KÁZEŇ PAVLA HRABOVECKÉHO: Aby oči uverili...

Slovenské príslovie hovorí: „Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej.“ Dodal by som ale: „Kto sa na smolu iba pozerá, nikdy nezistí, čo to vlastne je.“

Nielen uvideli, ale sa aj dotýkali

Vzkriesený Ježiš v dnešnom evanjeliu prichádza medzi prestrašených apoštolov a robí zaujímavý psychologický ťah. Ak by im na prekonanie strachu povedal: „Pozrite sa na moju tvár, som to ja,“ nič by sa nevyriešilo. Oni si aj tak mysleli, že vidia ducha. Utkvelá predstava očí sa dá prekonať iba zapojením všetkých zmyslov. Len reprezentatívnosť dotýkajúcej sa, sústredenej ruky niektorého z apoštolov ako hodnoverného zástupcu všetkých ostatných zmyslov dokáže presvedčiť neveriace oči. „Dotknite sa ma a presvedčte sa!“ (Lk 24, 39) Uchopiť rukou, práve tak ako milý milú: tu začína skutočná láska a končí tá platonická. Tu sa začína hodnoverné svedectvo o milovanom. A aby ich zmysly boli úplne uspokojené, podali mu kúsok pečenej ryby a on „vzal si a jedol pred nimi“.

Každodenné nepochopenia

Otec a mama nevedia pochopiť svojho syna či dcéru. Naopak dcéra a syn nevedia pochopiť svojich rodičov. Kňaz nechápe svojich farníkov a farníci nevedia pochopiť svojho farára. Čím to je? Nebude to často tým, že sa jeden k druhému nepriblížime, že sa nechceme dotknúť rán, ktoré si každý z nás nesieme, ale iba z diaľky hodnotíme, čo sa nám vidí ako pravdivý obraz druhého? Aj oči potrebujú uveriť, že hlboká pravda môže byť pred nimi skrytá.

Byť zamazaný Kristom

V akej falošnej predstave o Bohu, viere, ľuďoch my často žijeme, pokiaľ sa na ne iba pozeráme z odstupu. Koľko nepochopenia, protirečení a sporov umelo živíme, keď sa nechceme priblížiť ku vzkriesenému Kristovi či k sebe navzájom. Príde akýkoľvek problém, dáme na prvý vzdialený dojem a utvoríme si predstavu. Kto nám ju vyvráti či potvrdí? Iba zamazanie sa dotykom v neoklamateľnej blízkosti. V blízkosti, kedy cítime jeden druhého, kedy vidíme tvár druhého v jasných kontúrach. Čím bližšie k svätostánku, tým viac spoznám Boha. Čím bližšie k druhému, tým viac rozumiem jeho ranám. Len vtedy sa dá viesť dialóg JA a TY a nie monológ JA o TEBE a TY o MNE.

Nestojí nám za to urobiť zopár krokov navyše a presvedčiť sa?

Pavol Hrabovecký
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo