Vojna na Blízkom východe Trump chce byť osobne zapojený do výberu iránskeho lídra, Chameneího syn je pre neho neprijateľný

To najdôležitejšie:

Iránske drony zasiahli areál letiska v azerbajdžanskej exkláve Nachičevan.

Výbuchy otriasli metropolou Dauha, podľa AFP išlo o jedny z najintenzívnejších výbuchov v Katare od začiatku iránskych útokov.

Piaty slovenský repatriačný let, ktorý mal prepraviť ďalších slovenských občanov z Maskatu v Ománe, sa neuskutočnil.

Taliansko plánuje poslať systémy protivzdušnej obrany krajinám v Perzskom zálive.

Dianie sme sledovali online:

21.52 Prvých 100 hodín útokov na Irán stálo Spojené štáty 3,7 miliardy dolárov – viac ako 890 miliónov dolárov denne. Konštatuje sa to v analýze Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), amerického think-tanku so sídlom vo Washingtone. TASR o tom informuje s odvolaním sa na televíziu CNN.

Necelých 200 miliónov dolárov z tejto odhadovanej sumy tvoria prevádzkové náklady, ktoré sú už zahrnuté v rozpočte ministerstva obrany. Zvyšok odhadovaných nákladov vo výške 3,54 miliardy dolárov si podľa analytikov CSIS bude pravdepodobne vyžadovať dodatočné finančné prostriedky zo strany ministerstva obrany, ktoré sa získajú buď prostredníctvom doplnkového rozpočtu, alebo iného zákona.

Okrem pokrytia prevádzkových a nepriamych nákladov CSIS predpokladá, že primárne výdavky budú smerovať na doplnenie munície a nahradenie strát, ako napríklad troch stíhačiek F-15, ktoré boli omylom zostrelené pri paľbe v Kuvajte.

Autori analýzy uvádzajú, že náklady by sa v budúcnosti mohli variovať v závislosti od prechodu amerických síl na lacnejšiu muníciu, ako aj od intenzity operácií a efektívnosti iránskej odvety.

21.37 Velenie izraelskej armády nariadilo svojim jednotkám postupovať a rozšíriť oblasť pod izraelskou kontrolou v južnom Libanone. „Útočíme s veľkou silou, na frontovej línii aj hlbšie na území Libanonu. Nariadil som jednotkám postupovať a rozšíriť zónu kontroly pozdĺž hranice, pričom majú zároveň zriadiť pozície na kľúčových miestach v južnom Libanone,“ spresnil náčelník generálneho štábu izraelskej armády generál Ejal Zamir. (tasr, afp)

20.58 Náčelník štábu izraelskej armády generálporučík Ejal Zamir oznámil, že americko-izraelská kampaň proti Iránu vstupuje do ďalšej fázy. Operácie budú zamerané na oslabenie režimu a vojenských schopností islamskej republiky. 

Vojna podľa slov Zamira pokračuje podľa plánu. „Teraz prechádzame do ďalšej fázy tejto operácie. V tejto fáze budeme pokračovať v likvidácii režimu a jeho vojenských schopností. Máme pripravené ďalšie prekvapenia, ktoré nechcem prezradiť,“ povedal.

Zamir tvrdí, že od soboty bolo „neutralizovaných a zničených“ viac ako 60 percent iránskych zariadení na odpaľovanie balistických striel. Izrael okrem toho podľa neho zničil vyše 80 percent iránskych systémov protivzdušnej obrany a „dosiahol takmer úplnú prevahu nad iránskym vzdušným priestorom“.

Izraelské letectvo podľa generálporučíka uskutočnilo v islamskej republike 2500 útokov a zhodilo viac ako 6000 kusov munície, informuje stanica al-Džazíra. (tasr. afp)

20.44 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval urobiť „všetko“ pre to, aby Libanon „nebol opäť vtiahnutý do vojny.“ Na Izrael aj libanonské proiránske hnutie Hizballáh apeloval, aby zastavili svoje vojenské operácie.

Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach Macron potvrdil, že vo štvrtok telefonicky hovoril s najvyššími libanonskými predstaviteľmi o pláne na ukončenie vojenských operácií, ktoré v súčasnosti vykonávajú Hizballáh a Izrael na oboch stranách izraelsko-libanonskej hranice.

„Hizballáh musí okamžite prestať paľbu smerom k Izraelu. Izrael sa musí vzdať akejkoľvek pozemnej operácie alebo rozsiahlej intervencie na libanonskom území,“ napísal Macron.

Súčasnú eskalujúcu situáciu Macron označil za „okamih veľkého nebezpečenstva“ a vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby vojnu nerozšíril do Libanonu. „Je potrebné urobiť všetko pre to, aby Libanon nebol opäť zatiahnutý do vojny,“ uviedol Macron v príspevku na sieti X. „Libanončania majú právo na mier a bezpečnosť. Rovnako ako všetci ostatní na Blízkom východe,“ dodal.

20.13 Iránska štátna televízia uviedla, že drony vypustené iránskymi revolučnými gardami, ideologickou vetvou tamojšej armády, zasiahli americkú lietadlovú loď USS Abraham Lincoln.

Štátna televízia toto svoje tvrdenia nijako nepodložila. Iránske revolučné gardy už v nedeľu tvrdili, že loď Abraham Lincoln zasiahli štyrmi balistickými strelami. Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) toto tvrdenie poprelo. „Lincoln nebol zasiahnutý. Vypálené rakety sa ani len nepriblížili,“ uviedlo na sieti X.

USS Abraham Lincoln spoločne so skupinou ďalších vojenských plavidiel sa do oblasti Blízkeho východu doplavila koncom januára z Juhočínskeho mora. Podľa médií sa nachádza pri pobreží Ománu. Ďalšiu lietadlovú loď USS Gerald Ford poslal Washington do Stredozemného mora k pobrežiu Izraela. (tasr, afp)

19.15 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že Irán nežiada ani prímerie a ani rokovania s USA. Dodal, že Irán zatiaľ nemá v pláne uzavrieť Hormuzský prieliv. Šéf iránskej diplomacie to uviedol v rozhovore pre televíziu NBC News. (tasr, afp)

19.00 Libanonský prezident Džúzíf Awn požiadal francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby využil svoj vplyv a zabránil Izraelu v útokoch na južné predmestia metropoly Bejrút, informoval web denníka Le Monde.

Awn telefonoval s Macronom po tom, ako izraelská armáda vyzvala obyvateľov južných predmestí hlavného mesta, aby sa evakuovali, a nariadila im presunúť sa na sever a východ Bejrútu.

Libanonský prezident v rozhovore vyzval šéfa Elyzejského paláca na vynaloženie úsilia na čo najrýchlejšie vyhlásenie prímeria. Argumentoval tým, že pri izraelských leteckých útokoch na Libanon od pondelka, keď bola krajina zatiahnutá do regionálnej vojny, zahynulo 102 ľudí a 638 utrpelo zranenia.

Macron vo štvrtok telefonoval aj s predsedom libanonského parlamentu Nabím Barrím. Rozhovor sa týkal najmä najnovšieho vývoja na južných predmestiach Bejrútu a evakuácie jeho obyvateľov. Podľa Barrího táto situácia predstavuje „pre Libanon skutočné nebezpečenstvo“. Barrí informoval, že s Macronom prediskutoval niekoľko návrhov, ako túto krízu ukončiť.

Francúzsky prezident vyjadril svoju pripravenosť nadviazať potrebné kontakty a čo najskôr poslať pomoc do Libanonu, kam vo štvrtok pricestoval náčelník štábu francúzskych ozbrojených síl generál Fabien Mandon.

18.04 Americký prezident Donald Trump požaduje, aby bol osobne zapojený do výberu budúceho iránskeho lídra. Syna zabitého iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího označil za „neprijateľnú“ voľbu.

„Chameneího syn je ľahká váha. Musím byť zapojený do vymenovania (nového lídra Iránu) ako v prípade Delcy,“ povedal Trump v rozhovore pre Axios s odvolaním sa na Venezuelu, kde s ním dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová spolupracovala pod hrozbou vážnych následkov po tom, ako Spojené štáty zosadili exprezidenta Nicolása Madura.

Modžtabá Chameneí, ktorý má 56 rokov, je podľa agentúry Reuters iránskym vedením považovaný za možného nového najvyššieho duchovného vodcu. (tasr, afp)

17.40 Obyvatelia Abú Zabí hlásili sériu hlasných výbuchov. Ministerstvo obrany Spojených arabských emirátov oznámilo, že protivzdušná obrana krajiny reaguje na rakety vypálené z Iránu.

„Systémy protivzdušnej obrany v súčasnosti reagujú na raketovú hrozbu,“ uviedol vo vyhlásení na sieti X Národný úrad pre riadenie núdzových situácií, kríz a katastrof. Ministerstvo obrany taktiež na X nariadilo verejnosti, aby dodržiavala bezpečnostné opatrenia.

Priemyselnú zónu hlavného mesta SAE vo štvrtok zasiahli padajúce trosky dronu. Pri tomto incidente utrpelo zranenia šesť ľudí z Pakistanu a Nepálu. Protivzdušná obrana uviedla, že zneškodnila šesť balistických striel, zatiaľ čo jedna dopadla na územie krajiny. (tasr, afp)

16.43 Krajiny Európskej únie „skôr alebo neskôr zaplatia“ za to, ak Európa bude mlčať tvárou v tvár „porušovaniu medzinárodného práva“, ktoré predstavuje útok USA a Izraela na Irán. V rozhovore pre španielsku televíziu TVE to vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakáí.

„Tí, ktorí zostanú ticho, budú spoluvinníkmi tejto nespravodlivosti... Ak Európa zostane ticho tvárou v tvár tomuto porušovaniu medzinárodného práva, skôr či neskôr za to všetky krajiny zaplatia. Žiadna členská krajina OSN nemôže byť ľahostajná,“ vyhlásil Bakáí.

16.39 Británia vyšle štyri stíhačky Typhoon do Kataru, ktorý je terčom iránskych odvetných úderov, oznámil britský premiér Keir Starmer.

Tieto stíhačky sa pridajú k tamojšej britskej letke, pričom cieľom je podľa Starmera „posilniť naše obranné operácie v Katare a regióne“.

Premiér na tlačovej konferencii tiež uviedol, že v piatok dorazia na Cyprus vrtuľníky schopné zasiahnuť proti dronom a v Stredozemnom mori bude nasadený torpédoborec britského námorníctva HMS Dragon, ktorý je vybavený systémom protivzdušnej obrany.

Británia podľa slov premiéra povolila Spojeným štátom využívať britské základne na vykonávania defenzívnych operácií.

Na novinársku otázku, či hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po tom, čo ho skritizoval v utorkovom rozhovore pre britský denník The Sun, Starmer odpovedal, že sa s ním rozprával vo sobotu večer. (tasr, afp, bbc)

16.15 Izraelská armáda označila veľkú časť predmestí libanonského hlavného mesta Bejrút za potenciálne ciele útoku.

Naliehavé varovanie obyvateľom vydala armáda na svojom arabskom kanáli na platforme X s tým, aby domy okamžite opustili. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá pripomenula, že po takýchto výzvach spravidla nasledujú izraelské útoky.

Výzvy na opustenie bydlísk sa dotýkajú štvrtí Burdž al-Barádžina, Hadas, Hárat Hrajk a Šijá. Izraelská armáda odporučila obyvateľom, aby sa vydali smerom na východ alebo na sever – zakázaný je pohyb smerom na juh Libanonu.

Tieto husto osídlené oblasti sa považujú za bašty milícií proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh. Je to po prvýkrát, čo izraelská armáda vyzvala na evakuáciu takej veľkej oblasti. Doteraz sa takéto výzvy zameriavali na konkrétne domy, prípadne oveľa menšie oblasti v predmestiach, uviedla agentúra.

Medzi obyvateľmi vypukla panika. Mnohí sa pokúšajú zo štvrtí utiecť – ulice sú plné áut a kriku, opisuje scény z predmestí Bejrútu DPA.

15.06 Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev obvinil Irán z terorizmu po tom, čo iránske drony v azerbajdžanskej exkláve Nachičevan zasiahli letisko a budovu školy. Pri incidente sa zranili štyria ľudia.

„Dnes bol iránskou stranou spáchaný teroristický čin proti územiu Azerbajdžanu,“ povedal Alijev na zasadnutí bezpečnostnej rady. Azerbajdžanská armáda podľa neho „dostala pokyn pripraviť a vykonať odvetné opatrenia, bola uvedená do stavu pohotovosti číslo jeden a musí byť pripravená na vykonanie akejkoľvek operácie“.

Baku tvrdí, že Irán na jeho exklávu vyslal štyri drony, pričom jeden sa podarilo zostreliť a ostatné dopadli na civilnú infraštruktúru. Generálny štáb iránskych ozbrojených síl popiera, že by na územie susednej krajiny vyslal bezpilotné lietadlá.

14.38 Kurdistan sa nebude podieľať na konflikte, zdôraznil jeho prezident Néčírvan Barzání s tým, že si želá mier.

„Región Kurdistan zostane základným pilierom mieru a nebude sa podieľať na konfliktoch alebo vojenských eskaláciách, ktoré ohrozujú život a bezpečnosť nášho obyvateľstva,“ uviedol Barzání vo vyhlásení.

Americký prezident Donald Trump podľa médií údajne zvažuje, že podporí irackých Kurdov a opozičné skupiny v Iráne v boji proti iránskemu vedeniu. Irackí Kurdi majú početných bojovníkov pri 1500-kilometrovej hranici s Iránom a sčasti aj kontakty s kurdskou menšinou v susednej krajine.

Televízia CNN s odvolaním sa na informovaný zdroj uviedla, že Ústredná spravodajská služba (CIA) pracuje na vyzbrojení irackých Kurdov s cieľom vyslať ich na pozemnú operáciu v západnom Iráne. Biely dom správu odmietol. Iránske ozbrojené sily už útočili na kurdské skupiny v susednom Iraku.

14.26 Šesť ľudí zranili padajúce trosky dronu, ktoré zasiahli priemyselnú zónu hlavného mesta Spojených arabských emirátov Abú Zabí. Raketovým útokom v šiesty deň prebiehajúcich bojov na Blízkom východe boli vystavené aj Dubaj, katarská Dauha a Manáma v Bahrajne.

„Úrady v emiráte Abú Zabí reagovali na incident, pri ktorom došlo k pádu trosiek na dvoch miestach v oblasti ICAD 2, a to po úspešnom zachytení dronu protivzdušnou obranou. Pri incidente utrpelo ľahké až stredne ťažké zranenia šesť pakistanských a nepálskych občanov,“ uviedla mediálna kancelária Abú Zabí vo vyhlásení.

Reportéri agentúry AFP hlásili z katarskej metropoly Dauha hlasné výbuchy a stúpajúci dym. Katarské ministerstvo obrany predtým avizovalo, že jeho armáda pracuje na zachytení letiacej rakety. Krajina tiež nariadila evakuáciu obyvateľov žijúcich v blízkosti amerického veľvyslanectva v Dauhe.

Aj obyvatelia Dubaja a Manámy boli v priebehu dňa svedkami výbuchov. Ministerstvo obrany Saudskej Arábie informovalo, že krajine sa podarilo zachytiť tri strely s plochou dráhou letu a niekoľko dronov.

Irán odvetné útoky zameriava na vojenské zariadenia USA, ale aj americké veľvyslanectvá a civilnú infraštruktúru v celom Perzskom zálive. Reaguje na izraelsko-americkú ofenzívu, ktorú spojenci spustili v sobotu. Podľa AFP bolo v Perzskom zálive odvtedy zabitých najmenej 13 ľudí vrátane siedmich civilistov. 

14.11 Európska únia a Rada pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu vyzvali na dialóg a diplomaciu pri riešení krízy na Blízkom východe. Zároveň zdôraznili, že krajiny Perzského zálivu majú právo brániť sa proti útokom Iránu.

„Ministri zopakovali svoj záväzok k regionálnej stabilite a vyzvali na ochranu civilistov a plné dodržiavanie medzinárodného práva,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení EÚ a GCC po videokonferencii ministrov zahraničných vecí oboch zoskupení.

Dohodli sa aj na „spoločnom diplomatickom úsilí o dosiahnutie trvalého riešenia“, ktoré zabráni Iránu získať jadrovú zbraň a umožní iránskemu ľudu rozhodovať o svojej budúcnosti.

Spojené štáty a Izrael spustili v sobotu koordinované letecké a raketové údery na iránske vojenské a strategické ciele. Irán reagoval masívnymi odvetnými raketovými a dronovými útokmi na ciele v Izraeli a na americké vojenské zariadenia vo viacerých krajinách Blízkeho východu.

14.08 Azerbajdžanské ministerstvo obrany deklarovalo, že útoky Iránu nezostanú „bez odozvy“.

AFP pripomína, že Izrael patrí k hlavným dodávateľom zbraní pre azerbajdžanskú armádu a od Baku kupuje veľké množstvá ropy. Teherán sa preto už dlhšie obáva, že vláda v Jeruzaleme by mohla využiť azerbajdžanské územie na zosnovanie útokov proti Iránu. Minulý rok po 12-dňovej izraelsko-iránskej vojne uistila azerbajdžanská vláda Teherán, že to Izraelu nedovolí.

Na severozápade Iránu žije množstvo etnických Azerbajdžancov, ktorí sú najväčšou menšinou v krajine tvoriacou viac ako 10 percent obyvateľstva. Teherán má preto dlhodobo obavy zo šírenia separatistických tendencií medzi iránskymi Azerbajdžancami.

13.58 Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová vyhlásila, že Irán sa snaží rozšíriť vojnu do čo najviac krajín v regióne, aby vyvolal chaos.

Niektoré štáty na Blízkom východe sa podľa nej obávajú možnej občianskej vojny v Iráne po útokoch USA a Izraela. Kallasová to uviedla pred mimoriadnym zasadnutím ministrov zahraničných vecí krajín EÚ a ich partnerov z Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC).

„To, čo vidíme na Blízkom východe, sú v skutočnosti tie isté (iránske) drony, ktoré teraz každý deň útočia na Kyjev,“ poznamenala Kallasová. Ukrajina podľa nej môže štátom Perzského zálivu pomôcť svojimi skúsenosťami so zachytávaním dronov a ochranou proti nim.

Prioritou pre Európsku úniu podľa Kallasovej zostáva bezpečnosť jej občanov v regióne a členské štáty podľa jej slov koordinujú konzulárne služby. 

Šéfka únijnej diplomacie vyjadrila vážne obavy o bezpečnosť námornej dopravy a priechodnosť Hormuzského prielivu a avizovala, že EÚ plánuje podporiť misie na ochranu lodnej dopravy.

Varovala, že akýkoľvek nárast ceny ropy spôsobený konfliktom na Blízkom východe by mohol neúmyselne pomôcť Rusku financovať vojnu proti Ukrajine. Preto „musíme (v ďalšom sankčnom balíku) naozaj presadiť zákaz námorných služieb“, aby sme zasiahli takzvanú ruskú tieňovú flotilu.

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Foto: TASR/AP

12.57 Rusko tvrdí, že USA a Izrael sa snažia vtiahnuť arabské štáty do širšieho konfliktu na Blízkom východe tým, že provokujú Irán útokom na ciele v celom regióne.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí upozornilo, že vlády vo Washingtone ani v Jeruzaleme zatiaľ nejavia žiadne náznaky, že by chceli vojenskú operáciu ukončiť.

„Úmyselne vyprovokovali Irán k odvetným úderom proti cieľom v niektorých arabských krajinách, čo viedlo k ľudským a materiálnym stratám,“ uviedlo ruské ministerstvo. „Týmto spôsobom sa (USA a Izrael) snažia vtiahnuť Arabov do vojny v záujme niekoho iného,“ upozornilo.

Irán po začiatku izraelsko-americkej operácie spustil odvetné údery na arabské krajiny v Perzskom zálive, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské objekty. Reuters pripomína, že viaceré z týchto štátov udržiavajú dobré vzťahy aj s Ruskom.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok telefonoval s lídrami Spojených arabských emirátov, Kataru a ďalších krajín v regióne, ktorým ponúkol, že Teheránu bude tlmočiť ich obavy z útokov na ropnú infraštruktúru v celom regióne.

Irán patrí medzi dôležitých spojencov Ruska. Od začiatku bojov však podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova nepožiadal o vojenskú pomoc v podobe dodávok zbraní.

