NATO chce zlepšiť bezpečnostnú situáciu v Arktíde Eurokomisár súhlasí, že zabratie Grónska silou by znamenalo koniec Severoatlantickej aliancie

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok vyhlásil, že Severoatlantická aliancia pracuje na krokoch, ktoré by podporili bezpečnosť v Arktíde. Agentúra AFP pripomína, že jeho slová prišli v čase, keď sa Európa snaží odvrátiť záujem amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsko.

„V súčasnosti pracujeme na ďalších krokoch, aby sme sa uistili, že skutočne spoločne chránime to, čo je v stávke,“ povedal Rutte novinárom počas návštevy Chorvátska.

„Všetci spojenci sa zhodujú na dôležitosti Arktídy a bezpečnosti Arktídy, pretože vieme, že s otvorením námorných ciest prichádza riziko, že Rusi a Číňania budú aktívnejší,“ vyhlásil generálny tajomník.

„Momentálne diskutujeme o ďalšom kroku, ako zabezpečiť, aby mali tieto rozhovory praktické pokračovanie,“ dodal Rutte.

Trump počas svojho druhého funkčného obdobia opakovane hovorí o prevzatí kontroly nad Grónskom. Toto autonómne dánske územie s 57-tisíc obyvateľmi je bohaté na nerastné suroviny a má dôležitý geostrategický význam. Trump deklaruje, že USA potrebujú Grónsko z dôvodu národnej bezpečnosti, a to najmä v dôsledku údajnej hrozby zo strany Ruska a Číny. Na jeho získanie nevylúčil ani použitie vojenskej sily.

Niektorí členovia NATO podľa diplomatických zdrojov AFP navrhujú aj možnosť spustenia novej misie v regióne. Takéto diskusie sú však len v počiatočnom štádiu a na stole nie sú žiadne konkrétne návrhy, dodali diplomati.

AFP pripomína, že európski lídri prejavili Dánsku v súvislosti s Trumpovými hrozbami podporu. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio by sa mal tento týždeň stretnúť so svojimi rezortnými partnermi z Grónska aj Dánska.

Grónska vláda dôrazne odmieta možnosť, že by kontrolu nad ostrovom prevzali USA

Grónska vláda za žiadnych okolností nepripustí, aby Spojené štáty prevzali kontrolu nad týmto arktickým ostrovom. Vyhlásila to v pondelok a zdôraznila, že bude pracovať na rozvoji grónskej obrany v rámci NATO, informuje TASR podľa agentúr AFP a Reuters.

„Spojené štáty opäť zopakovali svoj zámer prevziať kontrolu nad Grónskom. To je niečo, čo grónska vládna koalícia nemôže za žiadnych okolností akceptovať,“ uviedla vláda v oficiálnom vyhlásení.

„Ako súčasť dánskeho spoločenstva je Grónsko členom NATO, a preto musí byť obrana Grónska zabezpečená prostredníctvom Severoatlantickej aliancie... Všetky členské štáty NATO vrátane Spojených štátov majú spoločný záujem na obrane Grónska,“ dodala vláda a ocenila podporu, ktorú ostrovu prejavili viaceré európske krajiny v reakcii na rétoriku amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Najnovšie Trumpove varovania prišli v nedeľu. Ak kontrolu nad Grónskom neprevezmú Spojené štáty, spraví takýto krok podľa neho Moskva alebo Peking. Americký líder uviedol, že je otvorený dohode s ostrovom, „ale tak či onak, Grónsko budeme mať“.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio by sa mal tento týždeň stretnúť so svojimi rezortnými partnermi z Grónska aj Dánska s cieľom diskutovať o aktuálnej situácii.

Eurokomisár pre obranu súhlasí s dánskou premiérkou

Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius súhlasí, že zabratie Grónska silou by znamenalo koniec NATO, čo naznačila dánska premiérka Mette Frederiksenová. Zároveň zdôraznil, že členské štáty EÚ majú povinnosť prísť Dánsku na pomoc, ak by čelilo vojenskej agresii.

Americký prezident Donald Trump od začiatku svojho druhého funkčného obdobia opakovane vyjadruje záujem o získanie Grónska, ktoré je autonómnym územím Dánska. Svoju rétoriku vyostril po vojenskom zásahu vo Venezuele, pri ktorom americké špeciálne jednotky uniesli prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku.

Frederiksenová varovala, že invázia do Grónska by podľa nej znamenala koniec „všetkého“ vrátane NATO a bezpečnostných štruktúr, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Dánski aj grónski predstavitelia odmietajú, že by bolo Grónsko na predaj, no šéf Bieleho domu nevylučuje ani použitie vojenskej sily na dosiahnutie svojho cieľa.

Trump tvrdí, že USA potrebujú Grónsko pre svoju národnú bezpečnosť a tiež preto, aby sa ostrova bohatého na nerastné suroviny s dôležitým geostrategickým významom nezmocnili Rusko a Čína. V rozhovore pre denník The New York Times povedal, že považuje za „psychologicky dôležité“ pre seba, aby Spojené štáty Grónsko vlastnili.

„Súhlasím s dánskou premiérkou Mette, že to bude koniec NATO, ale bude to mať veľmi negatívny vplyv aj na ľudí,“ povedal o prípadnom použití sily zo strany USA Kubilius na okraj bezpečnostnej konferencie vo Švédsku.

Pripomenul taktiež, že 7. odsek článku 42 Zmluvy o Európskej únii zaväzuje jej členské štáty poskytnúť Dánsku pomoc v prípade ozbrojenému útoku. „Veľmi to bude závisieť od Dánska, ako bude reagovať, aké bude jeho stanovisko, ale členské štáty majú jednoznačne povinnosť poskytnúť vzájomnú pomoc, ak iný členský štát čelí vojenskej agresii,“ dodal eurokomisár.

Čína: USA by nemali presadzovať svoje vlastné záujmy pod zámienkou iných krajín

Čína v pondelok vyhlásila, že USA by nemali využívať iné krajiny ako zámienku na presadzovanie svojich vlastných záujmov v Grónsku. Zároveň uviedla, že jej aktivity v Arktíde sú v súlade s medzinárodným právom.

Vyhlásenie hovorkyne čínskeho ministerstva zahraničných vecí bolo reakciou na otázku novinárov položenú na pravidelnej tlačovej konferencii. 

„Čínske aktivity v Arktíde sú zamerané na podporu mieru, stability a udržateľného rozvoja v regióne a sú v súlade s medzinárodným právom,“ odpovedala hovorkyňa. Spomínané aktivity však bližšie nešpecifikovala.

Nemecký kancelár Friedrich Merz očakáva, že Spojené štáty budú pokračovať v ochrane Grónska spoločne s Dánskom. O presnej podobe takejto spolupráce, do ktorej chce Nemecko prispieť, rozhodnú podľa neho prebiehajúce rokovania. Merz to povedal v pondelok počas návštevy Indie.

 „Súhlasíme s názorom USA, že táto časť Dánska potrebuje lepšiu ochranu,“ povedal Merz o Grónsku, o získanie ktorého v poslednom čase pravidelne vyjadruje záujem americký prezident Donald Trump, pričom nevylučuje ani použitie vojenskej sily na dosiahnutie tohto cieľa. V najnovšom rozhovore pre denník The New York Times však povedal, že si nemyslí, že bude potrebné nasadiť vojenskú silu a že získanie ostrova považuje „psychicky dôležité“ pre seba.

Spolkový kancelár v Indii povedal, že Nemecko vedie veľmi podrobné rokovania s dánskou vládou a chce spolupracovať na zlepšení bezpečnostnej situácie v Grónsku. „Očakávam, že sa na tom budú podieľať aj Američania,“ uviedol a dodal, že rokovania v najbližších dňoch a týždňoch ukážu, akú formu takáto prípadná spolupráca nadobudne. Dúfa však, že sa v rámci NATO podarí nájsť priateľské riešenie.

Grónsko nemá vlastnú armádu a jeho obranu, ako aj zahraničnú politiku, zabezpečuje Dánsko. Spojené štáty majú na severozápade ostrove leteckú základňu Pituffik ešte z obdobia studenej vojny. Prevádzkovať im ju umožňuje dohoda z roku 1951, na základe ktorej majú dovolený aj prieskum nerastných zdrojov.