobie a mnohí z týchto pánov i dám sa viac-menej hlásia ku kresťanskej viere. Tá môže túto vnútornú zmenu spôsobiť však iba vtedy, ak bude skutočná.

Spravodlivosť nového človeka nespočíva v transparentnom verejnom obstarávaní, protikorupčných opatreniach či reformovanom súdnictve, ale v jeho vnútri a v jeho vzťahoch. Tie majú potenciál uskutočniť aj vonkajšiu a trvalú zmenu k lepšiemu.

Kritizovanú roztrieštenosť opozície nevyriešia len politické projekty a vyjednávania. Skutočnú jednotu môžu vytvoriť len noví ľudia. Jednotu, ktorá nebude pokusom o zachovanie si „flekov“ a pozícií, všestranne výhodným biznisom, zmixovaním do straníckeho monolitu a la Smer.

V zásade sú dve cesty ako dosiahnuť, aby boli v politike noví ľudia:

1. Dostať do parlamentu, vlády a ďalších štruktúr nových ľudí,
2. Modliť sa a pozývať k pokániu, aby sa zo starých politikov stali noví ľudia.

Neočakávam, že sa s tým stotožnia ľudia tohto sveta. Ale je mi ľúto, že na túto víziu rezignovali Božie deti. Vyzývam vás, aby ste sa vzchopili, aby ste boli vnímaví na Božie volanie a odpovedali naň odvážne a s vierou.

Lebo ináč založím stranu Noví ľudia.

Richard Vašečka
Autor je poslancom NR SR za klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo