Izraelská vláda uznala arménsku genocídu
Na vojenskom cintoríne Jerablur v Arménsku. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
TASR
TASR
Verejnoprávna tlačová agentúra, ktorá poskytuje spravodajský servis pre médiá, inštitúcie a firmy na Slovensku aj v zahraničí.

Izraelská vláda jednomyseľne uznala masakry Arménov počas prvej svetovej vojny za genocídu. Tento krok sa vníma aj ako diplomatický odkaz Turecku a ďalší prejav zhoršených vzťahov medzi Izraelom a Ankarou po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnej vojne v Pásme Gazy.

--------------- Koniec flashky ---------------

„Historické rozhodnutie: Izraelská vláda jednomyseľne schválila návrh ministra zahraničných vecí Gideona Saara na uznanie arménskej genocídy,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. Rozhodnutie kabinetu musí ešte ratifikovať izraelský parlament.

Izraelské vlády sa doteraz vyhýbali formálnemu uznaniu arménskej genocídy, aby si zachovali vzťahy s Tureckom, ktoré bolo kedysi jedným z najbližších strategických partnerov Izraela v regióne.

Po roku 2010 a incidente na lodi Mavi Marmara v rámci flotily smerujúcej do Pásma Gazy sa vzťahy zhoršili a Ankara dokonca odvolala svojho veľvyslanca z Izraela. Po 7. októbri 2023 pravidelne obviňuje Izrael z páchania genocídy na palestínskom území a turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan opakovane prirovnával izraelských vodcov k nacistickým predstaviteľom.

Turecko pozastavilo väčšinu obchodu s Izraelom a stalo sa jedným z najsilnejších diplomatických podporovateľov Hamasu.

Arméni sa dlhodobo snažia o medzinárodné uznanie, že masové zabíjanie počas Osmanskej ríše v rokoch 1915 až 1917 sa rovnalo genocíde. Tvrdia, že zomrelo 1,5 milióna ľudí. Turecko dôrazne popiera obvinenie z genocídy a tvrdí, že zomierali Arméni aj Turci. Počet obetí odhaduje na státisíce.

Vraždy uznali za genocídu viac ako dve desiatky krajín vrátane Spojených štátov, Francúzska a Nemecka.

Susediace Arménsko a Turecko doteraz nemajú diplomatické vzťahy, ale v posledných rokoch naznačili záujem o otepľovanie vzťahov.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Arménsko
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
pred hodinou

Súhrn víkendových udalostí:

pred 5 hodinami

„Môj odchod bol aj tichý protest, keď ostatné metódy už nezaberajú a politici si stále viac dovoľujú. Odmietam budovať krajinu pod vedením garnitúry, ktorá nerobí nič so systémom, ktorý vám hádže polená pod nohy. A najmä vtedy, keď chcete začať,“ hovorí rómsky lekár Ján Deme, ktorý robil očného v Rimavskej Sobote, kam sa na dva roky vrátil z českej kliniky, no nakoniec opäť odišiel do Prahy. V čom mu český systém vyhovuje viac? A čo sa musí zmeniť v rómskej komunite, aby z nej vzišlo viac lekárov? 

Bol to aj tichý protest. Chcel som si tu kúpiť ambulanciu, ale pri Prahe bola o polovicu lacnejšia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť