Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. apríl 2012

KÁZEŇ PAVLA HRABOVECKÉHO: Aby oči uverili...

dotykmala.jpg Slovenské príslovie hovorí: „Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej.“ Dodal by som ale: „Kto sa na smolu iba pozerá, nikdy nezistí, čo to vlastne je.“ Nielen uvideli, ale sa aj dotýkali Vzkriesený Ježiš v dnešnom evanjeliu prichádza medzi prestrašených ap...

Slovenské príslovie hovorí: „Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej.“ Dodal by som ale: „Kto sa na smolu iba pozerá, nikdy nezistí, čo to vlastne je.“

Nielen uvideli, ale sa aj dotýkali

Vzkriesený Ježiš v dnešnom evanjeliu prichádza medzi prestrašených apoštolov a robí zaujímavý psychologický ťah. Ak by im na prekonanie strachu povedal: „Pozrite sa na moju tvár, som to ja,“ nič by sa nevyriešilo. Oni si aj tak mysleli, že vidia ducha. Utkvelá predstava očí sa dá prekonať iba zapojením všetkých zmyslov. Len reprezentatívnosť dotýkajúcej sa, sústredenej ruky niektorého z apoštolov ako hodnoverného zástupcu všetkých ostatných zmyslov dokáže presvedčiť neveriace oči. „Dotknite sa ma a presvedčte sa!“ (Lk 24, 39) Uchopiť rukou, práve tak ako milý milú: tu začína skutočná láska a končí tá platonická. Tu sa začína hodnoverné svedectvo o milovanom. A aby ich zmysly boli úplne uspokojené, podali mu kúsok pečenej ryby a on „vzal si a jedol pred nimi“.

Každodenné nepochopenia

Otec a mama nevedia pochopiť svojho syna či dcéru. Naopak dcéra a syn nevedia pochopiť svojich rodičov. Kňaz nechápe svojich farníkov a farníci nevedia pochopiť svojho farára. Čím to je? Nebude to často tým, že sa jeden k druhému nepriblížime, že sa nechceme dotknúť rán, ktoré si každý z nás nesieme, ale iba z diaľky hodnotíme, čo sa nám vidí ako pravdivý obraz druhého? Aj oči potrebujú uveriť, že hlboká pravda môže byť pred nimi skrytá.

Byť zamazaný Kristom

V akej falošnej predstave o Bohu, viere, ľuďoch my často žijeme, pokiaľ sa na ne iba pozeráme z odstupu. Koľko nepochopenia, protirečení a sporov umelo živíme, keď sa nechceme priblížiť ku vzkriesenému Kristovi či k sebe navzájom. Príde akýkoľvek problém, dáme na prvý vzdialený dojem a utvoríme si predstavu. Kto nám ju vyvráti či potvrdí? Iba zamazanie sa dotykom v neoklamateľnej blízkosti. V blízkosti, kedy cítime jeden druhého, kedy vidíme tvár druhého v jasných kontúrach. Čím bližšie k svätostánku, tým viac spoznám Boha. Čím bližšie k druhému, tým viac rozumiem jeho ranám. Len vtedy sa dá viesť dialóg JA a TY a nie monológ JA o TEBE a TY o MNE.

Nestojí nám za to urobiť zopár krokov navyše a presvedčiť sa?

Pavol Hrabovecký
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.

Foto: Flickr.com

Inzercia

Odporúčame

KÁZEŇ PAVLA HRABOVECKÉHO: Ruská ruleta na púšti

KÁZEŇ PAVLA HRABOVECKÉHO: Ruská ruleta na púšti

pust.jpg Kto vie, ako sa cíti človek, ktorý riskuje svoj život a dá sa na ruskú ruletu? Čo mu prebehne hlavou, ak mu neprebehne hlavou guľka? Úľava? Určite. Bude si ale vážiť život viac ako desať sekúnd predtým? Stála táto hraničná situácia človeka riskujúceho život n...

KÁZEŇ ĽUBOMÍRA MAJTÁNA: Keď má Boh súcit

KÁZEŇ ĽUBOMÍRA MAJTÁNA: Keď má Boh súcit

krakow_0.jpg Slávime 2. veľkonočnú nedeľu, nesúcu prívlastok Nedeľa Božieho milosrdenstva. V žalme po dnešnom 1. čítaní sme spievali: „Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 118, 1). Tento 118. žalm patrí medzi mnoho krásnych skvostov s...

REAKCIA: Za všetko sú vinní kresťania

REAKCIA: Za všetko sú vinní kresťania

radic.jpg Na portáli Postoy.sk som si prečítal článok pána Pavla Martinického Kresťania, Fico a červený Prométeus. Nepoznám pána Pavla Martinického, nič o ňom neviem a vôbec som zvažoval, či sa má zmysel na jeho článok reagovať. V článku pán Martinický hľadá vinníka z...