Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
10. 07. 2017, 00:17

Štát nemá odobrať Charlieho Garda jeho rodičom

Nikdy by sme sa nemali snažiť privodiť smrť ani ju urýchliť. No platí tiež, že hoci každý ľudský život si zaslúži rešpekt, nie každá liečba stojí za to.
Štát nemá odobrať Charlieho Garda jeho rodičom

Manželia Chris Gard a Connie Yates so svojím synom Charliem Gardom v Great Ormond Street Hospital v Londýne. Foto: TASR/AP

Dňa 27. júna sa Európsky súd pre ľudské práva stotožnil s rozsudkami britských súdov v prípade Charlieho Garda.

Britské súdy potvrdili názor lekárov, podľa ktorého pokračovanie v umelom dýchaní už nie je v Charlieho najlepšom záujme. Britské súdy takisto stanovili, že by nebolo v Charlieho najlepšom záujme, ani keby podstúpil experimentálnu „nukleozidnú terapiu“ v Amerike, pretože nemá žiadnu realistickú vyhliadku na úspech a môže mu to ešte priťažiť. (Nemocnica Great Ormond Street, kde je Charlie Gard hospitalizovaný, v piatok 7. júla požiadala o nový súdny proces, aby boli zvážené nové stanoviská lekárov, pozn. prekl.)

Ide o naozaj srdcervúci prípad. Choroba, ktorou Charlie trpí, je nevyliečiteľná a postupujúca. Ani pri agresívnej liečbe nebude žiť dlhšie ako päť mesiacov. Utrpenie rodičov sa v tejto situácii spája s dlhým právnym sporom o to, aká forma liečby by bola pre Charlieho najlepšia.

Etická analýza

Pri ukončení udržiavania života je potrebné mať na pamäti dve veci: rešpektovanie života a prijatie smrti.

Rešpektovanie života znamená, že každému človeku musí byť priznaná hodnota dovtedy, kým je nažive. Jedným z dôsledkov toho (aspoň v medicínskom kontexte) je, že usmrtenie nikdy nesmie byť cieľom nášho konania ani našej nečinnosti. Nikdy by sme sa nemali snažiť privodiť smrť ani ju urýchliť.

Prijatie smrti na druhej strane znamená, že by sme sa mali na ňu správne pripraviť – na našu vlastnú aj na smrť iných ľudí. Jedným z dôsledkov toho je, že realitu situácie by sme nikdy nemali popierať ani utekať od nevyhnutného hľadaním každého možného, hoci aj neprimeraného zásahu.

Zatiaľ čo každý ľudský život si zaslúži rešpekt, nie každá liečba stojí za to. Môže to tak byť vtedy, ak:

- viac neslúži svojmu účelu (je zbytočná),
- je nadmerne zaťažujúca; ťaživosť môže byť fyzická, psychologická, sociálna alebo ekonomická,
- sľubuje príliš malý prínos v porovnaní s ťažkosťami, ktoré prináša.

Dobré a zlé dôvody

Súd akoby vyjadril názor, že život s určitým postihnutím vôbec nestojí za to žiť. Tento spôsob zdôvodnenia môže mať nebezpečné a ďalekosiahle následky a mal by sa dôrazne odmietnuť. Zdieľať

Lekári, ktorí sa starajú o Charlieho Garda, sú presvedčení, že pravdepodobne môže cítiť bolesť, ale „nevie na ňu zmysluplne reagovať“.

Ich dôkazom bolo, že „aj samotná ventilácia a odsávanie môže ľuďom ako Charlie spôsobovať bolesť“. Tvrdili, že „aj pred 15. decembrom 2016, keď Charlie začal trpieť záchvatmi, bolo klinickým konsenzom, že jeho kvalita života bola veľmi slabá a že by nemal byť dlhodobo napojený na ventiláciu“.

Tvrdenia, že samotná ventilácia môže spôsobovať utrpenie a že spôsobuje iba slabú „kvalitu života“ (t. j. zdravie a pohodu), spoločne vytvárajú argument v prospech otázky, či táto konkrétna liečba stojí za to. So záverom sa dá sporiť, ale tento spôsob uvažovania je eticky obhájiteľný.

Na druhej strane sa zdá, že názory citované súdom sa netýkajú toho, či sa oplatí liečba, ale toho, či sa oplatí Charlieho život.

Sudca Francis na Najvyššom súde opakovane s uznaním vyhlásil, že „Charlieho rodičia akceptovali, že jeho súčasnú kvalitu života nestojí za to udržiavať“. Francis tiež citoval jedného lekára, podľa ktorého zo závažnosti Charlieho stavu „možno vyvodzovať, že Charlie by z pokračujúceho života nič dobré nezískal“.

V najlepšom prípade ide o zmätené spôsoby poukazovania na obmedzené prínosy liečby v porovnaní s jej negatívnymi následkami. V horšom prípade ide o vyjadrenie názoru, že život s určitým postihnutím vôbec nestojí za to žiť (život „nestojí za to udržiavať“). Tento spôsob zdôvodnenia môže mať nebezpečné a ďalekosiahle následky a mal by sa dôrazne odmietnuť.

Britské súdy možno kritizovať aj preto, že zaobchádzali s Charliem, akoby nemal žiadnych rodičov alebo akoby sa preukázalo, že jeho rodičia konajú hoci dobre mieneným, ale veľmi neprimeraným spôsobom.

V prípadoch ako tento by prvou otázkou nemalo byť, „aká liečba je v najlepšom Charlieho záujme?“, akoby sme my robili rodičovské rozhodnutie v jeho mene, ale „pristupujú k tomu Charlieho rodičia rozumne alebo aspoň nie veľmi nerozumne?“.

Britské súdy možno kritizovať aj preto, že zaobchádzali s Charliem, akoby nemal žiadnych rodičov. Zdieľať

Až po tom, čo sa ukáže, že rodičia konajú alebo snažia sa konať veľmi nerozumne a vystavujú svoje dieťa riziku výrazného ublíženia na zdraví, hoci s dobrými úmyslami, až potom by sa takéto rozhodnutia mali odobrať z ich kompetencie.

Nesprávne zdôvodnenie, obhájiteľné rozhodnutia

V spôsobe, akým súdy dospeli k svojim rozhodnutiam v prípade Charlieho Garda, sa preto nachádzajú vážne chyby: jednak v negatívnom ocenení hodnoty Charlieho života a tiež aj v neuznaní úlohy a postavenia jeho rodičov.

Avšak konečné rozhodnutia v tomto prípade týkajúce sa odstránenia ventilácie a nevyhľadávania experimentálnej liečby sú rozhodnutiami, ktoré rodičia v mene svojho dieťaťa v tejto situácii mohli rozumne urobiť. Samotné rozhodnutia sú morálne obhájiteľné. Katolícka morálna tradícia nezaväzuje použiť lekárske postupy, ak sú nákladné, nebezpečné, mimoriadne alebo neprimerané vzhľadom na očakávaný výsledok.

V určitom momente všetci umrieme. Pred smrťou často podstupujeme lekársku liečbu a ako šance na zotavenie blednú a zostávajúci čas sa skracuje, náklady a vedľajšie účinky liečby bývajú dôvodom na zrieknutie sa rušivých a mimoriadnych prostriedkov a na zameranie sa na kontrolu symptómov.

Platí to pre umierajúce deti, tak ako aj pre umierajúcich dospelých.

Je čas bojovať a čas upustiť od boja.

Zamestnanci Anscombe Bioethics Centre chcú vyjadriť svoju solidaritu s Charlieho rodičmi, ktorí prechádzajú hlboko bolestivým časom, a uisťujú ich o svojich modlitbách za Charlieho a všetkých ľudí okolo neho.

Pôvodný text „Charlie Gard: doing the right thing for the right reason“ je verejným stanoviskom Anscombe Bioethics Centre, bol publikovaný 5. júla 2017. Preložil L. Obšitník.

Odporúčame