12.21 Piaty slovenský repatriačný let, ktorý mal prepraviť ďalších slovenských občanov z Maskatu v Ománe, sa nemôže uskutočniť. Dôvodom je obmedzená kapacita odbavovania lietadiel na letisku v Maskate, na základe čoho ománska strana ráno až do odvolania zrušila prijímanie nových lietadiel a výrazne obmedzila počet povolených letov, informovalo ministerstvo zahraničia.

12.09 Od začiatku izraelsko-amerických útokov bolo v Iráne ťažko poškodených najmenej 105 civilných zariadení, uviedol Iránsky Červený polmesiac.

Podľa organizácie bolo doteraz zaznamenaných celkovo 1332 útokov na 636 miestach. Tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť.

Iránske médiá informovali, že boli zasiahnuté obytné oblasti viacerých miest vrátane metropoly Teherán. Izrael a USA tvrdia, že ich útoky sú zamerané na iránsku vojenskú infraštruktúru vrátane veliteľských centier, bezpečnostných agentúr a iných zariadení.

„Naši ľudia sú brutálne zabíjaní, pretože agresori zámerne útočia na civilné oblasti a akékoľvek miesta, o ktorých sa domnievajú, že spôsobia čo najväčšie utrpenie a straty na životoch,“ uviedol vo štvrtok hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

Na základe doposiaľ zverejnených údajov Iránskeho Červeného polmesiaca si konflikt vyžiadal 1045 iránskych obetí. Agentúra Reuters uvádza, že nie je zrejmé, či tento počet zahŕňa aj nebohých členov Revolučných gárd.

Izrael doposiaľ avizoval desať civilných obetí, jeho armáda nepotvrdila žiadneho mŕtveho vojaka. Spojené štáty potvrdili od soboty šiestich mŕtvych amerických vojakov. Obete hlásia aj ďalšie štáty Blízkeho východu vrátane Libanonu, Iraku, Sýrie, Kuvajtu, Spojených arabských emirátov, Ománu aj Bahrajnu.

11.26 Taliansko plánuje poslať systémy protivzdušnej obrany krajinám v Perzskom zálive na ich ochranu pred iránskymi vzdušnými útokmi, oznámila premiérka Giorgia Meloniová.

„Podobne ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko, tak aj Taliansko plánuje poslať pomoc krajinám v Perzskom zálive, najmä v oblasti obrany a konkrétnejšie vzdušnej obrany,“ povedala Meloniová pre stanicu RTL 102.5.

„Tu nejde len o to, že sú to spriatelené krajiny. Predovšetkým tam žijú desaťtisíce Talianov a je tam nasadených približne 2000 talianskych vojakov – ľudí, ktorých chceme a musíme chrániť,“ povedala a zdôraznila, že Perzský záliv je kľúčový aj pre export.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová. Foto: TASR/AP

Irán v reakcii na útoky Izraela a USA udrel na prístavy, mestá a ropné zariadenia v celom Perzskom zálive, ktorý je dôležitým producentom energie. Taliansko nie je zvlášť závislé od dodávok energie z tohto regiónu, no ministerstvo energetiky už v stredu vyhlásilo, že v prípade potreby by krajina mohla opäť aktivovať niektoré uhoľné elektrárne.

Premiérka okrem toho povedala, že Rím nedostal od Spojených štátov žiadosť o to, aby mohli použiť talianske základne pri útokoch na Irán. „Nie sme vo vojne a nechceme sa zapojiť do vojny,“ povedala Meloniová.

„Vyzerá to tak, že všetci dodržujú bilaterálne dohody,“ skonštatovala v rozhovore podľa agentúry ANSA. „Pokiaľ by požiadali o vyžitie talianskych základní na iné účely (ako stanovujú dohody), je na vláde, aby rozhodla, či to umožní. Myslím si však, že v tomto prípade by sme sa mali rozhodovať spolu s parlamentom,“ skonštatovala.

Talianska líderka zároveň vyjadrila obavy z eskalácie vojny na Blízkom východe, zdôrazňujúc, že odpoveď Teheránu na izraelské a americké útoky nie je primeraná.

„Irán vlastne bombarduje všetkých svojich susedov vrátane tých, ktorí sa snažili sprostredkovať dohodu o iránskom jadrovom programe, čo predstavuje potenciálnu eskaláciu, ktorá by mohla mať nepredstaviteľné dôsledky,“ dodala.

11.17 Viaceré výbuchy otriasli katarskou metropolou Dauha len niekoľko hodín po tom, čo úrady oznámili evakuáciu okolia americkej ambasády.

Podľa reportérov AFP išlo o jedny z najintenzívnejších výbuchov v Katare od začiatku iránskych útokov v sobotu. Nad hlavným mestom stúpa hustý čierny dym. Krajiny Perzského zálivu sú opakovane terčom iránskych útokov dronmi a raketami v rámci odvety za rozsiahle americko-izraelské údery na Irán.

Katarské ministerstvo obrany potvrdilo raketový útok, ktorý podľa vyhlásenia zachytili systémy protivzdušnej obrany. Z miesta zatiaľ úrady neinformovali o škodách a obetiach.

Údery nasledovali len niekoľko hodín po telefonáte katarského premiéra Muhammada bin Abdarrahmána Ál Sáního s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím, počas ktorého premiér vyzval na okamžité ukončenie iránskych útokov na štáty Perzského zálivu.

Explózie boli hlásené aj z bahrajnskej metropoly Manáma. V susednej Saudskej Arábii úrady oznámili zostrelenie troch rakiet a niekoľkých dronov v oblasti mesta Al-Kharj, uviedlo tamojšie ministerstvo obrany na sociálnej sieti X.

Britská agentúra pre námorné obchodné operácie (UKMTO) informovala o silnej explózii na ropnom tankeri pri Kuvajte, ktorá spôsobila únik ropy. Iránske Revolučné gardy vyhlásili, že majú „úplnú kontrolu“ nad Hormuzským prielivom – kľúčovou námornou trasou spájajúcou Perzský záliv s Indickým oceánom a jednu z najdôležitejších pre prepravu energetických surovín.

10.59 Britskú základňu na Cypre zasiahol dron vypustený z Bejrútu, spôsobil tam menšie škody.

V pondelok smerovali na ostrov aj ďalšie dva drony, ktoré zostrelili vojenské lietadlá pôsobiace na Akrotiri. Od týchto útokov úrady zaznamenali viacero falošných poplachov týkajúcich sa podozrivých objektov vo vzdušnom priestore krajiny.

Britská letecká základňa sa nachádza v blízkosti pobrežného mesta Limasol a Londýn tam nedávno nasadil systémy protivzdušnej obrany, radary a stíhacie lietadlá F-35.

Po incidentoch vysielajú viaceré krajiny do oblasti pomoc. Británia poslala na Cyprus vrtuľníky schopné zasiahnuť proti dronom a do regiónu nasadzuje aj torpédoborec HMS Dragon, ktorý je vybavený systémom protivzdušnej obrany. Grécko vyslalo na Cyprus dve fregaty a dve stíhacie lietadlá F-16. Francúzsko nasadilo dodatočné prostriedkov protivzdušnej obrany či fregatu Languedoc a Charles de Gaulle do Stredozemného mora.

Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili koordinovanú vojenskú operáciu proti Iránu, na čo Teherán reagoval odvetnými útokmi na americké základne, Izrael a štáty Perzského zálivu. Do útokov na podporu Iránu sa zapojilo aj libanonské militantné hnutie Hizballáh.

10.14 Iránske drony zasiahli areál letiska v azerbajdžanskej exkláve Nachičevan, ktorá sa nachádza približne desať kilometrov od iránskej hranice.

„Približne napoludnie (miestneho času) 5. marca vykonali z územia Iránskej islamskej republiky útoky dronmi proti Nachičevanskej autonómnej republike,“ uviedlo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí. Jeden dron podľa rezortu diplomacie zasiahol terminál letiska a druhý dopadol v blízkosti školy v dedine Šakarabad. Incident si vyžiadal dvoch zranených.

Sociálnymi sieťami sa šíria videá, ktoré zachytávajú ako iránsky dron dopadá na areál letiska a následne exploduje. Na mieste vypukol požiar.

Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí už avizovalo, že si predvolá iránskeho veľvyslanca v Baku.

„Tento útok na azerbajdžanské územie je v rozpore s normami a zásadami medzinárodného práva a prispieva k zvýšeniu napätia v regióne. Žiadame, aby Irán poskytol vysvetlenie tohto incidentu a prijal potrebné naliehavé opatrenia, aby sa takéto incidenty v budúcnosti neopakovali,“ uviedol rezort azerbajdžanskej diplomacie. Baku si zároveň vyhradilo právo reagovať prijatím primeraných opatrení.

Od začiatku izraelsko-americkej vojenskej operácie v Iráne spustil Teherán vlnu odvetných úderov na americké vojenské zariadenia v Perzskom zálive. Okrem toho útoky zaznamenali aj na Cypre a v Turecku. Dopady iránskych dronov alebo rakiet doteraz v Azerbajdžane nezaznamenali.

Poškodená škola v oblasti v Šakarabad v azerbajdžanskej exkláve Nachičevan. Foto: TASR/AP

Poškodené letisko v azerbajdžanskej exkláve Nachičevan. Foto: TASR/AP

9.21 Irán poprel vypálenie balistickej rakety proti Turecku. Raketu ešte pred vstupom do tureckého vzdušného priestoru zostrelili systémy protivzdušnej obrany NATO. Vo vyhlásení zverejnenom štátnymi médiami Teherán zdôraznil, že rešpektuje suverenitu Ankary.

Turecké ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany NATO vo východnom Stredomorí zostrelili balistickú raketu vypálenú z územia Iránu ešte pred tým, ako vletela do tureckého vzdušného priestoru. Podľa vyhlásenia preletela cez vzdušné priestory Iraku a Sýrie.

Šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan po incidente telefonoval so svojim iránskym náprotivkom Abbásom Arákčím a povedal mu, že „sa treba vyhnúť akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli viesť k rozšíreniu konfliktu“. Ministerstvo zahraničných vecí si zároveň predvolalo iránskeho veľvyslanca.

