Prečo pretrvávajú palestínske ilúzie

Prečo pretrvávajú palestínske ilúzie

Palestínčania stoja pred mešitou al-Aksá v Starom Jeruzaleme 27. júla 2017. Foto: TASR/AP

Palestínčania zotrvávajú v imaginárnom svete, v ktorom bol napríklad Ježiš Palestínčanom, Jeruzalem bol vždy výlučne islamský a Izrael je novým križiackym štátom na pokraji kolapsu.

Podporučík imperiálnej japonskej armády Hiroo Onoda sa v roku 1974 ukrýval vo filipínskej džungli a stále bojoval za svojho cisára. Zavrhol všetky pokusy, ktorými sa ho pokúšali informovať, že Japonsko pred 29 rokmi kapitulovalo. V priebehu tých rokov každoročne zavraždil približne jedného Filipínca a troch ďalších zranil. Až koordinované úsilie jeho bývalého veliteľa ho nakoniec presvedčilo, že cisár v roku 1945 uznal porážku, a preto aj on musí zložiť zbrane.

Palestínčania zo Západného brehu a z Gazy sú obdobou Onodu vo veľkom. Formálne uznali, že Izrael ich pred 24 rokmi porazil. Jásir Arafat na trávniku pred Bielym domom priznal „právo štátu Izrael na existenciu v mieri a bezpečí“. Problém bol, že Arafat neponúkol toto uznanie porážky úprimne a väčšina Palestínčanov to odmietla.

Vojna preto pokračuje. Palestínčania napodobňujú šedivého vzdorovitého vojaka: aj oni bojujú za vec, v ktorej zlyhali, bez príčiny vraždia a ignorujú opakujúce sa výzvy na to, aby sa vzdali. Rovnako ako Onoda trval na viere v božského cisára, aj Palestínčania zotrvávajú v imaginárnom svete, v ktorom bol napríklad Ježiš Palestínčanom, Jeruzalem bol vždy výlučne islamský a Izrael je novým križiackym štátom na pokraji kolapsu. (V tomto duchu iránsky diktátor Ali Chameneí ochotne určil presný dátum 9. september 2040, keď sa Izrael rozplynie, a jeho pomocníci vytvorili veľké hodiny súdneho dňa, ktoré to odpočítavajú.) Niektorí si už dnes predstavujú, že Izrael zmizol, ako to vidieť na takmer každej arabskej mape „Palestíny“ bez židovského štátu.

Islam v sebe nesie presvedčenie, že ak bola nejaká krajina pod moslimskou kontrolou, je iba darom, ktorý sa musí bezpodmienečne vrátiť pod vládu islamu. Zdieľať

Ako to, že Palestínčania ignorujú skutočnosť a zotrvávajú v týchto ilúziách? Pre tri hlavné dôvody: islamská doktrína, medzinárodná podpora a opatrnosť izraelských bezpečnostných zložiek. (Hlavným dôvodom bola kedysi izraelská ľavica, ale dnes sa už sotva počíta.)

Po prvé: islam v sebe nesie presvedčenie, že ak bola nejaká krajina pod moslimskou kontrolou (Dar al-Islam), je iba darom (waqf), ktorý sa musí bezpodmienečne vrátiť pod vládu islamu. Bernard Lewis uvádza, že moslimovia na stratu teritórií v Európe historicky odpovedali predpokladom, že tieto boli „moslimskými krajinami, ktoré boli neoprávnene odobraté islamu, a že sú predurčené k opätovnému ovládnutiu“. Tento predpoklad spravodlivosti a nevyhnutnosti má pretrvávajúcu silu, čo dokazujú také agresie ako turecká na Cypre a sýrska v Libanone.

Silné islamské sentimenty vyvoláva predovšetkým Jeruzalem. Po prvýkrát boli využité na panislamskej konferencii v roku 1931, ktorú usporiadal jeruzalemský mufti Amin al-Husseini. Odvtedy to použili aj mnohí ďalší – Jásir Arafat, ajatolláh Chomeiní a Recep Tayyip Erdogan. Júlové spory pre detektory kovov na Chrámovej hore odhalili atavistickú silu mesta, čo vyprovokovalo také sily ako ideológ Moslimského bratstva Yusuf al-Qaradawi, jordánsky kráľ, Liga arabských štátov a Organizácia islamskej spolupráce, ktoré výkrikmi a prázdnou rétorikou bez otázok hlasno podporili palestínsky postoj, akoby boli stále 50. roky 20. storočia.

Po druhé: rôzne vlády, ľavičiari, humanitárni pracovníci a viacerí ďalší členovia medzinárodného spoločenstva povzbudzujú Palestínčanov v tom, aby ďalej snívali o víťazstve prostredníctvom kombinácie obsesívneho antisionizmu a predstierania, že „Palestína“ existuje. Atléti reprezentujú falošný štát „Palestína“ na Olympijských hrách od roku 1996. Izrael udržiava diplomatické misie len v 78 krajinách, pričom Palestínska autonómia ich má 95. S malou výnimkou v roku 2013 sa každá rezolúcia UNESCO špecificky kritická k nejakej krajine v uplynulých rokoch sústredila na Izrael. Táto medzinárodná podpora povzbudzuje falošný palestínsky klam.

Umelý ostrov pri Gaze navrhnutý Izraelom. Foto: Ministry of Transportation and Israel Ports

Po tretie: Podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky si veľká väčšina Izraelčanov praje, aby voči Palestínčanom vznikol tlak na uznanie konca konfliktu a víťazstva Izraela. Napriek tomu žiadna izraelská vláda od roku 1993 takéto kroky neprijala. Prečo pretrváva tento nesúlad? Pretože izraelské bezpečnostné zložky, ktoré majú obyčajne posledné slovo, namietajú voči každej politike, ktorá by mohla vyprovokovať násilie Palestínčanov. „Dnes je to také dobré, ako sa len dá,“ hovoria, „preto, prosíme, prestaňte s pochabými myšlienkami o sprísnení tohto stavu.“

Takéto zdráhanie vysvetľuje, prečo Jeruzalem toleruje masívne nelegálne bývanie, prepúšťa vrahov z väzenia, poskytuje Palestínčanom vodu a elektrinu za výhodných podmienok a medzinárodných donorov naliehavo žiada nielen o to, aby dotovali Palestínsku autonómiu, ale aby financovali aj megaprojekty navrhnuté Izraelom (ako napríklad umelý ostrov pri Gaze). Naopak, oslabené izraelské bezpečnostné zložky vetujú každú iniciatívu, ktorá chce Palestínčanom odobrať finančné fondy, prísnejšie ich trestať či odobrať im ich doterajšie výsady (ako napríklad kontrolu Chrámovej hory).

Palestínsky klam je potom výsledkom toxického mixu islamskej doktríny, medzinárodnej podpory a izraelskej váhavosti.

Pôvodný text: Why Palestinian delusions persist vyšiel v denníku Israel Hayom. Uverejnené so súhlasom autora, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo