Bývalý novinár a katolícky kňaz Karol Lovaš - spisovateľ brat Šavol - pred Vianocami priniesol čitateľom svoju novú knihu Kto sa chce naučiť bicyklovať, musí aj padnúť. Nie je to však rýchly návod na zvládnutie dvojkolesového “tátoša”, ale hlboký a náročný návod na múdry život. A predsa žiť múdro je náročnejšie, ako sa vedieť bicyklovať...
Bratovi Šavlovi v roku 2007 vyšla doposiaľ posledná zbierka básní Moje lepšie ja. Odvtedy vydal zbierku úvah Boží šašo a knihu rozhovorov s troma slovenskými prezidentami. Aj jeho nová kniha neobsahuje poéziu (kde-tu náznakom), ale zamyslenia zo života. O jeho farníkoch. O jeho radostiach i starostiach. Sú to príbehy, v ktorých sa mohol ocitnúť každý z nás, ktoré však ústia paradoxne, prekvapivo, novo. V každej situácii nachádza Karol Lovaš poučenie, príklad, inšpiráciu, povzbudenie či vztýčený prst. To, čo buduje, formuje, vychováva.
Jeho úvahy však nekončia moralizujúco. Nepíše štýlom, ktorý by čitateľovi niečo prikazoval alebo zakazoval. Avšak jeho texty majú vždy morálny záver - apel na zmenu života, na jeho novú dynamiku v duchu viery, na hľadanie skutočného Boha, na objavenie života hodného žitia. Pretože, ako píše brat Šavol, “život je krásny. to si len ľudia vyrábajú problémy, aby sa cítili dôležitejší. už sa nedokážu radovať z maličkostí. stali sa obeťou vlastného JA. život je krásny. to len ľudia ho nevedia žiť.”
Karol Lovaš si vo svojom osobnom i pracovnom živote preskákal mnoho, a možno práve v jeho osobnej skúsenosti treba hľadať odpoveď na otázku, čo ho robí akýmsi “učiteľom života”. V tom, tušíme, spočíva jeho úloha na “novom” pôsobisku - po rokoch novinárskej driny pôsobí ako katolícky kňaz v Českej republike. Azda práve duchovný pastier - kňaz - by mal byť predovšetkým “učiteľom života”. Mal by vedieť naučiť každého človeka, pospolitý ľuď, ako žiť, ako tvoriť a budovať vzťahy, ako sa modliť, ako pristupovať k cirkvi, k viere, ako sa nebáť, ako milovať, ako pracovať, ako si udržať čistý štít, vlastnú tvár. Bratovi Šavlovi sa to darí.
Mnohé úvahy môžu však prvolavicovému katolíkovi vyznieť priam provokatívne. Potvrdzuje to aj rehoľná sestra Hermana, ktorá na svojom blogu napísala: “Nie každý ťa dokáže pochopiť, nie každý vie oceniť srdce 'na placi'. Ale neboj sa. Nájde sa dosť ľudí, ktorí tvoju osobnú skúsenosť uvidia vo svojom živote a povedia si: 'Toto je také moje deja vú, toto predsa poznám, aj keď som to nežil.'"
Nová knižka brata Šavla prvolavicového katolíka zobudí, druholavicového katolíka povzbudí a hľadajúcemu či neveriacemu naznačí cestu. Osloví každého, pretože je to rozprávanie predovšetkým o nekonečnej a dokonalej, vnútornej, božskej slobode. A sloboda je vlastnosť nás všetkých.
Aj keď aj tu, píšuc o slobode, Karol Lovaš je - a chvalabohu, že je a neprestáva byť - Karolom Lovašom: “Sloboda je jednou z najdôležitejších vecí. Obyčajne sa prejavuje vztýčenou hlavou a holým zadkom. Kráčajúc životom nám hlava klesá a holý zadok vymieňame za najrôznejšie pôžitky a dobrá. Teší ma, že zatiaľ vlastním obidvoje.”
Matúš Demko
Foto: cathedra.sk
Karol Lovaš: Kto sa chce naučiť bicyklovať, musí aj padnúť. Bratislava: Cathedra, 2012. 110 strán.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.