V Česku sa bude o týždeň voliť, favoritom volieb je Andrej Babiš. Do akej miery sú nadchádzajúce voľby o Andrejovi Babišovi a do akej miery to neplatí?

Babiš je téma číslo jeden. Keď to porovnáme s minulými voľbami, personifikované boli aj voľby v roku 2010, keď išlo o osobu Jiřího Paroubka z ČSSD, rovnako voľby 2006, vtedy išlo o osobu Mirka Topolánka z ODS. Aj keď pri týchto voľbách platilo, že boli súčasne aj najviac vecné, takpovediac voľby peňaženkou. Ľavica a pravica vtedy ovládla dve tretiny parlamentu, čo sa už neopakovalo. Voľby v roku 2013 boli predčasné, po páde vlády Petra Nečasa z ODS situáciu ďalej rozkolísal prezident Zeman, ktorý zostavil tzv. vládu „Zemanových priateľov“, do čoho prišiel nástup Andreja Babiša, ktorý mal náhodou na leto 2013 objednané bilbordy, nikto nečakal, že budú predčasné voľby, a jemu to pomohlo. Voľby o týždeň sú voľbami o Andrejovi Babišovi, ľudia hlasujú áno či nie.

Treba ale dodať, že to, čo Babišovi marketéri predávajú, je reálny produkt, nie je to nafúknutá bublina ako pri iných kandidátoch. Babiš tvrdo pracuje, kampani veľa obetuje a ide ako stroj.

Hovoríte, že Babiš je témou číslo jeden, čo je nepochybne pravda, súčasne vidieť paradox, že ostatné strany de facto nerobia kampaň proti Babišovi. Od ľudí z pozadia kampaní som počul, že prieskumy ukazujú, že voliči iných strán si neželajú, aby sa útočilo na Babiša, preto sa taká kampaň veľmi nevedie.

Voliči vo všeobecnosti vždy tvrdia, že nemajú radi konflikt, že nechcú prekrikovanie, a teda že oceňujú to, čomu českí kresťanskí demokrati hovoria „klidná síla“. Voliči to síce hovoria, ale otázka je, či je to pravda, aj keď to v prieskumoch hovoria. Pravda je, že stranám škodia vnútorné konflikty a vládam škodia konflikty medzi koaličnými partnermi, dôkazom je, ako naposledy voliči vnímali odchod Andreja Babiša z vlády, čo sa chápalo ako konflikt premiéra Sobotku a Babiša, a Sobotkovi to poškodilo. Vo voľbách 2006 sme však videli opak: konflikt medzi ODS a ČSSD fungoval, volebne sa stranám oplatil, hľadanie nepriateľa zabralo. A napokon, každý vidí, že Andrej Babiš je sám veľmi konfliktný človek, reálne aj verbálne, sám hovorí, že bojuje proti všetkým.

Preferencie strán do istej miery potvrdzujú, že voliči nechcú konflikt s Babišom. Strane TOP09, ktorá je najväčším kritikom Babiša, hrozí, že sa nemusí dostať do parlamentu, preferenčne niekde k 10 percentám spadla aj ČSSD, ktorá mala s Babišom najväčší konflikt vo vláde, aj keď dnes sa správa, akoby sa za to hanbila. Váš názor: prečo politici nejdú do ostrého konfliktu s Babišom, ak z minulosti vedia, že to funguje a navyše už nemajú veľmi čo stratiť?

Myslím, že sčasti preto, že tvorcovia kampane politikov hovoria, že konflikt nebude fungovať, o čom svedčí aj tá empirická evidencia, ktorú ste spomínali. Iní to nehovoria priamo, ide o výroky, ako že nemôžu vládnuť s trestne stíhaným premiérom alebo že do vlády so stranou ANO by išli, ale nemal by vo vláde sedieť Babiš a podobne. Pozrite si ale opak – situáciu strán, ktoré sa téme vyhýbali, napríklad KDU-ČSL, nezdá sa, že by im ústretovosť nejako pomáhala. Zdá sa, že nefunguje ani Antibabiš, ani to, keď tvrdíte, že sa viete dohodnúť s kýmkoľvek. To je odkaz predsedu KDU-ČSL Pavla Bělobrádka, ktorý vo svojej predvolebnej knižke hovorí, že je pripravený na politický obchod.

Tomáš Němeček, český novinár a právnik, po tom, ako Andrej Babiš kúpil Lidové noviny, ako prvý na protest odišiel z redakcie. Foto: archív TN

To všetko má svoje opodstatnenie, žijeme v dobe ekonomickej prosperity, máme pravdepodobne najnižšiu nezamestnanosť v EÚ, krajina rastie, darí sa aj štátu. Pre politikov je ťažšie hľadať témy, ktorými by mohli zaujať. Iste, dá sa vymedziť proti establišmentu ako proti celku, ako to robia českí Piráti, ktorí krajinu obchádzajú v autobuse, kde sú nakreslení všetci politici a Piráti na nich dozerajú s obuškom v ruke. Inak k tomu pristupuje pomerne sympatické hnutie starostov a nezávislých, ktorí sa snažia predstaviť vecné témy, ale nedosahujú zatiaľ päť percent.

A aby som to dopovedal, nedarí sa – zdá sa – ani Andrejovi Babišovi. Od žiadosti o policajné vydanie Babiša a jeho pravej ruky sledujeme isté oslabenie jeho podpory. Podrobnejšie prieskumy ukazujú, že od neho odchádzajú vysokoškoláci a obyvatelia veľkých miest, padá však z vysokej úrovne popularity, stále má vyššie preferencie ako druhá a tretia strana spolu, tzn. ako ČSSD a komunisti.

Nie je dôvodom toho, že dôležité strany nejdú tvrdo proti Babišovi (s výnimkou TOPky), že si nevedia reálne predstaviť vytvorenie vlády bez Babiša? Môže vôbec vzniknúť vláda bez Babiša?

Môj názor je, že smerujeme k slovenskému scenáru, len nie je jasné, ku ktorému. Či to budú posledné vaše voľby, kde síce niektorí snívali o vytvorení vlády všetkých proti Ficovi, ale keď nad tým človek začal premýšľať, ako ste to urobili v Postoji, tak sa ukázalo, že to nie je možné. Podobne to môže byť s vládou všetci proti Babišovi. Ak Babiš vyhrá s cca 25 percentami a bude mať dvojnásobok toho, čo druhá strana v poradí, vláda bez neho asi nevznikne. Potom môže nastať to, čo ste zažili aj vy, že jedna z demokratických a medzi komentátormi obľúbených strán môže vstúpiť do vlády s Andrejom Babišom a nahnevá svojich voličov.

Nemožno vylúčiť ani temný slovenský scenár, že viacero strán prepadne a nedostane sa do parlamentu a nastane koalícia špinavých, ako povedzme koalícia po voľbách 1994, v českom prípade by mohlo ísť o vládu Babiša s Okamurom a komunistami. Pôsobí to strašidelne. Nemyslím si, že sa to stane, ale nemožno to ani vylúčiť.

Z kuloárov českej politiky počuť, že faktorom v kampani je rôzne zastrašovanie, od rôznych právnych, policajných krokov alebo snahy o ovládnutie médií, televízie a podobne. Do akej miery tomu možno prikladať váhu?

Nepovedal by som, skôr nie. Aj keď v pamäti komentátorov zostalo to, čo sa pred časom stalo poslancovi vládnej strany ČSSD Ladislavovi Šinclovi, proti ktorému vytiahol Babiš zložku dokumentov, ktoré nemohli byť len z otvorených zdrojov. Išlo o stret v regulácii poisťovacieho biznisu. Babiš tvrdil, že sa to zveličuje, že mal informácie len z otvorených zdrojov, ale médiá ukázali, že to tak nebolo, že niektoré osobné a majetkové informácie nemohli byť z verejných zdrojov. Pripomínalo to trochu Vladimíra Mečiara.

Druhý moment vidieť na médiách, ktoré patria Babišovi, napríklad na šéfredaktorovi Lidových novín, ktorý sa volá István Léko. Léko je podobne ako Babiš zo Slovenska, je to slovenský Maďar, sú si veľmi blízki, majú podobné osobnostné ustrojenie, obidvaja hovoria, že sa v Prahe cítili ako outsideri. Inými slovami, Léko je niekto, kto do istej miery vyjadruje myšlienky Andreja Babiša. V jeho textoch je znepokojujúce, že trestné právo chápe ako pokračovanie politiky inými prostriedkami, že niečo ako nezávislosť vyšetrovania neexistuje, keď sa zavelí polícii, ona podľa toho koná. Samozrejme, obsah Lékových komentárov je, že represívne zložky sú používané proti Andrejovi Babišovi. Ale to úprimné presvedčenie Babiša a ľudí okolo neho, že represívne zložky štátu majú slúžiť tým, ktorí vládnu, je pomerne desivé. Myslel som si, že česká spoločnosť je v tomto omnoho ďalej, je možné, že Andrej Babiš nás vráti do východných pomerov.

Zdá sa, že najostrejšie proti Babišovi vystupuje tajomná skupina s označením Július Šuman, čo je twitterové konto, kde dochádza k zverejňovaniu rôznych informácií a nahrávok proti Babišovi. Kto môže byť za týmto kontom?

Investigatívny reportér Respektu Jaroslav Spurný sľubuje, že v pondelok prinesie nejaké odkrytie, doteraz si na tom vylámali zuby investigatívni novinári ako Janek Kroupa alebo Sabina Slonková. Nevie sa to. Tiež nad tým rozmýšľam, čo nám o skupine Šuman môže povedať samotná analýza textu a informácií, ktoré sú zverejňované. Najskôr bola na tomto anonymnom účte zverejnená nahrávka, kde sa Babiš nesmierne vulgárne vyjadruje o iných politikoch a kolegoch z vlády, hrubo hovoril o novinároch z novín, ktoré mu patria. Napodiv to nevyvolalo až takú pozornosť.

Potom prišla nahrávka, kde sa Babiš rozprával s vtedajším novinárom Mladej fronty Dnes Markom Přibilom, čo je človek, ktorý mal v novinárskej brandži veľmi zlú povesť ako niekto, kto sa nechá najať na špinavú prácu. Do denníka Mf Dnes nastúpil potom, ako noviny kúpil Babiš, a mal tam pomerne exkluzívne postavenie. Nahrávka vypovedá o tom, že Přibil prišiel Babišovi podať hlásenie a prevziať si nové zadanie, rozprávajú sa o načasovaní, o tom, čo vytiahnuť a nevytiahnuť.

Podnikateľ a líder hnutia ANO Andrej Babiš prichádza v autobuse na politickú debatu v českej dedine Všetaty 4. októbra 2017.  Parlamentné voľby v Česku sa uskutočnia 20. – 21. októbra 2017. Foto: TASR/AP

Potom sa skupina Šuman odmlčala, neskôr sa venovala rôznym detinským žartíkom ako vydávanie hracích kariet s postavami z okolia Andreja Babiša. Neskôr, v auguste, sa vynoril druhý účet, tiež sa hlásil k Šumanovi a bol nepomerne vážnejší. Zverejnená bola nahrávka, kde Babiš – v čase, keď bol minister – hovorí, ako „naši zaklekli“, opísaná je situácia, keď finančná správa, ktorá podliehala pod ministra financií Andreja Babiša, drastickým spôsobom zlikvidovala daňovými príkazmi jednu fungujúcu firmu, ktorá obchodovala s pohonnými hmotami.

Kauza je trochu zložitejšia, ten, kto 20 rokov obchoduje s pohonnými hmotami, asi nebude chlapcom z nedeľnej školy, k nejakému zákroku bol zrejme dôvod. Ale firma kvôli tomu skončila v likvidácii a ostravský krajský súd vyhlásil, že finančný úrad tejto firme dvakrát z tej istej transakcie vymeral DPH a že to bol neprípustný postup. Pozoruhodné je, kedy presne vyšla nahrávka, kde Babiš – nie je známe komu ani kedy – hovorí, že „naši zaklekli“ na tú istú firmu, pričom išlo aj o to, že táto firma vlastnila dôležitú časť istého areálu, ktorý inak patril Babišovej chemičke. Vyrušujúce bolo, že Andrej Babiš mohol zadať finančnej správe úlohu, aby zlikvidovala firmu, ktorá prekážala v podnikaní jeho firme. Alebo mal dôležité informácie zo spisu, ktoré mať nemal, alebo mal tieto informácie, až keď boli verejne dostupné. Práve tento tretí rozmer je dôležitý, pretože tá kauza nie je jednoduchá, má tri rôzne vysvetlenia, Babiš sa ale nijako nesnažil nič vysvetľovať, odmietol o tom hovoriť.

A napokon, práve v posledných dňoch, akurát keď Babiš a jeho pravá ruka poslanec Faltýnek potvrdili, že dostali policajné uznesenie o začatí stíhania kvôli podozreniu z dotačného podvodu farmy Bocianie hniezdo, ktorá bola spolufinancovaná aj z európskych fondov a kde je vážne podozrenie, že boli porušené pravidlá záväzné pre čerpanie európskych fondov, pretože išlo o program určený pre malé a stredné firmy, pričom existuje podozrenie, že za touto investíciou bola veľká firma Andreja Babiša – Agrofert. Obvinenie spočíva v tom, že v žiadosti o dotácie EÚ mali byť uvedené nepravdivé a hrubo skresľujúce údaje, ktoré viedli k tomu, že dotáciu dostal fakticky Agrofert. Andrej Babiš to popiera, tvrdí, že išlo o podnikanie jeho detí, ktoré je od neho úplne nezávislé, proti čomu ale existujú pomerne silné dôkazy. Dôležité je, že v tejto chvíli, keď začne polícia konať a zisťovať, či sa Babiš osobne dopustil dotačného podvodu, prichádza skupina Šuman s uniknutými dokumentmi z banky HSBC, ktorá bola dvornou bankou Agrofertu, pričom tieto doklady majú potvrdzovať, že úverujúca banka od samého začiatku vedela, že ide o projekt Agrofertu a menovite je zmienený Andrej Babiš ako klient. Vyzerá to ako veľmi silný dôkaz toho, že išlo o dotačný podvod a že by mohlo ísť o osobnú zodpovednosť Andreja Babiša.

Prepáčte ten obsiahly kontext, ale považujem ho za dôležitý kvôli tomu, že si myslím, že tie skupiny sú dve. Skupina, ktorá zverejnila nahrávku s novinárom Přibilom, bola trochu ľahkovážna a mohla zverejnené materiály získať pomerne náhodne. Rozhovor si mohol nahrať sám Přibil, mohol ho mať v notebooku, ide o hypotézu, ktorú zverejnil Janek Kroupa, že skrátka mohlo ísť o náhodný únik. Otázka je, kto je druhý Július Šuman, ktorý má exkluzívny prístup k uniknutým dokumentom banky HSBC.

Dôležitá je aj časová os. Článok v Hospodárskych novinách o zákroku proti firme obchodujúcej s pohonnými hmotami s informáciou o rozsudku ostravského súdu, že zákrok štátneho orgánu bol excesívny, vyšiel v piatok. Hneď v nedeľu bola zverejnená nahrávka, kde Babiš hovorí „naši zaklekli“. Ako je to možné? Kto mohol mať túto nahrávku poruke, kto mohol prípadne vedieť, že takýto článok vyjde v piatok v novinách? Najmä ak ide o firmu, ktorú dovtedy málokto vôbec poznal. Tento druhý Šuman je preto omnoho sofistikovanejší a pre mňa aj znepokojujúci.

Je vôbec možné, že by za  tým bol niekto iný ako tajná služba?

Neviem. Kladiem si tú otázku tiež, ale nechcem sa tým smerom púšťať, som novinár aj právnik a nechcem si pripúšťať niečo, na čo nemám dôkaz. Ale máte pravdu, keď som to videl, môj pocit bol, že to azda nemôže byť ani nikto iný. Skôr ako o políciu by mohlo ísť o tajnú službu, o človeka, ktorý niečo sleduje dlhodobo a ktorý vie, že nejaký článok vyjde v novinách, alebo vie na to pohotovo zareagovať a v nedeľu večer zverejní nahrávku, aby určil pondelkovú mediálnu agendu. Možno sa ale mýlim a dá sa to vysvetliť inak, aj keď to nevidím. Človeku napadne podobnosť s Tureckom, kde sa hovorilo, že sekulárna frakcia vnútri štátu chránila sekulárny charakter štátu, správala sa ako štát v štáte a zasiahli, keď to považovali a potrebné. Aj keď Erdogan, ako vieme, si s vnútorným štátom celkom zručne poradil.

Na snímke líder politickej strany ANO 2011 Andrej Babiš počas volebného mítingu v Prahe 28. septembra 2017. Foto: TASR/AP

Hypoteticky: Keby to tak bolo, že tajná služba alebo niekto z tajnej služby vedie v Česku vojnu proti najpopulárnejšiemu českému politikovi a možnému budúcemu premiérovi, skúste to nazvať, čo by sa to práve dialo?

Nechcem to nazvať. Máme síce indície, ale máme strašne málo dôkazov, aby sme sa týmto smerom vydali. Najmä ak sú niektoré indície, ktoré väzbu na tajnú službu spochybňujú. Rozhovor o firme, ktorú „naši zaklekli“, nie je z odposluchu telefónu, je to niečo, čo Andrej Babiš niekomu rozpráva, niekomu, koho dôverne pozná. Môže to byť blízky spolupracovník, obchodný partner, ale aj nejaký politik. Preto treba byť ešte opatrný.

Skúste nakresliť hranicu, pri ktorej sa Babiš nemusí stať budúcim premiérom. Volebné číslo, spoločenský tlak, prípadné obvinenie, stanovisko európskeho orgánu OLAF vo veci dotačného podvodu a podobne, kde je hranica, ktorá zastaví Babiša pred úradom vlády?

Bude to o percentách. Je mi to ľúto, ale Babiš by musel zvíťaziť len s veľmi nízkym náskokom, čomu dnes nič nenasvedčuje, aj keď stráca podporu. Príliš veľa voličov navyše váha a nevie, koho bude voliť. Musel by klesnúť pod 20 percent, čo je ťažké očakávať, klesá z vysokej podpory a prepad je len postupný a pomalý. Skôr sa obávam silového riešenia po voľbách, napríklad v silovom variante, že Babišova strana bude mať silné zastúpenie v parlamente, povedzme 70-80 poslancov, a že snemovňa v druhom hlasovaní o vydaní Babiša a Faltýnka týchto mužov na policajné vyšetrovanie nevydá. Pomôže im v tom niekto, s kým sa Babiš bude vedieť dohodnúť. Existujú aj ďalšie temné scenáre, napríklad že prezident Zeman využije svoje ústavné právo a zastaví trestné stíhanie. Takéto rozhodnutie musí kontrasignovať premiér alebo poverený minister spravodlivosti, je možné si predstaviť, že by to minister za stranu alebo designovaný premiér z ANO podpísal. Najhoršie riešenie by bolo, keby Babišova strana získala kontrolu nad ministerstvom vnútra a spravodlivosti a reorganizáciou polície alebo štátneho zastupiteľstva by všetko zmarili. To je už otvorene mečiarovský scenár, ktorý si zatiaľ nechcem pripúšťať.

Môže nastať aj pozitívnejší vývoj, napríklad že parlament bude rozdrobenejší, než sme si mysleli, a pre Babiša bude problém získať väčšinu. Môžu tam byť silní Piráti, silný Okamura, ktovie, možno sa dostane aj strana starostov a nezávislých, v parlamente môže byť 8 až 9 strán. Potom by, čisto teoreticky, mohlo dôjsť na poľský scenár, že by Babiš osobne nesedel vo vláde, uvidíme. Čakajú nás dôležité voľby.