Zlámalová: Andrej Babiš udal sám seba

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zlámalová: Andrej Babiš udal sám seba

Lenka Zlámalová je komentátorka týždenníka Echo. Foto: archív autorky

Rozhovor s českou novinárkou Lenkou Zlámalovou o Andrejovi Babišovi a jeho ceste na post českého premiéra.

Vo svojom nedávnom článku ste upozornili na závažný rozpor vo financiách Andreja Babiša. Zistili ste, že sa priznal k takmer 700 miliónom nezdanených korún. Vysvetlite nám bližšie, o čo ide.

V Českej republike sa pred časom otvorila možnosť, keď si každý mohol kúpiť dlhopisy, ktoré boli oslobodené od dane. Agrofert Andreja Babiša tiež vydal dlhopisy a ako sa ukázalo, Andrej Babiš osobne si ich kúpil v hodnote 1,5 miliardy českých korún.

Vznikla otázka, kde na to vzal dostatok legálnych zdanených osobných príjmov. Zdôrazňujem slovo osobných, pretože je veľký rozdiel medzi majetkom, ktorý má Andrej Babiš v Agroferte, kde je obrovské množstvo nerozdelených nezdanených ziskov, a na druhej strane jeho osobným majetkom a príjmami.

Tradične si vyplácal veľmi nízke príjmy, pretože sa mu nechcelo z vysokých príjmov platiť dane. A keď porovnáme, koľko sám hovorí, že osobne zarobil, a porovnáme to s tým, za koľko nakúpil akcie Agrofertu, vychádza najavo, že na tieto akcie nemohol mať dosť legálnych zdanených príjmov.

Ide o závažné obvinenie, doteraz asi najvážnejšie voči osobe Andreja Babiša. Akú to vyvolalo reakciu v českej politike a spoločnosti?

Strašne malú, svojím spôsobom je to prekvapujúce. Vyvolalo to aj malú mediálnu reakciu, čo je však prekvapivé menej. Prebrali to len dve médiá, český verejnoprávny rozhlas a ekonomický denník E15, ktorý patrí Danielovi Křetínskému. Inak sa nikde o tom neobjavilo ani slovo.

Pritom podobné veci, hoci aj o úroveň menej závažné, viedli v minulosti k pádu vlád alebo k likvidácii politikov.

Čím si to vysvetľujete?

Totálne zmenenou politicko-mediálnou realitou. Andrej Babiš vlastní časť médií, iné médiá sa ho obávajú, pretože sú od neho závislé, či už kvôli inzercii rôznych štátom vlastnených firiem alebo ide o čisto ľudské a osobné obavy z tohto človeka, alebo, naopak, kvôli pozitívnej náklonnosti k nemu. Je to totálne iný politicko-mediálny svet, aký sme v Česku mali pred rokom 2013.

Ako reagovali politici?

Je to podobné, reakcie sú skôr krotké. V prvom rade ma zaráža, že na to nijako nereagoval premiér Sobotka.

Ako reagoval Andrej Babiš?

V prvom momente nechcel vysvetľovať vôbec nič. Potom prišiel s rozprávkou, že zdanených legálnych príjmov má podstatne viac, ako pôvodne priznával. Vtip je v tom, že na nič z toho by sa neprišlo, keby sám Babiš nehovoril, aké mal od roku 1993 do roku 2015 hrubé a čisté osobné príjmy. Keďže daňové priznania sa archivujú iba desať rokov, keby o tom sám nehovoril, nikdy by sa na to neprišlo.

Andrej Babiš je zjavne presvedčený, že mu prejde úplne všetko, preto si ani neuvedomil, čo sám o sebe povedal. Jednoducho povedané, on sám seba udal.

Na jeseň budú v Česku parlamentné voľby a Andrej Babiš má šancu stať sa premiérom. Nedávno však vznikla v parlamente široká protibabišovská koalícia, ktorá schválila zákon známy ako Lex Babiš, ktorého cieľom je znemožniť politikovi vlastniť médiá. Možno za touto antibabišovskou koalíciou vidieť vážnejší politický signál alebo išlo len o ad hoc hlasovanie?

Rada by som verila, že ide o vážny signál, žiaľ, realisticky povedané ide o ad hoc hlasovanie. Nemyslím si ani, že Andrejovi Babišovi – ak by vyhral voľby – by sa po nich ťažko zostavovala vláda.

Naopak, je tu hneď niekoľko strán, ktoré sú „naklepané“ na to, aby sa stali menšími koaličnými stranami v jeho prípadnej vláde. Odhadovať, čo sa stane do volieb, je trúfalosť, preto vychádzajme z dnešných preferencií a stavu verejnej mienky. Andrej Babiš má okolo 30 percent, sociálna demokracia niečo pod 20 percentami, potom sú komunisti s asi 13 percentami a za nimi niekoľko malých strán.

Keby mal Babiš viac ako 30 percent, tak pri českom volebnom systéme, ktorý podporuje silné strany, by mu mohol na vládnu väčšinu stačiť iba jeden menší koaličný partner.

Koho preferuje sám Babiš?

Zatiaľ sa tvári, že najradšej by do vlády išiel s KDU-ČSL, pretože s nimi má skúsenosť z tejto vlády. Zároveň by to bola iba dvojkoalícia, čo by niektoré veci zjednodušilo. Objavujú sa aj informácie, že by s ním ochotne išla do vlády aj ODS.

ODS?

Áno. Podľa niektorých názorov by dokonca práve ODS bola Babišovým preferovaným partnerom číslo jeden. Samozrejme, prelakoval by ideológiu vlády na stredo-pravú, celkom iste by sa zhodli na viacerých témach v zahraničnej politike. Obávam sa, že ide o celkom reálnu možnosť.

„Andrej Babiš sa nebude správať ako Viktor Orbán, nebude s tým strácať čas,“ hovorí o jeho mocenských metódach Lenka Zlámalová. Foto: wikimedia

Znie to prekvapivo. V ODS došlo k nejakému zlomu? Veď táto strana pôsobila antibabišovsky.

To nie, túto rolu hrá TOP 09, predovšetkým vďaka jej predsedovi Miroslavovi Kalouskovi. Ale TOP 09 je na hrane, je otázne, či sa dostane do poslaneckej snemovne. ODS bola skôr zdržanlivá voči Babišovi, to Andrej Babiš neustále útočil na ODS.

Prečo bola ODS zdržanlivá?

Jedno z vysvetlení hovorí, že viacero vnútorných prieskumov, ktoré si robili v ODS, ukázalo, že mnohým voličom ODS Andrej Babiš neprekáža, napríklad podnikateľom.

Obdivujú na ňom podnikateľského ducha, jeho bohatstvo a príbeh. Navyše, k Babišovi prešla veľká časť bývalých voličov ODS, táto strana preto nechcela kritizovať svojich voličov, aby to nevnímali ako ich urážanie. Dokonca aj pri prejednávaní už spomínaného zákona o strete záujmov, ktorému sa hovorí Lex Babiš, bola ODS najviac zdržanlivá. V čele kritiky bola TOP 09 a sociálna demokracia, dokonca aj KDU-ČSL bola razantnejšia ako ODS.

Z toho všetkého vyplýva, že po októbrových voľbách – ak sa nič vážne nezmení – je Andrej Babiš jasný favorit na premiéra.

Ťažko to dnes odhadovať, v politike vidíme v tejto dobe rýchle pohyby, nikto nevie, čo sa do októbra môže stať. Keby sa volilo dnes, Babiš by vyhral voľby, otázkou môže byť, či mu menší koaliční partneri budú ochotní „dať“ premiérsky post, respektíve akú cenu to bude mať. Bol by to totiž veľký zlom. Andrej Babiš už dnes ovláda významnú časť štátnej správy vrátane daňového úradu, čo je nesmierne silný úrad, ale ešte stále nedosiahol na také veci, ako sú napríklad tajné služby.

On je pritom takými vecami posadnutý. Verím, či skôr dúfam, že ostatné strany o tom premýšľajú a zvážia, či ho k týmto „atómovým kufríkom“ českej politiky pustia.

Čo by podľa vás pre krajinu znamenalo, keby sa Andrej Babiš stal premiérom?

Nebola by to len vec jedného volebného obdobia, obávam sa, že by došlo k trvalej zmene politického režimu v Českej republike a posunu ukrajinským smerom. Aj keby Babiš padol, podobní hráči by to považovali za prešliapanú cestu. Nemyslím si však, že by došlo k nejakým inštitucionálnym zmenám.

Mimochodom, čelíme novému trendu. Po tom, čo si rôzne finančné alebo podnikateľské skupiny nakúpili médiá, si teraz začínajú zabezpečovať politické strany. Jeden z majiteľov skupiny Penta podporuje stranu Realisti, ktorú nedávno založil emigrant Petr Robejšek, strana má ambíciu stáť napravo od ODS, zastáva razantné názory v téme imigrácie, nebojí sa používať slovo národ a podobne.

Nemyslím si, že táto strana bude mať veľký úspech, ale dôjde k rozdeleniu pravicového spektra, čo je opäť výhodné pre Andreja Babiša. Čím budú súperi slabší, tým väčšia výhoda pre neho.   

Povedali ste, že s premiérom Babišom by nedošlo k inštitucionálnym zmenám. Čo pod tým myslíte?

Že Andrej Babiš by sa nesprával ako Viktor Orbán, nemenil by pravidlá fungovania povedzme Ústavného súdu, Českej národnej banky a podobne. Nebude s tým strácať čas. Je o sebe presvedčený, že si dokáže získať ľudí na svoju stranu a inštitúcie vie ovládnuť, ak do ich čela dosadí svojich ľudí, ktorí sú voči nemu lojálni.

Nazvime to petrifikácia oligarchizácie českej politiky, alebo – ak chcete – cesta na Ukrajinu. Ani tam sa zásadne nemení ústavný poriadok a vznikol tam systém, ako ho poznáme dnes. Upozorňujem, že to v Európe nemá paralelu. Nie je to porovnateľné s Berlusconim ani s Donaldom Trumpom, dokonca ani s Orbánom alebo Kaczynským.

V západnom civilizačnom okruhu by išlo o úplne unikátnu situáciu: keď tretí najbohatší človek krajiny totálne ovládne krajinu vrátane silových zložiek.

Čím si vysvetľujete, že toto všetko nijako zvlášť neznepokojuje českú verejnosť a politickú triedu?

Priznám sa, že si to ani nechcem pripúšťať. V románe Michela Houellebecqa Podvolenie je veľmi výstižne zachytené, ako ľudia vnímajú, čo sa deje ako niečo neodvratné, a prispôsobia sa tomu.

Obávam sa, že aj to, ako sa správa ODS, je len posledným príznakom tohto procesu. Ľudia majú radi, keď vidia a môžu sa pridať k víťazovi. Sebaprorocky to definoval šéfredaktor týždenníka Respekt Erik Tabery, ktorý napísal, že sa musíme zmieriť s tým, že budeme mať premiéra Babiša, že ľudia sa k nemu pridávajú preto, že sa vďaka tomu cítia v bezpečí. Hrá to obrovskú rolu.

V skutočnosti však problémom českej politiky nie je Babiš. Problémom je reakcia na Babiša. Všetci na neho „čumia“ ako zajačiky na kobru, majú z neho strach a on dostáva priestor, ktorý logicky vyplňuje.

Samozrejme, že s tým súvisí aj to, že zažívame obdobie relatívne vysokej ekonomickej prosperity, česká verejnosť preto nemá dôvod byť nespokojná. Navyše, nemáme v mentalite odbojnosť iných národov, takí jednoducho sme. A ešte je tu posledný fenomén, myslím, že ide o veľmi dôležitú vec. Z Babiša cítiť obrovskú túžbu po moci a to je niečo, čo ostatným českým politikom dosť chýba.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo