Situácia v Hormuzskom prielive Irán útočil na lode snažiace sa prejsť úžinou, USA vraj porušili dohodu

Čo treba vedieť:

Irán v sobotu oznámil opätovné uzavretie Hormuzského prielivu po tom, čo pokračovala americká blokáda iránskych prístavov.

Prvé konvoje tankerov pritom začali týmto prielivom opäť prechádzať v sobotu ráno, keď Teherán jeho otvorenie oznámil len v piatok večer. Tento krok súvisel s uzavretím prímeria v Libanone, ktoré má podľa dostupných informácií zatiaľ platiť desať dní od štvrtka.

Izraelská armáda zároveň oznámila vytvorenie tzv. žltej línie v južnom Libanone, podobnej tej v Pásme Gazy.

Dianie sme sledovali online

23.39 Každá loď približujúca sa k Hormuzskému prielivu sa stane „terčom“, oznámili námorné sily Iránskych revolučných gárd.

„Varujeme, že žiadna loď, akéhokoľvek druhu, by nemala opustiť svoje kotvisko v Perzskom a Ománskom zálive. Akýkoľvek pokus priblížiť sa k Hormuzskému prielivu bude považovaný za spoluprácu s nepriateľom a loď, ktorá poruší toto pravidlo, sa stane terčom,“ uviedli gardy vo vyhlásení na svojej webovej stránke Sepah News.

21.41 Tri výletné lode, ktoré uviazli v Perzskom zálive v dôsledku vojny v Iráne, úspešne preplávali Hormuzským prielivom a sú na ceste do Európy, oznámili v sobotu majitelia plavidiel. Ide o dve výletné lode nemeckej spoločnosti TUI a jednu firmy MSC sídliacej vo Švajčiarsku.

Lode preplávali prielivom medzi Iránom a Ománom v sobotu v konvoji, uviedol hovorca MSC. „Prechod prebehol v úzkej koordinácii s príslušnými úradmi,“ doplnil. Loď MSC Euribia smeruje do severnej Európy a jej výletná plavba z nemeckého Kielu sa 16. mája uskutoční podľa plánu.

Lode TUI sú na ceste do Stredozemného mora, uviedla centrála spoločnosti v Hamburgu s tým, že ďalšie detaily poskytnú po ich potvrdení.

MSC Euribia uviazla v Dubaji, kým dve lode TUI kotvili v Dauhe. Po evakuácii pasažierov zostali na palube menšie posádky.

21.02 Irán skúma nové návrhy, ktoré mu podľa Teheránu zaslali Spojené štáty. Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti uviedla, že jej vyjednávači nepristúpia na kompromisy s Washingtonom. Donald Trump medzitým varoval Irán, aby nevydieral USA.

Rada nespresnila obsah týchto návrhov. Uviedla len, že Iránu ich odovzdal v uplynulých dňoch ako sprostredkovateľ pakistanský veliteľ, ktorý bol na návšteve Teheránu. Irán zatiaľ neposlal Washingtonu odpoveď, no podľa rady si ďalšie rozhovory vyžiadajú, aby USA upustili od „prehnaných požiadaviek a prispôsobili svoje požiadavky skutočnej situácii“.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Irán bude plne kontrolovať dopravu cez Hormuzský prieliv, kým sa neskončí vojna a v regióne nenastolí trvalý mier. Bude tiež zaznamenávať detailné informácie o prechádzajúcich lodiach a vyberať poplatky. Rada označila americkú námornú blokádu za porušenie dohodnutého prímeria s tým, že Hormuzský prieliv nebude do zrušenia blokády znovu otvorený.

Trump v sobotu novinárom povedal, že USA vedú s Iránom „veľmi dobré“ rozhovory a že očakáva ďalšie informácie do konca dňa. „Hovoríme s nimi. Chceli znova uzavrieť (Hormuzský) prieliv... ale nás nemôžu vydierať,“ vyhlásil na podujatí v Bielom dome.

Iránska armáda v sobotu vyhlásila prieliv, cez ktorý prechádza asi pätina celosvetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu, za opätovne uzavretý, a to len deň po tom, ako oznámila, že je otvorený.

20.11 Dve lode plaviace sa pod vlajkou Indie sa v sobotu stali cieľom útokov pri snahe preplávať cez Hormuzský prieliv, potvrdilo indické ministerstvo zahraničných vecí. V tejto súvislosti si predvolalo veľvyslanca Iránu. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP, píše TASR.

Predstaviteľ ministerstva iránskemu diplomatovi povedal, že India je hlboko znepokojená streľbou na lode a vyzýva iránskych predstaviteľov, aby čo najskôr znova umožnili lodiam smerujúcim do Indie prejsť cez Hormuzský prieliv. Naí Dillí sa v posledných týždňoch podarilo zaistiť plavbu viacerých lodí s indickou vlajkou cez zablokovaný prieliv.

Irán ustúpil od svojho sľubu opätovne otvoriť strategickú vodnú cestu pre komerčnú dopravu počas prímeria dosiahnutého vo vojne so Spojenými štátmi, čím protestuje proti americkej blokáde svojich prístavov.

Organizácie monitorujúce bezpečnosť dopravy predtým informovali, že iránske sily v sobotu strieľali na viacero komerčných lodí alebo sa im vyhrážali, keď sa snažili preplávať cez Hormuzský prieliv.

India udržiava dobré vzťahy s Teheránom, rozširuje však spoluprácu s jeho nepriateľom Izraelom v oblastiach obrany, poľnohospodárstva, technológií a kybernetickej bezpečnosti.

18.21 Hizballáh poprel zodpovednosť za útok na príslušníkov Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL). Došlo k tomu po tom, čo Francúzsko naznačilo, že hnutie podniklo úder, ktorý si vyžiadal jednu obeť a troch zranených.

„Hizballáh odmieta akúkoľvek spojitosť s incidentom, ktorý sa stal silám UNIFIL... a vyzýva na opatrnosť pri vytváraní úsudkov a pripisovaní zodpovednosti, kým libanonská armáda nevyšetrí všetky okolnosti udalosti,“ uviedlo hnutie vo vyhlásení.

Libanonský premiér Nawáf Salám v sobotu informoval, že príslušníci Dočasných síl OSN sa stali terčom útoku na juhu Libanonu, a nariadil vyšetrenie incidentu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na platforme X spresnil, že pri incidente zahynul jeden francúzsky vojak a ďalší traja utrpeli zranenia.

„Všetko nasvedčuje tomu, že za tento útok je zodpovedný Hizballáh,“ uviedol Macron a vyzval libanonské úrady, aby zadržali páchateľov a „zaistili bezpečnosť vojakov UNIFIL“. Dočasné sily OSN takisto naznačili, že podľa predbežného vyšetrovania je za útok zrejme zodpovedné hnutie, píše AFP.

15.40 Dátum ďalšieho kola rokovaní medzi USA a Iránom dosiaľ nebol stanovený, uviedol námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Saíd Chatíbzáde. Obe strany sa podľa neho momentálne sústreďujú na dokončenie rámca dohody pred pokračovaním rokovaní.

„Kým sa nedohodneme na rámci, nemôžeme stanoviť dátum,“ povedal novinárom na okraj Antalyjského diplomatického fóra. „Veríme, že hneď, ako to dokončíme, budeme môcť prejsť k ďalšiemu kroku,“ konštatoval.

Irán je podľa jeho slov „verný“ diplomacii a nechce vstúpiť do rokovaní, ktoré sú určené na neúspech a môžu „slúžiť ako zámienka pre ďalšie kolo eskalácie“.

Chatíbzáde zároveň odmietol hrozby zo strany USA o nových vojenských opatreniach a povedal, že vyjadrenia Washingtonu sú nekonzistentné. „Americká strana veľa tweetuje, veľa rozpráva. Niekedy to je mätúce, niekedy, viete, protirečivé,“ tvrdí s odkazom na pravidelné príspevky amerického prezidenta Donalda Trumpa na jeho platforme.

„Je na americkom národe, aby rozhodol, či sú tieto vyhlásenia konzistentné a v súlade s medzinárodným právom,“ konštatoval námestník šéfa iránskej diplomacie.

Okrem toho odmietol aj obvinenia zo strany USA, že Irán ohrozuje slobodu plavby v Hormuzskom prielive. Pripomenul, že Irán v piatok oznámil otvorenie tohto strategického prielivu pre plavbu všetkých komerčných plavidiel po zvyšok trvania prímeria medzi Izraelom a Libanonom. Washington obvinil z toho, že sa usiluje „sabotovať“ tieto snahy. Dodal, že ak dôjde k porušeniu prímeria a Američania nedodržia svoje záväzky, „bude to mať pre nich dôsledky“.

Irán medzičasom oznámil zrušenie svojho rozhodnutia o znovuotvorení Hormuzského prielivu. Dôvodom je podľa neho pretrvávajúca blokáda iránskych prístavov zo strany USA. Britská armáda informovala, že iránske vojnové lode v sobotu ostreľovali tanker v tomto prielive.

Egyptský minister zahraničných vecí Badr Abdelatty na fóre v Turecku uviedol, že Egypt a Pakistan pracujú veľmi tvrdo ako sprostredkovatelia, aby dosiahli „konečnú dohodu“ medzi USA a Iránom.

„Veľmi tvrdo tlačíme na to, aby sme pokročili,“ povedal Abdelatty s tým, že Egypt a Pakistan dúfajú, že v najbližších dňoch sa podarí dosiahnuť dohodu.

„Nielen my tu v regióne, ale aj celý svet trpí kvôli pokračovaniu tejto vojny,“ konštatoval.

14.33 Izraelská armáda tvrdí, že podnikla viac ako 10-tisíc útokov na Irán. V Libanone uskutočnili ozbrojené zložky takmer 15-tisíc delostreleckých útokov.

Izrael napísal, že bolo „eliminovaných 28 vysokopostavených lídrov iránskeho režimu“ a zneškodnili zhruba 250 systémov protivzdušnej obrany. Neutralizovaných bolo počas bojov 60 percent zariadení na odpaľovanie rakiet.

Podľa americkej organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) zahynulo v Iráne do začiatku prímeria, na ktorom sa USA a Irán dohodli minulý týždeň v noci na stredu, 1701 civilistov.

Izraelská armáda tvrdí, že v Libanone eliminovala viac ako 1700 „teroristov“ a zasiahla vyše 5000 „teroristických cieľov“. Libanon bol vtiahnutý do vojny 2. marca, keď militantné hnutie Hizballáh vypálilo rakety na Izrael. Urobilo tak v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chámeneího, ktorý zahynul v prvý deň americko-izraelských útokov v Iráne.

13.49 Izraelská armáda oznámila vytvorenie tzv. žltej línie v južnom Libanone, podobnej tej v Pásme Gazy. Tvrdí, že už zasiahla predpokladaných militantov, ktorí sa približovali k izraelským jednotkám pozdĺž tejto línie.

„V uplynulých 24 hodinách identifikovali izraelské ozbrojené sily operujúce južne od žltej línie na juhu Libanonu teroristov, ktorí porušili podmienky prímeria a priblížili sa k jednotkám zo severu žltej línie spôsobom, ktorý predstavoval bezprostredné nebezpečenstvo,“ uviedla armáda. Izraelskí vojaci následne zasiahli „teroristov“ v niektorých oblastiach na juhu Libanonu.

Takúto líniu vytvorila izraelská armáda aj v Pásme Gazy na začiatku prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti v októbri 2025. Táto línia prakticky rozdeľuje Pásmo Gazy na dve zóny: jedna je pod kontrolou izraelskej armády a druhá je pod kontrolou palestínskeho militantného hnutia Hamas.

Izrael a Libanon vo štvrtok súhlasili s desaťdňovým prímerím po viac ako mesiaci a pol bojov. Libanon bol do vojny vtiahnutý 2. marca, keď militantné hnutie Hizballáh vystrelilo rakety na Izrael, ktorý následne spustil každodenné útoky a nasadil svojich vojakov na juhu krajiny.

Podľa libanonských úradov v tejto vojne zahynulo takmer 2300 ľudí a milión obyvateľov je vysídlených.

Hnutie Hizballáh zastavilo vojenské operácie po začiatku prímeria, no varovalo, že bude odpovedať na prípadné porušovania prímeria zo strany Izraela.

Libanonský prezident Džúzíf Awn v piatok v príhovore k národu uviedol, že prímerie s Izraelom je „výsledkom úsilia nás všetkých“. Zdôraznil, že prebiehajúce rokovania s Izraelom „nie sú ani prejavom slabosti, ani ústupkom či kapituláciou“, ale „voľbou založenou na našej viere v naše práva“ a na snahe chrániť obyvateľstvo.

Cieľom vlády je podľa neho upevniť prímerie, zabezpečiť stiahnutie izraelských síl z juhu krajiny, dosiahnuť prepustenie väzňov a vyriešiť „hraničné spory“.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok povedal, že s dočasným prímerím s Libanonom súhlasil na žiadosť Spojených štátov. Zdôraznil však, že Izrael „ešte nedokončil“ svoju operáciu proti Hizballáhu, pričom cieľ Izraela – rozbiť toto hnutie – „nebude dosiahnutý zajtra“.

13.15 Iránske vojnové lode ostreľovali tanker v Hormuzskom prielive, potvrdila v sobotu britská armáda.

Bezpečnostné zdroje pre agentúru Reuters už predtým uviedli, že paľba zasiahla najmenej dve obchodné plavidlá, ktoré sa pokúšali preplávať touto strategickou námornou trasou. K incidentom došlo po tom, čo Irán oznámil opätovné uzavretie prielivu.

Kapitán tankera uviedol, že na plavidlo bez varovania spustili paľbu člny iránskych Revolučných gárd (IRGC). „Podľa správ sú tanker aj posádka v poriadku. Príslušné úrady prípad vyšetrujú,“ napísala Britská organizácia pre námorné obchodné operácie (UKMTO) na sociálnej sieti X. Informácie o rozsahu škôd či obetiach v prípade ďalších plavidiel zatiaľ nie sú známe.

Iránska armáda v sobotu dopoludnia oznámila opätovné uzavretie Hormuzského prielivu, ktoré zdôvodnila pokračujúcou americkou blokádou iránskych prístavov. Teherán deklaruje, že prieliv zostane blokovaný, kým Spojené štáty túto blokádu neukončia. Prieliv patrí medzi kľúčové námorné trasy pre vývoz ropy z Perzského zálivu.

Prvé konvoje tankerov pritom začali týmto prielivom opäť prechádzať v sobotu ráno, keď Teherán jeho otvorenie oznámil len v piatok večer. Tento krok súvisel s uzavretím prímeria v Libanone, ktoré má podľa dostupných informácií zatiaľ platiť desať dní od štvrtka.

Otvorenie strategickej úžiny ihneď privítal americký prezident Donald Trump, zároveň však zdôraznil, že Spojené štáty budú pokračovať v námornej blokáde Iránu v regióne. Šéf Bieleho domu tiež uviedol, že Irán súhlasil s tým, že Hormuzský prieliv už nikdy nezatvorí. K najnovšiemu vývoju sa zatiaľ nevyjadril.

12.33 Irán opäť zaviedol obmedzenia v Hormuzskom prielive, Teherán viní USA z porušenia dohody. Dôvodom je podľa Iránu pretrvávajúca blokáda iránskych prístavov zo strany Spojených štátov, uviedla armáda vo vyhlásení.

„Bohužiaľ, Američania... pokračujú... v takzvanej blokáde. Z tohto dôvodu sa kontrola nad Hormuzským prielivom vrátila do pôvodného stavu a tento strategický prieliv je pod prísnym riadením a kontrolou ozbrojených síl,“ uviedla armáda. Zdôraznila, že pokiaľ USA neustúpia od blokády, situácia zostane pod kontrolou Teheránu.

Iránska štátna televízia IRIB uviedla, že prieliv je „opäť uzavretý“ a prechod touto strategickou trasou podlieha schváleniu Teheránu. Prvé konvoje tankerov ním pritom začali prechádzať už v sobotu ráno.

Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok oznámil, že Hormuzský prieliv je až po zvyšok trvania prímeria otvorený pre plavbu všetkých komerčných plavidiel. Tento krok bol podľa neho v súlade s uzavretím prímeria v Libanone, ktoré by malo byť v platnosti zatiaľ desať dní, počnúc štvrtkom.

Otvorenie strategickej úžiny ihneď privítal americký prezident Donald Trump. Zároveň však dodal, že Spojené štáty budú vo svojej námornej blokáde Iránu v oblasti pokračovať.

Foto: TASR/AP

9.20 Konvoj tankerov opúšťa oblasť Perzského zálivu a prechádza cez znovuotvorený Hormuzský prieliv, vyplýva z údajov serveru MarineTraffic.

Irán oznámil otvorenie tejto strategicky dôležitej námornej trasy v piatok. Medzi skupinou lodí sú štyri plavidlá prepravujúce skvapalnený ropný plyn (LPG) a niekoľko tankerov s ropnými a chemickými produktmi. K prielivu smerujú z Perzského zálivu už aj ďalšie tankery.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok oznámil, že Hormuzský prieliv je až po zvyšok trvania prímeria medzi Teheránom a Washingtonom otvorený pre plavbu všetkých komerčných plavidiel. Tento krok je podľa neho v súlade s uzavretím prímeria v Libanone, ktoré by malo byť v platnosti zatiaľ desať dní, počnúc štvrtkom.

Otvorenie strategickej úžiny vzápätí privítal americký prezident Donald Trump, podľa neho však Spojené štáty budú vo svojej námornej blokáde Iránu v oblasti pokračovať.

7.01 Donald Trump vyhlásil, že pokiaľ nepríde k mierovej dohode s Iránom, USA budú naďalej blokovať iránske prístavy. Zároveň naznačil, že nemusí predĺžiť platnosť prímeria po jeho skončení v stredu.

„Možno ho nepredĺžim, ale blokáda bude pokračovať,“ povedal Trump novinárom na palube lietadla Air Force One.

V ten istý deň už pritom Trump avizoval, že medzi Spojenými štátmi a Iránom už nezostali žiadne sporné body pre dohodu, ktorá je „veľmi blízko“. „Sme veľmi blízko. Vyzerá to tak, že to bude dobré pre všetkých. A sme veľmi blízko dohody,“ povedal Trump v predchádzajúcom telefonickom rozhovore, ktorý poskytol po sérii príspevkov na svojej platforme Truth Social vrátane toho o Iráne a znovuotvorení Hormuzského prielivu.

„Prieliv bude otvorený, už je otvorený. A veci sa vyvíjajú veľmi dobre,“ konštatoval šéf Bieleho domu.