KULTUREVUE: Traja prezidenti, jedna kniha


Karol Lovaš vstupuje na knižný trh s ďalším titulom – po publikovaní svojich básní a úvah prichádza na rad rozhovor s tromi slovenskými prezidentmi.

Kniha Kováč, Schuster, Gašparovič v rozhovore s Karolom Lovašom má vo svojom názve aj zmienku o osemnástich rokoch Slovenskej republiky. Azda aj tu možno nájsť dôvod, pre ktorý sa Karol Lovaš rozhodol „vyspovedať“ tri hlavy nášho štátu. Usiluje sa reflektovať, čím všetkým si 18-ročná republika musela prejsť, pýta sa, či už je dospelá a hľadá aj odpoveď na otázku, čo ju čaká v budúcnosti. To všetko v debate s Michalom Kováčom, Rudolfom Schusterom a Ivanom Gašparovičom. Na titulnej stránke každého jedného z nich reprezentuje istý symbol: kladivo, šidlo a gašparova čiapka.

Každý z rozhovorov uvádza katolícky kňaz a skúsený novinár Karol Lovaš nejakou spomienkou, príhodou, zážitkom. Sú to veľmi cenné časti, ktoré odkrývajú čo-to z diania v slovenskej politike sledovanej žurnalistickým esom Rádia Twist, v ktorom Karol Lovaš pôsobil. Pri Kováčovi pripomenie, ako ho chcel zdiskreditovať Vladimír Mečiar, ktorému sa nepodarilo získať na svoju stranu novinárov; pri Schusterovi spomína na náročnú hospitalizáciu v Rakúsku, odkiaľ o nej informoval; pri Gašparovičovi kajúcne vyznáva, že sa zachoval ako novinár-prostitútka, keď slávnu nahrávku „o starom chujovi“ zverejnil proti Gašparovičovi len preto, že mu ju doniesli protivníci z inej politickej strany.

Čitateľ sa musí pripraviť na to, že bude niektoré svoje predsudky aspoň nakrátko odhodiť do koša. Najvyšší predstavitelia nášho štátu vyznievajú inak, ako si ich môžeme pamätať napríklad z médií.
Interview s Michalom Kováčom je pozoruhodné najmä preto, lebo prvý prezident Slovenskej republiky po roku 1993 sa konfrontuje s ťažkou chorobou a s prichádzajúcou smrťou. Na otázku, čo by chcel Michal Kováč povedať Bohu, keď ho bude vidieť z tváre do tváre, odpovedal: „Som tvoj služobník. Nehodný a hriešny. Ľutujem, že som neprežil lepšie svoj život, že som neurobil viac dobrého. Spolieham sa na tvoje milosrdenstvo.“
Aj Rudolf Schuster je iný oproti tomu, ako si ho pamätáme, hoci on v knihe tvrdí, že je stále ten istý. Zdá sa však, že aj on sa hlbšie zamýšľal nad svojím životom. Aj on sa konfrontoval so smrťou – svojej manželky Ireny. Hlási sa ku katolíckej viere, no počas predchádzajúceho režimu bol jeho aktívnym vykonávateľom a členom Strany. Schuster však argumentuje: „Mali sme načierno farárov, ale načierno katolíkov sme neuznávali, lebo keď bol niekto komunista, nemohol byť načierno katolík? A to bol môj prípad. Načierno som sa ženil v Modrom kostolíku, robil som v akadémii, načierno som si dal pokrstiť deti. Načierno som nechal odliať zvon v Medzeve. Keby mi na to súdruhovia prišli, tak letím odvšadiaľ.“ Karol Lovaš múdro pripomína, že R. Schuster sa stretol s pápežom Jánom Pavlom II. až trinásťkrát a je nositeľom vatikánskeho ocenenia pre laikov. „Osobne som presvedčený, že vo Vatikáne nedávajú vyznamenania len tak hocikomu,“ píše Lovaš. „Keď ho Rudolf Schuster dostal, je to pre mňa dostatočné svedectvo o jeho bezúhonnosti a čistote. Viem si predstaviť, že niektorým „prvolavicovým“ katolíkom na Slovensku to môže spôsobovať značný bôľ hlavy. Pretože, povedzme si pravdu, na Slovensku sú podaktorí pápežskejší než pápež.“

"Čitateľ sa musí pripraviť na to, že bude niektoré svoje predsudky aspoň nakrátko odhodiť do koša. Najvyšší predstavitelia našich štátov vyznievajú inak, ako si ich môžeme pamätať napríklad z médií." Zdieľať

A aký je náš súčasný prvý muž Ivan Gašparovič? „Za tie roky vyrástol aj on. V mnohých ohľadoch. Dozrel,“ hodnotí Karol Lovaš. „Došlo mi to, keď som bol pozrieť v nemocnici Michala Kováča, a on mi hovorí: ,Včera tu bol Ivan'. Bez kamier a publicity. Bez vylepšovania politického image. Prichádzali aj ďalší. Obkľúčení fotografmi a kamerami vstupovali do nemocničnej izby v snahe urobiť dojem.“
Počas jednotlivých rozhovorov vždy padla aj téma o štvrtom slovenskom prezidentovi. Kto ním bude? Je veľká šanca, že nová hlava štátu už nebude zaťažená komunistickou minulosťou, resp. príslušnosťou ku komunistickej strane. Paradoxne, Schuster ani Gašparovič nepovažujú – z rozličných dôvodov – za dôležité, či nový prezident bude alebo nebude (post)komunista. Jediný, kto to za dôležité považuje, je Michal Kováč. „Nestačí zmeniť totalitný režim na netotalitný, nestačí vymeniť tabule a nápisy. Zmeniť niečo iba vizuálne. Zmenou musí prejsť aj myslenie jednotlivca. Myslenie ľudí sa ťažko dosahuje nejakými príkazmi, musí to byť vnútorné presvedčenie. A tu sa vyžaduje majstrovstvo.“ Podľa Kováča by (najmä nový) prezident mal byť „morálne vyspelý, spravodlivý a schopný zjednocovať národ a spoločnosť.“
Pokiaľ má čitateľ záujem vrátiť sa do histórie Slovenskej republiky a prejsť si roky 1993 až 2011 spolu s našimi prezidentmi, kniha Karla Lovaša je tým najlepším výberom, okrem toho sa číta ľahko a rýchlo. A jej sila spočíva v malých, jemných odkazoch. Napríklad v tom Gašparovičovom: „Buďme hrdí, že sme Slovákmi, a robme všetko pre to, aby nás tak vnímal aj svet, ako hrdých, schopných a zodpovedných ľudí.“

Matúš Demko
Foto: cathedra.sk

18 ročná Slovenská republika. Kováč, Schuster, Gašparovič v rozhovore s Karolom Lovašom. Bratislava : Cathedra, 2011. 100 strán.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo