Kde sa dvaja bijú, nie je miesto pre tretieho

Kde sa dvaja bijú, nie je miesto pre tretieho

Michal Szuldruzynski, komentátor denníka Rzeczpospolita. Foto: archív

Rozhovor s poľským komentátorom Michalom Szuldrzynským o konflikte medzi prezidentom a šéfom PiS Kaczyským a podpore cirkvi, ktorá podporila prezidenta.

Organizácia Freedom House označila vo svojej správe Poľsko, pokiaľ ide o slobodu médií, za čiastočne slobodnú krajinu. Je situácia naozaj taká vážna?

Pokiaľ ide o celú poľskú mediálnu scénu, tak tu pluralizmus existuje. Sú týždenníky, ktoré vládu chvália, a týždenníky, ktoré ju kritizujú. To, o čo sa tu hrá, je fungovanie verejnoprávnych médií. Vládna strana ich po voľbách veľmi rýchlo zmenila na svoj politický obraz. Ich argumentom bolo, že ak dve privátne televízie tvrdo kritizujú vládu a stranu Právo a spravodlivosť (PiS), pluralita sa dá zabezpečiť iba tak, že verejnoprávne televízie budú provládne.

K tomu treba povedať ešte to, že verejnoprávne médiá neboli v Poľsku nikdy objektívne. Politici na ne mali vždy vplyv. Tiež platí, že tu nikdy neexistovala mediálna rovnováha. Pravicové médiá boli vždy výrazne v menšine. Ale PiS to teraz urobil tak, že všetci, ktorí nesúhlasili s jeho pohľadmi a postojmi, museli z verejnoprávnych médií odísť. Dnes už aj niektorí konzervatívni komentátori hovoria, že tieto médiá neinformujú, ale robia propagandu. A varujú PiS, že ak nezačne brzdiť a uvažovať, tak mu to veľmi uškodí.

Myslíte si to aj vy?

Aj môj názor je taký, že ak by verejnoprávne médiá fungovali objektívne, dokázali vládu kritizovať, ale keď na to je dôvod, tak aj pochváliť, tomuto štýlu by sa skôr či neskôr prispôsobili aj privátne médiá. Teraz existuje riziko, že PiS sa po ovládnutí verejnoprávnych médií bude snažiť ovládnuť aj tie súkromné.

Ako by to bolo možné?

Ide o to, že väčšinu regionálnej tlače v Poľsku vlastní spoločnosť Passauer Neue Presse, najväčší týždenník Newsweek, ale aj najväčší tabloid Fakt vlastní zase vydavateľstvo Ringier Axel Springer. Tomu patrí aj najväčší internetový mediálny portál. Z tohto dôvodu zaznieva argument, že je problém, ak nemecké firmy majú takto veľký podiel v poľských médiách. Objavujú sa úvahy o legislatívnych zmenách, ktoré by znemožňovali, aby jedna firma koncentrovala v rukách obrovský podiel na mediálnom trhu.

Prečo je to problém, že nemecká firma má veľký podiel v poľských médiách?

Otázku je možné postaviť aj tak, či by sa Nemcom páčilo, keby Francúzi boli vlastníkmi všetkých regionálnych médií v Nemecku. Samozrejme, že nie. Navyše sa vyskytli prípady, keď sa tieto firmy pokúsili prostredníctvom médií ovplyvňovať poľskú politiku. Napríklad šéf Ringier Axel Springer inštruoval svoje médiá, aby podporovali kandidatúru Donalda Tuska na post predsedu Európskej rady proti kandidátovi, ktorého mala vláda. Vydavateľ by nemal hovoriť novinárom, čo majú robiť.

Čiže problém, o ktorom hovorí vláda, je reálny. Teraz však všetci v Poľsku čakajú, ako bude vyzerať riešenie, ktoré navrhne PiS. Vidíme, čo sa stalo v Maďarsku, kde Viktor Orban prostredníctvom svojich ľudí ovládol aj veľkú časť súkromných médií.

Riaditeľom verejnoprávnej televízie bol aj v predchádzajúcom volebnom období člen strany. Vtedy Občianskej platformy. Je tam situácia teraz horšia, ako bola vtedy?

Myslím, že áno. Poviem príklad. Väčšina z ľudí, ktorí dnes v televízii otvorene podporujú PiS, tam pracovali aj predtým. To znamená, že Občianska platforma ich nevyhodila. Preradili ich na iné posty, nemohli robiť politické témy, ale nevyhodili ich z práce.

Líder strany PiS Jaroslaw Kaczynski. Foto: TASR/AP

Keď nedávno PiS navrhol zmeniť justičné zákony, mnohé zahraničné médiá písali o tom, že v Poľsku hrozí autoritatívny režim. Sedí to?

Je to podobné ako s médiami. To, čo PiS robí, má svoje opodstatnenie v tom, že veľa ľudí je rozčarovaných z toho, ako súdy fungujú. Na Najvyššom súde donedávna zasadali sudcovia, ktorí v 80. rokoch posielali ľudí do väzenia na základe paragrafov o výnimočnom stave, odsudzovali členov Solidarity. Najvyšší súd zároveň vždy bránil dôslednému vyrovnaniu sa s komunizmom. V roku napríklad 2010 rozhodol, že menej závažné komunistické zločiny podliehajú premlčaniu. Dovtedy platilo, že podobne ako pri fašistických zločinoch sa na ne premlčacie lehoty nevzťahujú. Výsledkom toho bolo napríklad aj to, že v prípade človeka, ktorého za komunizmu z politických dôvodov zmlátili na policajnej stanici, padlo rozhodnutie, že ide o menej závažný zločin, ktorý sa už nebude riešiť. Podobných prípadov bolo veľa.

Súdy boli tiež jedinou oblasťou, kde po páde režimu nedošlo takmer k žiadnym personálnym zmenám. V polícii, v tajných službách, na prokuratúre k nim došlo. Sudcovia si počas rokovaní pri okrúhlom stole presadili, že ich sa zmeny nebudú týkať. Prvý predseda Najvyššieho súdu po páde režimu, mimochodom veľmi múdry človek, povedal, že justícia sa očistí sama. Po dvadsiatich siedmich rokoch vidíme, že sa tak nestalo. PiS má teda pravdu, že problém existuje. Lenže prichádza so zlým riešením.

Prečo?

Návrh, aby všetci sudcovia Najvyššieho súdu odišli dôchodku a minister spravodlivosti by následne rozhodol, ktorí z nich môžu na súde ostať, je nápadom, ktorý porušuje nezávislosť súdnictva. Pretože minister spravodlivosti je u nás zároveň generálnym prokurátorom a všetci prokurátori teda podliehajú ministrovi spravodlivosti. Predstavte si, že vás obžaluje prokurátor, ktorý podlieha ministrovi spravodlivosti a súdiť vás bude sudca, ktorý tiež podlieha ministrovi spravodlivosti. To pripomína komunistické časy.

Druhým zákonom, ktorý prezident Duda vetoval, bol zákon o súdnej rade. Tá rozhoduje o tom, kto sa stane novým sudcom. Pätnásť členov tejto rady si volili sami sudcovia. PiS chcel, aby ich po novom volil parlament a na zvolenie by stačila nadpolovičná väčšina poslancov. Dudovi sa to nepáči a chce, aby o tom rozhodovala trojpätinová väčšina parlamentu. Aby tým oslabil možnosť, že jedna strana alebo jedna vláda rozhodne o obsadení sudcovských miest. Vyššie kvórum vyžaduje aj hlasy opozície, a teda dohodu. Logika je taká, že ak nechceme, aby sudcovia vyberali sudcov, keďže sudcovský stav sám seba nedokázal očistiť, nesmieme padnúť do opačného extrému, že sudcov vyberie jedna strana.

A to bude kompromis? Súhlasí vláda s návrhom prezidenta?

Nie, PiS to odmietol. Duda tiež navrhol, aby na Najvyššom súde skončili iba sudcovia starší ako 65 rokov, aby nedošlo k preveleniu všetkých. Má to logiku, pretože 65 je dôchodkový vek pre všetkých ostatných v krajine. Sudcovia ho majú až 75 rokov. Tento návrh tiež znamená, že by sa to dotklo sudcov, ktorí súdili počas komunizmu. Aj to PiS odmietol.

Duda tiež navrhuje, aby – ak by vznikol v parlamente pat – sa Sejm rozdelil na 15 skupín a každá menovala svojho kandidáta na sudcu. Takže PiS, ktorý má 235 poslancov, by vyberal väčšiu polovicu, ale malá opozičná strana PSL s 15 poslancami by vyberala jedného sudcu.

Tieto témy sú dnes hlavnou líniou sporu. Ako zagarantovať, aby členmi Najvyššieho súdu boli aj kandidáti, ktorých vyberie opozícia.

 

Poľský prezident Andrzej Duda počas prejavu v parlamente. Foto: wikimedia

Mimochodom, ten zákon, ktorý prezident Duda nevetoval, je jeden z troch. Je to ešte téma?

Teraz sa o tom hovorí, vznikol totiž jeden problém. Zákon zmenil situáciu tak, že dnes minister menuje predsedu súdu. V Sliezsku sa stalo, že predsedníčkou súdu je žena krajského prokurátora, vybral ju minister spravodlivosti. Lenže minister spravodlivosti je tiež nadriadeným prokurátora. Problém je jasný, ak človek čelí žalobe prokurátora a súdiť ho má jeho manželka, je zaručená nezávislosť súdu? Hoci prezident tento zákon podpísal, pochybnosti zostali aj o nej. Zákon však priniesol aj pozitíva, napríklad to, že o výbere sudcu pre daný prípad sa rozhoduje losovaním, teda náhodne.

Veto prezidenta Dudu sa stalo zlomovým momentom pre poľskú pravicu. Dudovi extrémne vyskočila popularita, Jaroslaw Gowin, minister súčasnej vlády a o. i. tiež bývalý minister vlády Občianskej platformy, založil novú pravicovú stranu. Čo sa deje?

Vrátim sa ešte k tomu vetu, pretože okolnosti sú dôležité. Prezident zavetoval dva z troch zákonov v júli tohto roku, týždne predtým sa konali početné demonštrácie, ktoré boli proti týmto zákonom a žiadali prezidenta, aby ich vetoval. Heslom tých protestov bolo No logo, organizátori si neželali, aby boli vnímané ako opozičné, predsedovia opozičných strán preto mali zákaz vystupovať verejne na týchto demonštráciách. Malo to podčiarknuť, že ide o spontánne občianske protesty. PiS, samozrejme, hovoril, že to bolo organizované spoza hraníc, že za tým bol Soros atď. Reálne to bolo tak, že účastníci sa organizovali cez sociálne siete, ulice boli plné ľudí so sviečkami a na prezidenta Dudu smerovali priame apely, aby vetoval tie zákony. Syntézou teda bolo, že ľudia hovorili, že ich politika nezaujíma, že im ale prekážajú tieto tri zákony. Keď Duda zavetoval dva z troch zákonov, stala sa prekvapivá vec.

Čo?

Podpora Dudu aj podpora PiSu v preferenciách verejnej mienky vystrelili smerom nahor. Prezident Duda má momentálne podporu 78 percent ľudí, PiS má preferencie na úrovni 45 percent. A opozícia je slabšia.

Akú to má logiku?

Dve veci. Po prvé, veľa ľudí tento konflikt, organizovanie mítingov a to všetko pochopili tak, že opozícia nie je potrebná. Že aj tak nič nedokáže zmeniť. Ak urobí niečo zlé vláda Práva a spravodlivosti, musíme ísť do ulíc a Duda ich zastaví. Bol to teda úspech opozície, ale výsledkom je, že opozičné strany stratili podporu.

Mechanizmus je jednoduchý. Umiernení voliči PiSu, ktorí sa báli radikalizácie svojej strany, si povedali, že majú Dudu. Keď bude vláda robiť chyby, prezident zatiahne ručnú brzdu. Preto môžeme aj my umiernení naďalej voliť PiS. To je hlavný politický fenomén v Poľsku v posledných mesiacoch. Je  to pritom paradox. Za Dudom vtedy stála celá opozícia, proti nemu iba PiS. S tým, že asi polovica voličov PiSu bola tiež na strane Dudu. Dôsledkom toho je rozdelenie PiSu na umiernených a radikálov, založenie Gowinovej novej strany je toho súčasťou. Minister Gowin bol od začiatku kritikom týchto zákonov, keď prezident zákony zavetoval, Gowin mu verejne poďakoval. Kaczynski vtedy hovoril presný opak a nazval to politickou chybou prezidenta.

Jaroslaw Gowin je bývalý minister v Tuskovej vláde, dnes minister vo vláde PiS. Pred pár rokmi kandidoval na predsedu Občianskej platformy, dnes je zakladateľ projektu „PiS light“. Foto: wikimedia

Hovorí sa, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. V poľskej politike platí iná zásada, sformuloval ju Marek Migalski: Kde sa dvaja bijú, nie je miesto pre tretieho. Je to ako Coca-cola verzus Pepsi cola. Keďže hlavný konflikt je niekoľko mesiacov prezident Duda verzus PiS, opozícia je mimo hry. Minister Gowin z toho ťaží a pokúsil sa založiť stranu „PiS light“, vďaka čomu sa rozšíri priestor pre pravicu.

Minister obrany a radikál v PiSe Antoni Macierewicz má spolupracovníka, ktorý na kanále YouTube každý deň útočí na prezidenta a vymýšľa si rôzne obvinenia, ako bol Duda už zamladi vybraný za tajného spolupracovníka tajnej služby a podobne. Gowin na to reaguje, do jeho strany vstúpil jeden poslanec zo strany Nowoczesna, jeden z PSL, pridali sa nové tváre a pokus je na svete.

Bude to Kaczynski tolerovať?

To sa ukáže. Závisí to aj od toho, či bude k tomu pristupovať osobne alebo bude myslieť na záujmy pravice v širšom zmysle slova. Uvidíme.

Platí aj iná zásada, keď sa dvaja bijú, nemôžu spolu vládnuť.

Musí sa ukázať, či dokážu konflikt regulovať a zvládať ho. Ak budú viesť vojnu, pri ktorej potečie krv, prehrajú.

Aké sú ďalšie obsahové rozdiely medzi radikálmi a umiernenými v PiSe?

Predovšetkým ide o vzťah k EÚ. Keď počúva človek ľudí ako minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, má pocit, že EÚ vníma ako nepriateľa. Ľudia ako Konrad Szymański, štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí, hovoria, že aj keď sa nám nemusí pozdávať momentálny vývoj v EÚ, musíme v nej zostať a že je to pre nás najvážnejšie. Gowin napr. hovorí, že konflikt, ktorý máme s EÚ kvôli výrubu stromov v poľskom pralese, je zbytočný konflikt, že Poľsko má viesť iné a dôležitejšie spory v EÚ.

Líšia sa radikáli a umiernení aj vo vzťahu k Nemecku?

Začnem z inej strany, ale priamo to s tým súvisí. V posledných mesiacoch sa začala veľmi aktívne prejavovať katolícka cirkev. Viaceré oficiálne vyhlásenia episkopátu sa brali ako zapojenie do politického konfliktu medzi Dudom a Kaczynským.

Prvým bol dokument s názvom Kresťanská podoba patriotizmu. S odkazom na Jána Pavla II. biskupi napísali, že vlastenectvo je konkretizáciou lásky k blížnemu, zatiaľ čo nacionalizmus je založený na egoizme a konflikte. V texte zazneli aj príklady, že silný politický konflikt protirečí láske k blížnemu a poškodzuje spoločenstvo. Alebo že cieľom sociálnej náuky cirkvi je hľadanie pokoja, a nie neustály konflikt. Na čele tejto iniciatívy stál biskup Józef Kupny z Wroclavi, ale ide o spoločné vyhlásenie celého episkopátu.

Vroclavský arcibiskup Józef Kupny. Foto: screenshot/YouTube

To bolo v máji. V júli, len asi tri hodiny po tom, ako prezident Duda zavetoval dva zákony, napísal predseda poľskej biskupskej konferencie list, kde mu poďakoval za veto. Neskôr, keď vládna strana otvorila tému nemeckých reparácií voči Poľsku po druhej svetovej vojne, biskupi zverejnili apel, kde stálo, že historická pravda je vážna vec a nemožno ju relativizovať. Ale tiež to, že zmierenie s Nemcami je pre Poľsko veľkou historickou hodnotou, čo by politici mali rešpektovať. A ešte jeden príklad, poľský prímas mal koncom augusta kázeň na Jasnej Hore, kde povedal, že ústavné usporiadanie štátu je morálnou hodnotou. Cirkev sa podľa neho nemá miešať do politiky, ale ústavnosť treba brániť.

To všetko vyznelo ako podpora umiernených politikov PiSu. S odkazom: robme zmeny, ale bez konfliktov, bez protestov na uliciach, pokojne. Neoficiálne sa hovorí, že Duda sa odvážil vetovať zákony preto, že dostal uistenie vedenia katolíckej cirkvi, že ho bude verejne brániť. A teda, že si Duda bude istý, že Kaczynski na neho nebude útočiť, ak bude mať podporu cirkvi.

Aký je pomer síl PiS a „PiS light“?

Politicky je PiS light slabý, pretože o mieste na kandidátke rozhoduje Kaczynski. Ale politický kalendár nahráva prezidentovi Dudovi. Najskôr budú parlamentné voľby, o kandidátke bude rozhodovať Kaczynski, ale veľký význam bude mať slovo prezidenta Dudu. Ak by Duda pohrozil vetami, poškodilo by to PiS, preto bude musieť PiS ustúpiť. Situácia sa otočí po parlamentných voľbách, keď bude musieť Duda prosiť o podporu Kaczynského aj o zdroje na kampaň.

Samotný Gowin má momentálne 11 poslancov. Nie je to veľa, ale keby odišiel, PiS by stratil väčšinu. Kaczynski je ale voči Gowinovi silnejší, keby chcel, tak ho politicky odstaví a jeho klub rozloží. Momentálne však celý PiS vďaka existencii „PiS light“ politicky získava.

 

Novinka z vydavateľstva

Posvätné manželstvo

Čo ak je Božím zámerom, aby sme boli v manželstve nielen šťa...

Bestseller o hodnote manželstva

O knihe
Cena u nás: 11,18 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo