Islanďania: Na elfov a trollov neveríme, ale počítame s nimi

„Tu niekde je hlavné mesto Rejkjavík, a potom 700 km sem k nám – my sme tu na druhom konci v mestečku Reydarfjordur,“ ukazuje prstom na mapku Islandu brat Dávid. Sadnete na medzimestské lietadlo, preletíte ponad pás asi 128 sopiek a ste uňho.

Ako to u vás vyzerá?
Nie je to také hrozné, ako to vyzerá. Ja sám som sa preľakol, až keď mi volala moja vydesená maminka. Niektorí to nafukujú. No nemusíte nás ľutovať. Pozorovatelia čakali, že vybuchne Katla. To by sme potom už aj mali trošku problém. No vybuchla im sopka za chrbtom. Asi 200 kilometrov od nás, vedľa hlavnej cesty. Vybuchla vtedy, keď sme išli na stretnutie mladých s pánom biskupom. Tak som zastal a všetci sme vyšli von z auta pozerať sopku. Keď ste v dostatočnej vzdialenosti od sopky, tak je to veľmi pekné a nie nutne nebezpečné.

JAZYKOLAM EYJAFJALLAJÖKULL
„Islanďania to ľahko zopakujú, lebo oni majú radi zložené slová. Eyja je ostrov fjall sú vrchy a jökull je ľadovec, čiže keď si to preložíte, znamená to ľadovec na ostrovných vrchoch.“ Zdieľať

Dotklo sa to nejako vášho každodenného fungovania?
Dotklo. Hneď sme utekali sa na to pozerať, lebo Islanďania povedali, že kto aspoň raz v živote nevidí vybuchnúť sopku, nie je Islanďan. Narobilo sa okolo toho veľa kriku. Prinajmenšom u nás sa pokojne žije ďalej. Problémom je akurát to, že sopka roztopí strašne veľa ľadu a tá voda potom vie byť problémom. Keď sa to stalo, jeden duchaprítomný farmár zobral buldozér a prebuldozéroval hlavnú cestu na troch miestach. Keby to nespravil, tak ju zoberie celú. Takto to preryl a zachránil niekoľko fariem od škody. Potom keď voda odtiekla, tak cestu zabuldozérovali späť. A tuším potom za to dostal ešte aj nejaké vyznamenanie.
Na tú chvíľu, keď padol popol, museli v postihnutej oblasti zahnať statok do stajní, lebo tráva ním bola pokrytá. Ale to bolo len do prvého dažďa. Ten to potom zmyje a už je pokoj.

Ako teda domáci berú tie výbuchy?
Domáci hovoria, že keď sopka vybuchne, tak to trollovia varia. Keď ide záplava z ľadovca, tak to trollica kojí deti, a keď je zemetrasenie, vtedy sa trollovia milujú. Tiež majú elfíkov. Tí sú malí a dobrí. Ale tiež len dovtedy, kým si to s nimi nerozhádžete.

Oni veria na elfov a trollov?
Niektorí Islanďania hovoria, že „neveríme na elfov a trollov, ale počítame s nimi“. Napríklad na jednom mieste bol veľký kameň. Podľa domácich v ňom bývajú elfíkovia. Taliani stavali cestu a zrovna ten kameň im v nej stál. Islanďania vraveli, že v ňom bývajú elfíkovia, tak ho treba ho obísť. No Taliani si povedali, že kašlú na elfíkov a cesta pôjde rovno. Prišiel buldozér a kameň odtlačil. Potom sa im začali robiť defekty, tamten spadol, zlomil si ruku, na ďalšieho spadlo voľačo, tam sa niečo pokazilo... A Taliani sa čudovali, že čo sa to deje. Islanďania zavolali ženu, ktorá vraj rozumie elfíkom. Tá povedala, že elfíkovia sú ochotní uzmieriť sa, no kameň musí naspať. Tak buldozér zatlačil kameň naspať a teraz je tam kruhový objazd.

EVANJELICKO-KATOLÍCKA SYMBIÓZA
„Naša farnosť zaberá celý východ ostrova. Keď priplávate z Európy, tak do našej farnosti.“ Zdieľať

Ako sa majú kresťania na Islande?
Island je z 98 percent evanjelický, ale ku katolíkom sa vyslovujú veľmi pekne. O našej Katolíckej cirkvi hovoria, že „vy ste Matka cirkev, a my sme Dcéra cirkev“. Po mojich šesťročných skúsenostiach môžem povedať, že je to veľmi dobrý vzťah. Napríklad katolíckych kostolov je na Islande veľmi málo. A keď potrebujeme slúžiť omšu, tak nám požičajú svoj kostol – niekde za prenájom a niekde aj zadarmo.

Katolíkov sú len dve percentá. Ale je to aj kvôli tomu, že tu dlho platil zákaz stať sa katolíkom. Keby ste vtedy boli Islanďania a stali by ste sa katolíkmi, tak vám prepadne všetok váš majetok a práva a museli by ste odísť z Islandu. Ten zákon sa zrušil asi až na konci 19. storočia.

 


Kláštor

Predtým teda na Islande neboli žiadni katolíci?
Jeden čas bolo hluché obdobie bez akéhokoľvek kňaza a na celom Islande bol len jeden jediný katolík. Bol to syn jedného z poslancov parlamentu a študoval v Dánsku, kde sa stal katolíkom. Jeho otec si potom vydupal, aby zmenili zákon a syn sa mu vrátil. A jedno z jeho detí potom neskôr vstúpilo do rehole a stalo sa prvým domorodým biskupom po hádam 500 rokoch.

Prečo po 500 rokoch?
Lebo pred 500 rokmi boli všetci katolíci. No dánsky kráľ ich ovládol, bol evanjelik. A v tom čase platila zásada koho panstvo, toho náboženstvo. No a tak sa stali z jedného dňa na druhý protestantmi. Dánsky kráľ dal zabiť oboch katolíckych biskupov a Islanďania, hoci evanjelici, dodnes hovoria, že to boli mučeníci za vieru. A neprekáža im, že za katolícku.

A dnes?
Každá farnosť má dnes farský kostol. Naša farnosť má 600 kilometrov pobrežia a len 600 registrovaných katolíkov. Farská kaplnka sv. Torlaka je u nás v dome. Predtým to bola slepačiareň. Preto, keď aj Islanďania nevedia, kde je náš kláštor, povieme, že tam, kde chodili kupovať vajíčka. Od tohto roka máme už aj druhú kaplnku – Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej. Je v meste Egilsstadir asi 40 km od nás.

A čo formácia mladých?
Tento rok bolo prvýkrát stretnutie mladých s pánom biskupom, ako sa to robí na Slovensku na Kvetnú nedeľu. Zorganizoval ho kňaz Martin Felix, ktorý pôsobil v Žiari nad Hronom. Prišiel vo februári a v marci už urobil stretnutie s biskupom. Z našej farnosti tam išlo sedem mládežníkov. Po ceste sme sa zastavili na gejzíroch, v ktorých sme si varili vajíčka.

Priateľ kňaz z Akureyri sa mi sťažoval, že on nemá mládež. Po birmovke sa mu mladí akosi stratia z kostola. No ja to nemôžem povedať. U nás sú, ale treba s nimi pracovať. Za tie tri roky, čo som tam, bolo do 30 birmovancov a poväčšine zostali v kostole aj po birmovke. Pred birmovkou sme mávali stretká. Oni sami sa ich dožadovali. No nemali sme sa kde stretať, tak sme sa stretali v pizzerii. Objednali sme si pizzu a sedeli sme, do koľkej sme chceli. Na náboženstvo chodili skoro všetci. Tiež sme rozbehli detské sväté omše.


Dávid varí vajíčka v gejzíre

Na Island chodí aj veľa cudzincov...
Máme veľmi veľa Poliakov, tak raz do týždňa máme aj poľské sväté omše. Naučili sme sa trochu po poľsky. No ostatné omše sú v islandštine. Rekord padol, keď som mal v nedeľu štyri sväté omše a každá bola v inom jazyku. Dokonca raz som slúžil omšu, na ktorej bolo 33 národností.

Pred krízou sem chodilo za prácou oveľa viac cudzincov. Robili síce ťažkú robotu na lodi alebo na priehrade v horách, ale mesačne zarobili napr. aj 150-tisíc slovenských korún. No teraz po kríze je zárobok na Islande porovnateľný s dobrým zárobkom napríklad v Dánsku. Preto tam teraz príde málo ľudí kvôli robote. Islanďania fungujú tak, že keď robí aspoň jeden z rodiny, tak rodina spokojne vyžije a ešte majú aj na dovolenku. Pred krízou chodievali s obľubou na mesiac do Španielska. Dnes je to tak, že im vystačia peniaze na živobytie. Nemajú starosť, čo dajú deťom jesť alebo čím zaplatia nájom, ak nemajú pôžičky. Energie sú tam pomerne lacné. Elektrina je napríklad z vody, ktorá tečie z každej z hory a roztočí turbínu a už to funguje. Alebo napríklad zo sopky, lebo každá sopka je tepelná energia.

Nerobí vám problém počasie? Predsa na Islande je asi trochu viac snehu ako tu.
My máme len dve ročné obdobia, zimu a veľkú zimu (smiech). Ale nie, pravdu povediac, priemerná teplota v júli je 15 stupňov. V januári okolo nuly. Ale vietor spraví z tej nuly aj mínus 30. Snehu býva veľa, ale znovu – sneh nie je problém. Problémom je opäť vietor, ktorý ten sneh previeva. Potom zavieva priesmyky. Niekedy, keď mám ísť učiť poobede náboženstvo a zaveje priesmyk, tak mám prázdniny. No niekedy ma to zaskočí. Napríklad raz som sa vybral do vrchov na svätú omšu a potom som sa mal vrátiť. No vyšiel som hore, spadol sneh a bol som tam týždeň. Ale nie je to nič hrozné...

spracovala Andrea Šalková
Foto: internet a archív brata Dávida

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo