KÁZEŇ PAVLA HRABOVECKÉHO: Tak sa má kázať!

Harbour_Scene_with_Christ_Preaching-text.jpg

V jednej knihe sa spomína, že keď kňaz káže, dve percentá ľudí ho vždy počúvajú s radosťou a dve percentá ľudí ho vždy počúvajú s nechuťou a zlosťou. On má ale kázať pre tých zvyšných deväťdesiatšesť percent.

Dnes sa v evanjeliu odohráva skoro ideálna situácia: prichádza ten, ktorý má schopnosť osloviť až sto percent a poslucháčstvo s uprenými očami hľadí na to, čo z neho vyjde. Netreba dodávať, že aj my by sme radi sedeli pri Ježišovi počas jeho inauguračnej reči a priali si, aby všetci kazatelia dokázali to, čo on. Dynamika tejto inauguračnej reči skrýva členitosť ľudskej povahy.

Hlásateľ – populista?

Mal ich ako na dlani. Už bol známy, lebo „chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji.” Postupne si budoval renomé keď „učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.“ Teraz sa ukázal doma. Očakávania boli veľké a jemu stačilo zahrať na správnu strunu, aby ich získal. A tak aj skutočne začína výberom state, ktorá sa dobre počúva: Ohlasovať dobrú zvesť chudobným, prepustiť zajatých, uzdraviť slepých, prepustiť utláčaných a zvestovať nie Boží súd ale milosrdný rok. Dobrá voľba, ako šitá pre politikov.

Poslucháči, ktorí nemali čo stratiť

Rímska ríša sa skladala z veľkej časti z otrokov. Židia boli väčšinovo chudobní ľudia, ktorí žili pod nadvládou cudzích Rimanov. Do väzenia sa ľudia mohli dostať už aj preto, že nemali ako splatiť dlhy. Títo všetci nemali čo stratiť. A teraz prichádza ten, ktorý robí zvláštne veci práve pre takýchto ľudí. Čo urobí pre nás? Ježišovi rodáci mali očakávania od Ježiša: možno, aby uzdravoval a potešoval. Aby sa jednoducho mali lepšie. Dobrá šanca zaujať.

Moment prekvapenia

Vskutku, zo začiatku napĺňa ich predstavy. Keď ale nasleduje krátke vysvetlenie, ktoré už nie je v dnešnej stati, dozvieme sa, že nakoniec ich Ježiš nazlostil. On toto všetko, čo robil vonku, neplánuje robiť doma! Šok. Čo sa deje? Ľudia sú nazlostení, že ich vlastné očakávania nebudú naplnené. On nechce to, čo chceme my, ale čosi, čo my nechceme práve teraz. Zlyhanie...

Čo nám treba?

Čo chceme vo chvíli, keď vstúpime do kostola? Čo čakáme koniec-koncov od Boha? Ježišova inauguračná reč otvára pred nami dynamiku ľudského očakávania a reality života viery. Ježiš konfrontuje svojich rodákov, či to, čo oni práve vtedy od neho potrebovali, bolo tým, čo bolo pre nich správne a Božie. Tak stojí dnes otázka aj pred kazateľom, či nenecháva ľudí manipulovať svojimi potrebami a či tiež ľudia nemanipulujú Bohom svojimi túžbami ešte pred tým, než im On čokoľvek povie.

Pavol Hrabovecký
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy.

Ilustračné foto: wikimedia.org