Slovensko sa rozlúčilo s nestorom slovenského folklóru Štefanom Nosáľom

V smútočných farbách zahalenej historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave dnes na poslednú cestu odprevadili profesora Štefana Nosáľa. Na poslednej rozlúčke s umeleckým vedúcim a choreografom Lúčnice sa okrem rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a predstaviteľov politického a kultúrneho života zišla aj široká verejnosť.

Z poslednej rozlúčky s choreografom a umeleckým vedúcim súboru Lúčnica profesorom Štefanom Nosáľom v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave 28. júla 2017. Foto: TASR/Pavol Zachar

Práve bežní ľudia spolu s členmi širokej rodiny lúčničiarov mohli už od pravého poludnia prejaviť priamo na mieste svoje kondolencie. V priebehu samotnej poslednej rozlúčky, na ktorej sa zúčastnil i prezident SR Andrej Kiska, vystúpili s príhovorom generálny riaditeľ umeleckého súboru Lúčnica Marián Turner a taktiež člen lúčničiarskej rodiny, scenárista, scénograf a režisér Viliam J. Gruska.

Turner poukázal na široký záber aktivít, ktorým sa Štefan Nosáľ v umeleckej i pedagogickej činnosti venoval. Pripomenul jeho profesionálne i osobné prepojenie so súborom Lúčnica a zvýraznil hodnotu, ktorú svojím vkladom prostredníctvom Lúčnice doma i vo svete vytváral. „Na všetkých obývaných kontinentoch tejto planéty svojím umením predstavil Slovensko a jeho originálnu kultúru tak, ako to nedokázal žiadny iný umelec pred ním,“ povedal Turner.

Dodal, že život i dielo Štefana Nosáľa odrážajú jeho charakter, morálnu autoritu i postoj, ktorým si vedel získať obdiv i rešpekt druhých. „Bol príkladom skromnosti, húževnatosti, pracovitosti, profesionalizmu,“ spomenul Turner. Podčiarkol aj Nosáľov nadhľad a zmysel pre humor, ktorým sa so šarmom vedel vynájsť.

A toto všetko podľa Turnera robí z poslednej rozlúčky, hoci naplnenej veľkým smútkom, i memento chvály človeka, akých nie je veľa. „Málokto prežil taký naplnený, bohatý a zmysluplný život ako pán profesor Štefan Nosáľ,“ zdôraznil generálny riaditeľ Lúčnice.

Viliam J. Gruska vyzdvihol umeleckú hodnotu Nosáľovho diela pre minulosť i budúcnosť slovenského ľudového umenia. Nosáľovu choreografiu v tejto súvislosti označil za vlajkovú loď i usmerňujúci fenomén v slovenskom folklóre. „Bolo toho veľa, čo sa vďaka vám a vašej tvorbe stalo ikonické, verím, že toho bude ešte mnoho, čo sa v interpretácii ďalších generácií lúčničiarov bude z vašich diel šíriť, a mnoho, čo vznikne ako nové v intenciách vašej tvorby a jej vplyvu,“ uviedol. Nosáľovo dielo označil za neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska. Rovnako vníma i spojenie Nosáľovej osobnosti a Lúčnice. „Ostávate s nami a v nás,“ povedal za všetky generácie lúčničiarov.

Na poslednej rozlúčke odzneli i piesne z Podpoľania – rodného kraja Štefana Nosáľa. Báseň Milana Rúfusa, rodinného priateľa Nosáľovcov, zarecitoval Štefan Bučko.

Folklórna únia na Slovensku vyhlásila dnešok za Národný deň smútku slovenského folklóru. Okrem minúty ticha na pamiatku profesora Štefana Nosáľa na začiatku poslednej rozlúčky únia vyzvala, aby bol úvod folklórnych vystúpení či spoločenských stretnutí venovaný spomienke na túto osobnosť.

Profesor Štefan Nosáľ zomrel v sobotu (22. 7.) večer v Bratislave vo veku 90 rokov. Jeho život je spätý prakticky s celou históriou umeleckého súboru Lúčnica. Od roku 1949 v Lúčnici pôsobil ako tanečník, v roku 1951 sa stal umeleckým vedúcim a hlavným choreografom súboru Lúčnica. Vytvoril viac ako 100 choreografií a celovečerných programov. Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice, ktorá sa ako reprezentačné teleso interpretujúce originálnu národnú kultúru zaraďuje medzi najlepšie svetové súbory vo svojom odbore, je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát. Okrem Lúčnice pôsobil Nosáľ desiatky rokov aj na pôde Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako jej absolvent začal v roku 1963 na VŠMU aj svoju pedagogickú kariéru, od roku 1982 s akademickým titulom profesor.