NATO stredajšie vystrelenie iránskej rakety prostredníctvom svojej hovorkyne odsúdilo a uviedlo, že pevne stojí za svojimi spojencami. Šéf Aliancie Mark Rutte už v pondelok pochválil USA a Izrael za vojenský zásah proti Iránu, NATO sa však do úderov podľa neho nezapája a ani to nemá v pláne.

9.08 Iránske Revolučné gardy vyhlásili, že v severnej časti Perzského zálivu zasiahli americký ropný tanker, ktorý následne zachvátil požiar.

Podľa portálu The Times of Israel môže byť tento incident spojený s útokom na tanker pri pobreží Kuvajtu, o ktorom skôr vo štvrtok informovala agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva (UKMTO).

Revolučné gardy vo svojom stanovisku, ktoré zverejnili iránske štátne médiá, uviedli, že v čase vojny bude plavba cez Hormuzský prieliv kontrolovaná Teheránom. Plavidlám pokúšajúcim sa prejsť cez prieliv už predtým pohrozili spôsobením škôd raketami či dronmi.

Táto kľúčová námorná trasa pre prepravu ropy a zemného plynu spája Perzský záliv s Arabským morom. Za bežnej prevádzky sa cez prieliv prepravuje približne pätina svetovej produkcie ropy.

8.16 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí obvinil USA z páchania zverstiev v súvislosti s útokom na iránsku fregatu IRIS Dena 75. Americká ponorka fregatu zasiahla a potopila deň predtým pri pobreží Srí Lanky. Podľa Arákčího Washington tento útok oľutuje.

„USA spáchali zverstvo na mori, 2000 míľ od iránskeho pobrežia. Fregata Dena, hosť indického námorníctva s takmer 130 námorníkmi na palube, bola bez varovania napadnutá v medzinárodných vodách,“ uviedol Arákčí na platforme X.

„Dajte na moje slová: USA budú hlboko ľutovať tento precedens, ktorý vytvorili,“ dodal.

Fregata sa v čase útoku vracala do Iránu z prístavu vo východnej Indii. Americký minister obrany Pete Hegseth označil tento incident za prvý prípad od druhej svetovej vojny, keď americká ponorka zničila nepriateľskú loď. Dodal, že armáda USA zaútočila za pomoci torpéda.

Podľa srílanských úradov pri incidente zahynulo najmenej 87 námorníkov. Agentúra Reuters informuje, že 32 ďalších útok prežilo a zotavujú sa v nemocnici v meste Gáli na juhu Srí Lanky. Pátracie a záchranné operácie po približne 60 osobách, ktoré sa na palube fregaty nachádzali tiež, bude podľa úradov pokračovať vo štvrtok.

7.54 Libanonské štátne médiá uviedli, že pri izraelských útokoch zahynul na severe krajiny predstaviteľ Hamasu. Ide o prvého zabitie člena palestínskeho militantného hnutia od začiatku útokov USA a Izraela na Irán.

Wasím Atalláh al-Alí a jeho žena zahynuli pri „dronovom útoku zacielenom na ich dom“ v Beddawi, palestínskom utečeneckom tábore neďaleko libanonského Tripolisu. Došlo k tomu ešte pred úsvitom, uviedla Národná spravodajská agentúra (NNA) a muža opísala ako vysokopostaveného predstaviteľa Hamasu.

Izrael medzitým vydal evakuačný príkaz pre obyvateľov južného Libanonu a nariadil, aby sa naďalej presúvali severne od rieky Lítání, píše stanica al-Džazíra. „Osoby v blízkosti členov Hizballáhu či jeho zariadení ohrozujú svoje životy,“ vyhlásila. „Ktorýkoľvek dom používaný na vojenské účely sa môže stať cieľom útoku,“ ozrejmila armáda.

NNA hlásila vo štvrtok ráno viacero útokov. Izraelská armáda vyhlásila, že zasiahla niekoľko veliteľských centier Hizballáh.

7.15 Irán vystrelil na Izrael niekoľko rakiet, čo vyvolalo spustenie varovných sirén v niekoľkých oblastiach vrátane Jeruzalema a Tel Avivu, informovala izraelská armáda. Následne bolo počuť výbuchy aj v Teheráne, ktoré nasledovali ako reakcia na iránske útoky. Zatiaľ neboli hlásené žiadne obete na životoch.

Po niekoľkohodinovej odmlke izraelská armáda oznámila, že „identifikovala rakety vystrelené z Iránu na územie Izraelského štátu“. O odpálení rakiet informovala aj iránska televízna stanica IRIB.

Iránska tlačová agentúra Tasním následne informovala, že v Teheráne bolo počuť niekoľko výbuchov a že Irán aktivoval svoje systémy protivzdušnej obrany.

Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili koordinovaný rozsiahly vojenský zásah proti Iránu, pri ktorom zabili okrem iných najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Irán odpovedal odvetnými raketovými a dronovými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké základne.

Medzičasom Saudská Arábia oznámila, že sa jej podarilo zneškodniť tri riadené strely vystrelené na jej územie. „Tri riadené strely boli zachytené a zničené mimo mesta Al-Kharj,“ uviedlo saudské ministerstvo obrany na platforme X.

Katar zároveň vo štvrtok informoval, že začal evakuáciu obyvateľov Dauhy žijúcich v blízkosti amerického veľvyslanectva. „Príslušné orgány evakuujú obyvateľov žijúcich v blízkosti amerického veľvyslanectva ako dočasné preventívne opatrenie,“ uviedlo ministerstvo vnútra na sieti X.

6.53 Ropný tanker zakotvený vo vodách pri Kuvajte zaznamenal veľkú explóziu, ktorá spôsobila únik ropy, uviedla vo štvrtok agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva. Kapitán tankera spozoroval malé plavidlo, ktoré údajne po výbuchu opustilo oblasť. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Podľa agentúry k incidentu došlo 30 námorných míľ (56 km) juhovýchodne od kuvajtského prístavu Mubarak v Perzskom zálive.

„Vo vode sa nachádza ropa z nákladnej cisterny, čo by mohlo mať určitý dosah na životné prostredie. Do lode začala natekať voda, neboli hlásené žiadne požiare a posádka je v bezpečí,“ uviedla agentúra vo vyhlásení.

Kuvajtské ministerstvo vnútra neskôr potvrdilo, že k incidentu došlo mimo výsostných vôd krajiny, najmenej 60 km od spomínaného prístavu.

Iránske Revolučné gardy zároveň v stredu vyhlásili, že majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom, kľúčovou námornou trasou pre prepravu ropy a zemného plynu. Plavidlám pokúšajúcim sa prejsť cez prieliv pohrozili spôsobením škôd raketami či dronmi.

6.02 Izrael zasiahol baštu libanonskej militantnej skupiny Hizballáh v Bejrúte po tom, ako Tel Aviv avizoval útok. Izraelská armáda predtým vyzvala obyvateľov, aby opustili predmestie Bejrútu, a varovala, že sa chystá zaútočiť na ciele, ktoré súvisia s hnutím.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva v stredu neskoro večer oznámilo, že pri predošlých izraelských útokoch na vozidlá na diaľnici vedúcej k bejrútskemu letisku zahynuli traja ľudia. „Dva izraelské letecké útoky na diaľnici vedúcej k letisku zabili troch ľudí a spôsobili zranenia ďalším šiestim osobám,“ uviedol rezort.

Izraelská armáda následne informovala, že cieľom uvedených útokov boli dve osoby v oblasti Bejrútu, bez toho, aby poskytla bližšie podrobnosti.

Vodca militantnej skupiny podporovanej Teheránom Naím Kásim zároveň v stredu vyhlásil, že Hizballáh bude pokračovať v boji proti Izraelu.

Spomínané hnutie v pondelok vypálilo projektily na sever Izraela v reakcii na útoky Tel Avivu a Washingtonu v Iráne, pri ktorých zahynul aj iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Izrael následne začal s údermi na ciele Hizballáhu, ktoré si podľa libanonských úradov vyžiadali už najmenej 75 obetí na životoch.

5.44 Izrael od štvrtka zmierni niektoré obmedzenia v krajine súvisiace s vojnou, oznámila armáda. Podľa jej vyhlásenia budú v Izraeli povolené zhromaždenia do 50 osôb pod podmienkou, že sa budú konať v blízkosti úkrytov. Pracoviská sa tiež môžu opäť otvoriť, pokiaľ sú v dosahu úkrytov, zatiaľ čo školy a iné vzdelávacie inštitúcie zostanú naďalej zatvorené.

„V rámci týchto zmien prejdú všetky oblasti krajiny z úrovne nevyhnutných činností na úroveň obmedzených činností,“ oznámila armáda krátko po tom, ako uviedla, že počet rakiet vystrelených Teheránom na Izrael klesol.

5.23 Počet rakiet vystrelených z Iránu na Izrael klesá, tvrdí izraelská armáda s tým, že viaceré vlny raketových útokov v stredu zachytávali obranné systémy. Sirény boli spustené po celej krajine vrátane Jeruzalema, Tel Avivu a severných oblastí Izraela. Rakety boli na Izrael odpálené aj z Libanonu.

„Vlny útokov sú oveľa menšie. Dnes niektoré z nich ani neboli vlny, išlo len o jednu raketu,“ uviedol podplukovník izraelskej armády Nadav Šošani.

Uviedol tiež, že niektoré projektily boli vypálené aj z Iraku, kde pôsobia proiránske iracké milície. „Zaznamenali sme malý počet útokov prichádzajúcich z Iraku – väčšinou šlo o bezpilotné lietadlá, no drvivá väčšina útokov pochádza z Iránu a teraz aj od (libanonského militantného hnutia) Hizballáhu,“ dodal.

Armáda zároveň oznámila, že „väčšinu striel“ z Libanonu sa podarilo zneškodniť. Izraelská zdravotná služba Magen David adom (Červený Dávidov štít – MDA) informovala, že záchranári previezli do nemocnice dvoch ľudí v strednom Izraeli, ktorí utrpeli ľahké zranenia.

Bez započítania stredajších prípadov MDA uviedla, že od začiatku vojny jej tímy poskytli lekársku starostlivosť 414 zraneným vrátane „10 mŕtvych, 2 ťažko zranených, 6 stredne zranených a 396 ľahko zranených“.

Čo sa dialo v utorok:

Vojna na Blízkom východeAmerická ponorka potopila iránsku vojnovú loď pri Srí Lanke. Turecko zostrelilo raketu smerujúcu na svoje územie

TASRPostoj