Moslimské bratstvo sa infiltrovalo do britskej spoločnosti a Britániu vníma ako svoju pevnosť, tvrdí vo veľkej analýze Ben Cobley v magazíne UnHerd. Bratstvo sa v Británii podľa neho rozširuje najmä cez nenápadnú sieť organizácií, ideológov, charít, väzenských kaplánov, protestných hnutí a politických iniciatív, ktoré spoločne posúvajú islamistické postoje do hlavného prúdu. „Po desaťročiach rozsiahlej moslimskej imigrácie je Moslimské bratstvo ako hnutie, ideológia a štýl v západných krajinách pevne etablované.“

Cobley je britský novinár a bývalý aktivista Labouristickej strany, autor kníh ako Kmeň. Liberálna ľavica a systém diverzity a Pasca pokroku. Moderná ľavica a falošná autorita histórie. V analýze opisuje Moslimské bratstvo ako „sieť sietí“ a zároveň hnutie, ktoré „operuje v tieni“. Jeho vplyv podľa neho vidno najmä tam, kde sa formálne nedá ľahko dokázať členstvo, no objavujú sa opakujúce sa väzby, inštitúcie a ideologické zdroje.

Ako prvý príklad uvádza britské väznice. Tím bývalého riaditeľa väznice Iana Achesona v roku 2015 našiel islamistické a extrémistické texty v deviatich z jedenástich skúmaných väzenských kaplánskych služieb. Medzi nimi boli diela Hasana al-Banná, Sajjida Qutba a Júsufa al-Karadávího, teda kľúčových postáv bratstva.

Cobley sa sústreďuje aj na Ahtshama Aliho, vysokého poradcu pre moslimských duchovných vo väzenskej službe. Pripomína, že Ali nebol obvinený z priamej zodpovednosti za tieto knihy a ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že na to „nie je dôkaz“. Cobley však upozorňuje na jeho dlhodobé väzby na šejka Abdullaha al-Judaia, ktorý pôsobil v inštitúciách napojených na európske siete bratstva.

Cobley upozorňuje tiež na veľký a zhubný vplyv ideológov, cituje Karadávího ako mysliteľa, podľa ktorého „islam prišiel, aby bol nasledovaný“. Cobley vysvetľuje, že mierumilovný jazyk jeho textov často sprevádza požiadavka islamskej nadradenosti a pripravenosť na násilný zápas s inými presvedčeniami.

V politickej rovine poukazuje na parlamentné vystúpenie predstaviteľov a sympatizantov bratstva v roku 2016, na Muslim Association of Britain, palestínske protesty po 7. októbri 2023, organizáciu The Muslim Vote a zvolenie štyroch nezávislých moslimských poslancov. Upozorňuje, že tieto siete mobilizujú nielen moslimské komunity, ale aj ľavicových a liberálnych spojencov.

Cobleyho záver je varovný: Moslimské bratstvo podľa neho nemožno chápať len ako organizáciu, ktorú možno jednoducho zakázať. Ide o štýl politického pôsobenia, ktorý využíva charitatívny sektor, verejné inštitúcie, protesty aj jazyk boja proti islamofóbii na postupné získavanie vplyvu v britskej spoločnosti.