Spoločnosť 27. august 2017

Neviem, dokedy budeme žiť v tom, že české pivo je vždy lepšie

Adam Takáč Pavol Rábara
Adam Takáč Pavol Rábara
Rozhovor so spolumajiteľom pivovaru Urpiner a šéfom cechu malých pivovarníkov Ľubomírom Vančom o tom, ako nás mení pivná revolúcia.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Adam Takáč

Pavol Rábara

Neviem, dokedy budeme žiť v tom, že české pivo je vždy lepšie
Rozhovor so spolumajiteľom pivovaru Urpiner a šéfom cechu malých pivovarníkov Ľubomírom Vančom o tom, ako nás mení pivná revolúcia.

V roku 2007 kúpil so spoločníkom banskobystrický pivovar s pošramotenou povesťou. Dnes jeho pivá vyhrávajú prestížne ocenenia v Česku aj Nemecku. Stál tiež pri zrode asociácie malých pivovarov a zblízka sleduje celý pivný boom. 

Hovorí, že malé pivovary budú ešte pribúdať, no časom môžu viaceré zaniknúť, najmä ak im pôjde čisto len o biznis. Chýba mu väčšia spolupráca medzi pivovarníkmi a kritizuje, ak si niektorí myslia, že sa už nepotrebujú nič učiť.

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner a predseda Asociácie malých nezávislých pivovarov Ľubomír Vančo.

Je pravda, že ste pôvodne vinár?

Som z vinárskej rodiny. Dodnes máme v Skalici vinicu, o ktorú sa staráme. Vinárom som ale skôr záľubou, nie profesiou. Pritom ako malý som nadával, keď som musel chodievať pomáhať do vinohradu a nevedel som si vtedy predstaviť, že sa to raz stane mojím hobby. 

Ako ste sa dostali k pivu?

Pred desiatimi rokmi sme s kolegom kúpili pivovar, napriek tomu, že sme o pive nevedeli v podstate nič. Iba to, že je svetlé a tmavé. Vstúpili sme do neznáma. 

Prečo teda pivovar? 

Už predtým sme podnikali s kancelárskymi potrebami a hudobnými nástrojmi, no chceli sme ísť do vlastnej výroby. Vtedy nám známy povedal o možnosti kúpiť banskobystrický pivovar. Išli sme sa tam pozrieť a povedali si, že to skúsime. 

K téme: 
Pivo namiesto jedla? Mnísi v 17. storočí žili cez pôst iba zo špeciálneho piva

V akom stave bol pivovar?

Bol v konkurze, no mal dobrého správcu, ktorý sa ho do poslednej chvíle snažil zachovať funkčný. Stále mal svojich odberateľov a predával. Mal, samozrejme, pošramotené meno. 

Neuvažovali ste pri prevzatí o zmene značky? Nebol trochu risk ponechať ju?

Vedeli sme, že povesť značky nie je dobrá. Uvažovali sme, že pôjdeme do niečoho úplne nového, no nakoniec sme si povedali, že ju skúsime oživiť.

Zmena značky je síce pekný nápad, no potrebujete tým pádom nové podpivníky, slnečníky v krčmách, nové svetelné tabule, jednoducho všetko robiť odznova. Takto sme nastúpili do rozbehnutého vlaku. Možno to bola náročnejšia cesta v tom zmysle, že sme museli napraviť pokazenú povesť značky.  

Evidentne sa to ale podarilo. 

Kedysi mal Urpín dobrú povesť. Pracovníci vo výrobe vedeli robiť dobré pivo, čo sa potvrdilo, keď sme tam vstúpili. Pracovníkov sme si nechali a oni dokázali, že pivo robiť vedia. 

V čom bol problém? 

Suroviny. Keď dáte napríklad pekárovi zlú múku alebo mu poviete, nech časť z nej nahradí niečím iným, nedokáže vám z toho spraviť zázrak. 

Prišli sme teda do fabriky a povedali našim ľuďom vo výrobe, že im zabezpečíme kvalitné suroviny, lebo chceme kvalitné pivo pri zachovaní pôvodných receptúr. Tým sme im rozviazali ruky a výsledný produkt bol výborný, o čom svedčia aj mnohé ocenenia, ktoré každoročne získavame v Čechách, na Slovensku a podarilo sa nám už niekoľkokrát uspieť aj na najväčšej európskej degustačnej súťaži European Beer Star v Norimbergu, čo sa nepodarilo ešte žiadnemu slovenskému pivovaru. Na toto sme veľmi hrdí.

Kam ste sa dostali s vyrobeným objemom? 

Pivovar sme preberali s ročnou produkciou na úrovni okolo 60-tisíc hektolitrov, stavaný bol však na 250- až 300-tisíc. 

Každým rokom, s výnimkou jedného, sme rástli. Tento rok určite prekročíme 100-tisíc hektolitrov, čo bola naša vysnívaná méta. Za desať rokov sme teda na ceste k zdvojnásobeniu produkcie. 

Len pre lepšiu predstavu, aký to predstavuje podiel na trhu? 

Ročná produkcia pivovarov na Slovensku je celkovo asi tri milióny hektolitrov.

Aký bol váš prínos do pivovaru okrem ochoty nakúpiť kvalitné suroviny?

Náš prvý významnejší zásah v rámci produktov bol radler. O radleri sa síce vedelo, kedysi ho robil aj pivovar Stein, no nebol úspešný. Cítili sme však, že požiadavka naň existuje, tak sme to rozbehli. Ako prví zo slovenských pivovarov sme dali radler do fľaše. Asi rok po nás prišiel s radlerom Zlatý Bažant a jeho výrazný marketing pomohol aj nám. 

Rozmýšľali ste aj o pivných špeciáloch, ktoré sú dnes čoraz obľúbenejšie, najmä v produkcii malých pivovarov?  

Uvažovali, ale na vrchne kvasené pivá nemáme technológiu. Povedali sme si, že ostaneme pri klasických ležiakoch a začneme experimentovať so studeným chmelením. Vlani sme pri príležitosti našej prvej účasti na festivale Pohoda predstavili extra chmelenú „štrnástku“. Tento rok sme prišli s IPL-kom (India Pale Lager), pri ktorom sme zvolili chmeľ mosaic, ktorého vôňa sa nám páčila. 

Chceme robiť špeciály, no zatiaľ sa držíme „ležiakového“ typu. Dostať sa do reťazca s takýmito pikoškami nie je totiž jednoduché. 

Nemalo by niečo ako IPL či IPA na našom trhu nádej na úspech?

Našlo by si to svoju spotrebiteľskú skupinu, ale nikdy by nedosiahlo čísla, ktoré majú klasické ležiaky. Dôvodom je aj cena, ktorá je pri špeciáloch vyššia. Náš trh je na cenu stále háklivý. Nikdy teda nebudú tieto pivá masové.

Kedy ste sa rozhodli plniť pivo nielen do fliaš, ale aj plechoviek?

Cítili sme, že obal musíme diverzifikovať. Ľudia sú čoraz pohodlnejší a fľaše sa im nechce vracať, zahadzujú ich. Z reťazcov sa nám vracia čoraz menej fliaš. V našej produkcii už plechovky skoro vyrovnávajú fľašky. Máme avízo aj z reťazcov, že plechovky sa predávajú viac, zatiaľ čo fľašky klesajú.

Stále trváte na tom, že do PET fliaš nikdy nepôjdete?

Do plastov nejdeme z princípu. Do budúcna to nemôžeme úplne vylúčiť, pretože zákazník sa môže správať tak, že to bude pre nás nevyhnutné. No verím tomu, že taká situácia nenastane. Zatiaľ je situácia taká, že plechovka je najprogresívnejší obal. Skutočný pivár si pivo v PET fľaši nikdy nekúpi, odsudzuje ho z princípu. I keď z krátkodobého hľadiska nemá plast výrazný vplyv na kvalitu piva. Je to skôr psychologická bariéra. 

Nechceli sme, aby boli ľudia rukojemníkmi krčmára a koncernu

Čo bolo podnetom k tomu, že ste v roku 2009 založili Asociáciu malých nezávislých pivovarov?

Keď sme pred desiatimi rokmi vstúpili do pivovaru, zdedili sme členstvo v Slovenskom združení výrobcov piva a sladu. Vtedy boli jeho členmi väčšie pivovary, ale aj menšie, ako napríklad my. Onedlho však ostali v združení iba štyri pivovary, pričom z tých menších sme boli jediní. 

Cítili sme, že pri určitých témach si nemáme s veľkými pivovarmi čo povedať. Potrebovali sme sa stretávať so seberovnými, no takí na Slovensku prakticky neboli. Malých pivovarov – minipivovarov – bolo u nás v tom čase sedem. 

Napriek tomu sme si povedali, že skúsime založiť združenie menších pivovarov s úmyslom, aby aj prostredníctvom tejto iniciatívy vznikali ďalšie. 

Ako ste na to išli?

V začiatkoch bolo hlavnou úlohou šíriť osvetu o tom, že existujú aj iní výrobcovia ako známi veľkí hráči a že minipivovary patria do každého väčšieho mesta. Nechceli sme, aby boli ľudia rukojemníkmi nejakej obchodnej zmluvy medzi krčmárom a veľkým koncernom. Lebo keď má krčmár na pípe hoci aj päť pív, ale všetky z jedného pivovaru, tak chuť je skoro rovnaká. 

Postupne však začali malé pivovary pribúdať, dnes ich je okolo sedemdesiat a ich počet rastie.

Čo vlastne u nás spustilo túto „pivnú revolúciu“?

Každá akcia má svoju reakciu. Spotrebitelia – teraz myslím ozajstných pivárov – vnímali, že existujú aj iné pivné štýly. Chodievali na pivné akcie do susedných krajín, kde videli, aké kvalitné pivo dokážu uvariť aj domáci výrobcovia. Táto skupina sa formovala a postupne sa zistilo, že sa dá na tom založiť biznisplán. 

Dnes sa však niekedy stane aj to, že pivovar postaví ktokoľvek bez toho, aby o pive niečo vedel, a nemá ani dostatočne odborný personál. Jeho produkty nie sú bohvieaké. Berie to čisto ako biznis. Ak si k sebe nepozve ľudí, ktorí pivu rozumejú, a nezmení receptúru, dlho na trhu nevydrží. 

Vzdelanosť ľudí v tom, ako má dobré pivo chutiť, totiž postupne rastie. Ľudia chodia na rôzne pivné akcie a festivaly, ochutnávajú. Sú čoraz vzdelanejší. Možno minipivovary teraz ťažia z toho, že domáce pivo je trendy, a ľudia prídu a myslia si, že asi tak má chutiť. Lenže to nebude platiť večne. 

O slabostiach minipivovarov sa vie. Napríklad sa stretávame s tým, že niekedy kolíše kvalita od jednej várky k druhej. Čím to je? 

Ide o normálny jav, lebo remeselné pivovary nemajú technológie, aby udržali úplne rovnakú chuť. No niekedy nastanú situácie, kde vám ani špičková technológia nepomôže. Stručne povedané, výroba piva nie je jednoduchá vec.

Čiže aj vám sa to môže stať? 

Môže, ale nestáva sa to často. Nedávno sme mali technický problém a oprava trvala tak dlho, že kým sa pivo prečerpalo, tak sme už s tým nič nemohli spraviť. Takže muselo ísť 250 hektolitrov do kanála. 

Vy si to môžete dovoliť vyliať, malé pivovary asi nie.

Pre nich by to bol možno príliš veľký luxus. Prípadne to dajú vypáliť a urobia z toho pivovicu. 

Takže nemáme nadávať na sládka, ak v našom obľúbenom pivovare navaria „iné“ pivo? 

To je už na srdcovej väzbe k pivovaru, odpúšťať by sa malo. Iste je sládok dôležitý, on meria hodnoty pri varení, musí robiť rozhodnutia, ale hovorím, môžu nastať situácie, ktoré ani sládok neovplyvní — vypadne elektrina, prestane chladenie, stúpnu teploty a hneď je pivo iné. 

Pritom nemusí ísť vždy o prípad, že treba pivo úplne vyhodiť, len chutí inak. 




Slovník „pivného revolucionára“


Spodné kvasenie – pre spodné kvasenie piva sa používajú kvasinky, ktoré po dokončení kvasenia klesajú na dno. Pôsobia pri nízkych teplotách okolo 10 °C. 

Vrchné kvasenie – pri vrchnom kvasení časť kvasinek padá na dno nádoby, ale podstatná časť sedimentuje na hladine. Hlavné kvasenie prebieha pri vyšších teplotách (15 °C – 20 °C, prípadne viac) a je o niečo kratšie, vrchne kvasené pivá majú tiež kratší čas ležania, môžu sa piť zhruba po dvoch týždňoch. 

Ležiak – spodne kvasené pivo, ktoré kvasí pri nízkych teplotách a po kvasení by malo zrieť v  „ležiackych“ sudoch či tankoch niekoľko týždňov. Ležiak je svetovo najrozšírenejší druh piva, okolo 70 percent svetovej produkcie tvorí ležiak plzenského typu (pilsner lager).

Ale – vrchne kvasené pivo, tradičné v anglosaskom svete. 

IPA (India Pale Ale) – pivo s pôvodom v Anglicku, na rozdiel od ležiaka vzniká vrchným kvasením pri vyšších teplotách. Má vyšší obsah chmeľu a alkoholu ako konzervantov, čo ju umožnilo prevážať na lodiach do Indie a ďalších britských kolónií. 
IPA je viac horká, pretože sa do nej pridáva extra chmeľ po fermentácii (metóda dry hopping.)

APA (American Pale Ale) – takisto pochádza z Anglicka, názov American súvisí s použitím americkej odrody chmeľu. Špeciálny typ kvasníc vytvára v pive sladšiu chuť ako pri pive IPA.

IPL (India Pale Lager) – ide o ležiak, ktorý je výrazne chmelený ako pivo štýlu IPA, ale pri jeho varení sa využívajú kvasinky pre spodné kvasenie.

Sladina – voda s látkami extrahovanými zo sladu po procese rmutovania, teda varenia.

Mladina – sladina po vyvarení chmeľu.

Filtrácia – počas filtrácie sú z piva odstránené zvyškové kvasinky a ďalšie mikročastice, čo na jednej strane predĺži trvanlivosť piva, ale oberie ho o osobitnú chuť. Nefiltrované pivo je mierne zakalené a má plnšiu a bohatšiu chuť. 

Pasterizácia – tepelné ošetrenie piva, ktoré je tak chránené pred infekciou.

CK tank – tank, kde prebieha kvasenie mladiny.

Pivovica – pivný destilát.

Zdroje: pivniklenoty.cz, piestanskypivovar.sk (foto: Flickr.com/CK Golf)


Malých pivovarov pribúda, no zatiaľ všetci tvrdia, že nie sú navzájom konkurenciou. 

To síce hovoria, ale správajú sa inak. 

Nespolupracujú? 

V tomto je, bohužiaľ, situácia čisto slovenská. Sám som z toho smutný. Ľudia sa odmietajú deliť o skúsenosti a myslia si, že sa nepotrebujú vzdelávať. Naša asociácia má projekt Pivobrana, no záujem o spoluprácu medzi jeho členmi veľmi nefunguje. 

Ako sa to prejavuje?

Minulý rok sme robili pre členov asociácie seminár, kde sme pozvali ľudí z Výskumného ústavu chmeliarskeho z Prahy, ktorí priniesli chybné pivné vzorky, chemické roztoky, ktoré sa infikujú do normálneho piva. 

Potom sa robí prednáška o tom, prečo to chutí inak a čo to spôsobuje. Prosto, zaujímavá akcia, čakal som, že budeme musieť urobiť dva termíny. No verte-neverte, prišli ľudia len zo štyroch minipivovarov. 

Ako si to vysvetľujete?

Neviem, asi si myslia, že sa už nepotrebujú vzdelávať a vedia variť. To nie je dobré. Pritom keď som u nás v pivovare ohlásil spomínaný seminár, hneď sa naň prihlásil náš sládok, ktorý robí pivo 30 rokov. Vravel mi potom, aký to bol prínos. A ľudia, čo sa pohybujú v pivovarníctve tri alebo štyri roky, nemajú záujem?  

„Každý minipivovar by mal robiť okrem biznisu aj osvetu o pive medzi ľuďmi. Nemalo by to byť len o tom, že si človek objedná a zaplatí.“Zdieľať

Spomenuli ste aj to, že malé pivovary nie sú ochotné viac spolupracovať.

Samotná Asociácia malých nezávislých pivovarov je dobrá platforma, keď rokujete s úradmi, ale čo má z toho obyčajný spotrebiteľ? Preto sme vymysleli osvetový projekt Pivobrana, nezávislé občianske hnutie, ktorého členom sa môže stať každý nad 18 rokov. Zväzok ľudí, ktorí dostávajú informácie o rôznych pivných akciách a podobne. 

Navrhoval som teda našim malým pivovarom, aby sme spravili spoločné poháre, slnečníky a podobné veci s logom tohto združenia. Ale nie, každý chce svoje. Samozrejme, za inú cenu, v iných počtoch. 

To isté bolo pri surovinách. Trochu som teda v tejto otázke vytriezvel a vidím, že záujem o spoluprácu je slabý. 

Nebude to aj tým, že teraz, keď zažíva Slovensko pivný boom, sú hrdinovia vo svojom regióne, meste? A potom im logicky chýba trochu pokory…

Určite. Pokora tam chýba, no je to najmä o ľuďoch. 

Aj eurofondy urobili svoje. Mnoho pivovarov bolo postavených z eurofondov, čo je na jednej strane dobré, no často ich postavili ľudia, ktorí sa k tomu stavajú čisto obchodnícky. 

A ako by mali?

Svojím spôsobom by mal každý minipivovar robiť okrem biznisu aj osvetu o pive medzi ľuďmi. Keď doň zákazník príde, mal by mať možnosť dozvedieť sa niečo o danom pive, jeho výrobe, technológii. Nemalo by to byť len o tom, že si objedná a zaplatí. 

Dá sa odhadnúť, či budú ešte u nás minipivovary rásť?

Budú. V susednom Česku, kde ich je viac ako dvesto, už niektoré aj zanikajú. Na Slovensku zatiaľ len vznikajú. 

Nehrozí, že sa budú malé pivovary snažiť napodobniť Urpiner? Ísť do väčších objemov?

Určite, niečo už bolo aj medializované. Ja každému držím palce, len viem, aké je to ťažké. Diera na trhu je malá a boj s veľkými hráčmi ťažký. 

Všetko by bolo jednoduchšie, keby sme mali náturu ako Česi, ktorí sú lokálpatrioti k svojmu regionálnemu produktu. Mal by som istotu, že keď mi vznikne trebárs tu v Trenčíne nový pivovar, tak krčmári v okolí desiatok kilometrov ho budú čapovať, lebo je naše pivo, lokálne. 

Tam je to bežné. Bol som nedávno v Českom Krumlove a každá krčma, hoci bola zazmluvnená s veľkým pivovarom, mala na pípe aj miestne pivo z Krumlova. 

Prečo to u nás takto nefunguje? 

Sme prosto takí. U nás si radšej kúpime aj menej kvalitné české pivo a myslíme si, že je zaručene lepšie ako akékoľvek slovenské. Neviem, či to bude trvať naveky. Dostávam otázky, či vyvážame do Čiech. Kto by to tam kupoval? (Smiech.) 

Česi si kúpia naše pivo, len ak sú na Slovensku a nie je iná možnosť. Na druhej strane ho ale vedia pochváliť, ak im chutí. Dostávame maily od českých turistov.  

Tankové pivo je zväčšia iba marketing

Spomenuli ste boj s veľkými pivovarmi. V čom spočíva? 

Tieto spoločnosti zmenili mnohé zvyky. Voľakedy si museli krčmári všetko kúpiť – od podpivníkov cez slnečníky až po výčapné zariadenie. Keď prišli na trh spomínané veľké pivovary, všetko im to začali automaticky dávať.

My to už berieme ako nutné zlo, ale ešte to akceptujeme. Takže aj my dáme v rámci zmluvy podnikom spomínané veci. Ale strkať niekomu peniaze do vrecka, to už z hľadiska finančného, ale hlavne morálneho, nebudeme akceptovať.

Oni si podniky „kupujú“? 

Niektoré áno. Napríklad väčšie prevádzky v Bratislave, tam sa normálne nedostanete. 


Chodíte na Salóny piva, rôzne festivaly, bavíte sa s ľuďmi. Ako mení pivná revolúcia náš vzťah k pivu? Lebo poznáme ľudí po päťdesiatke, čo sa zamilovali do štýlu IPA, APA – a naopak, mladých, čo nevypijú nič okrem ležiaka.

Je to skutočne o chuti, a teda veľmi individuálne. Niekto to berie trendovo v zmysle, teraz je móda IPA, tak pijem to. Ale väčšina ľudí pije, čo jej chutí. Napríklad moja manželka, skutočne pivárka, má rada horké pivo. Nová IPL-ka, čo sme mali na Pohode, je však na ňu už príliš. Ja, naopak, výraznú horkosť obľubujem. Preto mi aj IPA chutí a dokázal by som pri tomto pive sedieť aj celý večer. Iní si dajú dva-tri špeciály a potom prejdú na ležiak. 

Existuje aj pri pive odporúčané poradie pitia? 

Áno, podobne ako pri víne, malo by sa začínať s menej horkými a menej stupňovými, pretože keď si šupnete na začiatku výraznú šestnástku, potom vám desiatka príde ako voda. 

Rozmýšľali ste vo vašom pivovare nad pšeničným pivom?

Keď som pri pivách typu „ale“ spomínal, že trh pre ne je malý, tak pre pšeničné je ešte menší. Potvrdilo sa nám to aj na tohtoročnej Pohode, kde bolo okrem nás sedem degustačných pivovarov, a z tohto druhu nám veľa ostalo. Nemáme s tým dobré skúsenosti. Navyše, pšenica je dosť citlivá na teplotu, vezmete ju do nejakého teplejšieho prostredia a hneď pení.

Zmenila pivná revolúcia kultúru čapovania?

Ako kde. Všetko je to o ľuďoch. Ak máte krčmára, ktorý svojím povolaním žije a je to jeho srdcovka, tak sa stará aj o správne čapovanie. No v prevádzkach, kde sa každú chvíľu striedajú brigádnici, je to problém. 

Pivo je síce do veľkej miery sezónna záležitosť, preto sa okolo neho motá veľa brigádnikov, ale lepšie je, keď aspoň na čapovanie je stabilný personál. Sám obľubujem podniky, kde vás už poznajú a vedia pivo stabilne dobre načapovať. 

Mnohé podniky lákajú na tankové pivo. Vy do toho nechcete ísť? 

Nie. Tankové pivo vnímame ako marketingovú záležitosť, lebo v konečnom dôsledku je to pivo zo „sáčka“. Do tanku sa totiž zväčša vkladá igelitové, sterilizované vrece, do ktorého sa natankuje pivo. 

Ale tankové pivo je zrejme vždy lepšie vychladené ako sudové.

To je pravda, v tanku je stále chladené, ale v konečnom dôsledku je mi sympatickejšie piť pivo z nerezového suda ako z vreca. Ešte pokiaľ ide o nepasterizované pivo, tak zmysel tanku beriem, ale inak je to iba čistý marketing.

Navyše, tankové pivo má zmysel pre podniky, kde sa skutočne vyčapuje veľa piva. U nás prevádzky pribúdajú, no sú menšie. Vidíme to na tom, že chcú od nás čoraz menšie obaly. 

„Chceme robiť špeciály, no zatiaľ sa držíme ,ležiakového' typu. Dostať sa do reťazca s pikoškami nie je totiž jednoduché.“Zdieľať

Už aj veľkí pivní hráči skúšajú, minimálne sezónne, dať do predaja pivné špeciály. Čo môže celý tento boom spraviť z dlhodobého hľadiska s naším pivným trhom? Hovorí sa aj o tom, že možno zdražejú normálne pivá v reťazcoch, pretože ľudia sú čoraz ochotnejší zaplatiť v minipivovaroch viac za pivo. 

V tomto by som riziko nevidel, sme pomerne malý trh, takže rapídne zdraženie nemôže nastať. Aj preto, že je tu stále veľa českých pivovarov, ktoré k nám vozia pivo v obrovských množstvách. 

Ale pivný boom nepochybne ovplyvňuje veľké pivovary, nie?

Jednoznačne. Cez reklamy a vôbec marketingovo sa snažia na zákazníka pôsobiť, že nie sú až taký veľký pivovar. Stavajú na to, že veď aj ony robia špeciály ako my.  

No akokoľvek by spravili dobrý produkt, napríklad nejaký špeciál, tak komunita, ktorá tento druh vyhľadáva, si ho nekúpi už len preto, že je z portfólia veľkých hráčov. Isté však je, že aj tieto pivné spoločnosti sledujú najnovšie trendy.  

Ale zrejme ich vy spolu s malými pivovarmi nedotlačíte, aby ich pivo napríklad dlhšie ležalo? 

To si ani nemôžu dovoliť. Museli by aj technologicky investovať, lebo v kvasnom CK tanku je pivo hotové a predajné za desať dní. Kým my ho musíme držať 40 aj 50 dní. V tom sa od nich líšime, že my skutočne „ležíme“. 

Ak by ste mali vy ležať na pláži na opustenom ostrove a mohli mať so sebou len jedno pivo, ktoré by to bolo?

Určite niektoré z mojich (smiech). Je však veľa pív z minipivovarov, ktoré by som si vzal. 

Čo je najlepší spôsob pre človeka, ktorý chce pivo nielen piť, ale sa o ňom aj niečo dozvedieť?

Treba si vziať možno príklad z vínnych ciest. Teda navštevovať malé pivovary, ísť tam, kde vám vedia o pive aj niečo povedať, prípadne je tam prítomný aj sládok. Sú ľudia, ktorí už začali robiť takúto pivnú turistiku. Alebo vycestovať na nejakú pivnú akciu, kde je viac pivovarov a tam zdegustovať rôzne pivá a pivné štýly.

Foto: Pavol Rábara

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0