Môjmu otcovi (Jozef Tóth)

Jozef Tóth
Môjmu otcovi

Tajomstvá Aztékov a Mayov
sú napísané na tvojom čele.
A ty odstúpiš od seba na krok
a čítaš,
čítaš z vlastného čela
tajomstvo.
Potom ho kreslíš do znakov,
v ktorých leží Slnko
a svet
v kolíske Zázraku.
A chvejú sa ti pery
od úžasu,
ktorý ťa dvíha ako hmloviny.
Poznávaš, že ty nie si ty.
Ktosi hovorí v tebe
a ktosi z teba vystupuje.
Júlový opar nad zemou,
dva póly sa ťa dotýkajú.
Neviem, aké sú to póly.
Hovoríš ako archanjel.
Harfa, ktorú rozozvučí vietor,
len kúsok dreva a pár strún.
A vietor, ktorý nikto nevidel.

 
Básňou Jozefa Tótha (1925) Môjmu otcovi chcem pripomenúť, že dnešná nedeľa je Dňom otcov. Možno, že aj táto hlboká báseň pomôže aspoň trocha dvihnúť otcom zdravé sebavedomie a vôbec uvedomiť si všetkým nezastupiteľnú úlohu otca v rodine.

Text básne som vybral z vydania Jozef Tóth: Dielo. Poézia (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v spolupráci s Factum bonum, spol. s r. o., Bratislava 2010, edične pripravil a doslov napísal Teodor Križka, ilustroval Michal Tóth).