Spoločnosť 10. máj 2017

Štrasburg rieši, či sa môže dieťa narodiť dvom matkám

Pavol Rábara
Pavol Rábara
Má byť genetická matka zapísaná v rodnom liste dieťaťa rovnako ako žena, ktorá dieťa porodila?
Má byť genetická matka zapísaná v rodnom liste dieťaťa rovnako ako žena, ktorá dieťa porodila?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Rábara

Štrasburg rieši, či sa môže dieťa narodiť dvom matkám
Ilustračné foto: Flickr.com/Etienne

Zaujímavý prípad z oblasti bioetiky má aktuálne na stole Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ide o posúdenie tzv. dvojitého materstva, teda situácie, keď jedna žena poskytla vajíčko a druhá zase dieťa porodila. Obe chcú byť pred štátom rovnako uznané ako matky. 

V kauze R. F. a ďalší verzus Nemecko ide o prípad ženy, ktorá poskytla svoje vajíčko na oplodnenie in vitro spermiami od anonymného darcu, následne embryo vložili do maternice jej partnerky, ktorá dieťa napokon aj porodila. 

Podľa nemeckých zákonov je matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila. Genetická matka, ktorej vajíčko bolo oplodnené, však žiadala nemecké úrady, aby jej bola uznaná rovnaká úroveň materstva ako žene, ktorá rodila. Teda aby bola zákonnou matkou a druhým rodičom. To jej však odmietli. 

K téme: 
Európsky súdny dvor povie, či máme uznávať manželstvá homosexuálov

V Nemecku nemajú páry rovnakého pohlavia prístup k asistovanej reprodukcii, inými slovami, darcovstvo pohlavných buniek nemožno spájať s profitom pri legálnom uznaní materstva či otcovstva. Aj samotné umelé oplodnenie podstúpila spomínaná žena na území Belgicka, keďže v Nemecku je povolené iba pre neplodné heterosexuálne páry. 

Adopcia detí homosexuálmi je však v Nemecku od roku 2014 povolená, takže si medzičasom genetická matka dieťa adoptovala. Jej to ale nestačí. 

Napriek tomu, že adopcia jej zaručuje všetky rodičovské práva a povinnosti, obe ženy namietajú, že odmietnutie dvojitého materstva predstavuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a porušenie práv genetickej matky a tiež práva dieťaťa na súkromie a rodinný život. 

Podľa konzervatívnych organizácií by uznanie „dvojitého materstva“ znamenalo zmenu definície chápania rodiča a príslušnosti k deťom. 

Európsky súd pre ľudské práva už riešil celý rad prípadov, ktoré sa týkali adoptívnej príslušnosti detí homosexuálnymi pármi. Ako upozorňuje kresťanská advokátska kancelária European Centre for Law and Justice (ECLJ), tento prípad je však odlišný a nový. A to tým, že sa v ňom rieši biologická príslušnosť, keďže je tu zjavná genetická spojitosť medzi dieťaťom a ženou, ktorá ho neporodila, pričom samotná rodička nemá genetické spojivo s dieťaťom, keďže poskytnuté mitochodrie sa za genetický materiál nepovažujú. 

ECLJ vo svojom stanovisku k prípadu uvádza, že nemecké úrady neporušili práva žalobkýň. Hlavným dôvodom je podľa organizácie satisfakcia, ktorú predstavuje možnosť adopcie dieťaťa partnerkou ženy, ktorá ho porodila. 

ECLJ tiež pochybuje o diskriminácii v tomto prípade aj kvôli rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva v podobnom prípade Boeckel a Gessner-Boeckel verzus Nemecko, keď štrasburský súd neskonštatoval porušenie práv. 

Išlo o prípad, v ktorom žalobcovia tvrdili, že je diskriminujúce, ak sa na registrované partnerstvá nevzťahuje právny princíp, že manžel matky je automaticky otcom dieťaťa.  

Štrasburský súd vtedy vyhlásil, že žalobcovia nie sú v obdobnej situácii ako heterosexuálny zosobášený pár, kde manželka porodí dieťa, čo sa zaznamená do rodného listu dieťaťa v čase narodenia. 

„Odsúdenie Nemecka v tomto prípade by znamenalo spochybnenie rozdielu medzi pohlaviami s tvrdením, že žena môže nahradiť otca, a zároveň by došlo k spoločenskému akceptovaniu niečoho neprirodzeného, a síce, že dieťa sa môže narodiť z dvoch matiek,“ uviedla na margo aktuálneho prípadu ECLJ. 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0