Posledná schôdza v roku Ferenčák komplikuje život koalícii, odmieta hlasovať. Smer apeluje na Hlas, aby situáciu znovu nemusel riešiť Fico

Poslanci sa dnes popoludní zišli na poslednej schôdzi v tomto roku. Už pred jej úvodom spôsobil rozruch Ján Ferenčák. Rebelujúci poslanec je stále členom klubu Hlasu. Jeho strana ho však navrhuje odvolať z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti a chce ho nahradiť bývalým vicepremiérom Petrom Kmecom. 

Ferenčák navrhol, aby sa o jeho odvolaní hlasovalo hneď na začiatku schôdze, a nie až 2. decembra, keď je na programe. Tvrdí, že pokiaľ sa tak nestane a nebude jasná pozícia okolo jeho osoby, tak sa nebude prezentovať a koalícia bude mať 78 hlasov. Návrh neprešiel.

Ferenčákovi neprekáža, že odvolanie sa má udiať, ale forma a procedúra. Poukazuje na to, že mu o tom nedali vedieť. Ako zakladajúci člen Hlasu to vníma ako neúctu a nerešpekt.

„Tí, čo vyzývajú na rešpekt k inému názoru, tak vnútri strany už ten rešpekt a iný názor netolerujú. Keď máte iný názor v strane, hľadá sa cesta, ako vás z nej vyhodiť,“ hovorí s tým, že jeho odvolanie je snaha úzkeho vedenia strany pomstiť sa mu za hlasovania.

Situáciu podľa neho spôsobil Hlas tým, že nekomunikuje a správa sa direktívne, neúctivo až násilne. „Odmietam riadenie podľa direktívneho Puci palca,“ vraví Ferenčák.

Zároveň oznámil, že nepodporí návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Podľa jeho slov to nebolo súčasťou programového vyhlásenia vlády a nesúhlasí ani so skráteným legislatívnym konaním.

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil za spúšťač zmeny na čele eurovýboru to, že do parlamentu sa vrátil Peter Kmec. 

„Svojím osobnostným a profesionálnym backgroundom je to najlepšie kvalifikovaný človek. Ak vymeníte človeka, ktorý má lepšie predpoklady, je to vnútorné rozhodnutie strany. Mrzí ma, že pán Ferenčák neprišiel včera na poslanecký klub, tam sme to mohli prebrať. Nikto v Hlase nie je prilepený na svoju stoličku.“

Najsilnejšia vládna strana Smer pred schôdzou uviedla, že zmenu vo výbore podporí, ale podmieňuje to tým, aby bola aj naďalej garantovaná vládna väčšina 79 poslancov.

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter apeluje na Hlas, aby sa nestalo to, čo pri odchode Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, že problém musel riešiť premiér.

Parlament začal Úradom na ochranu oznamovateľov

Úvodu schôdze dominovali zmeny v Úrade na ochranu oznamovateľov. Podľa opozície ide o snahu koalície zrušiť súčasný úrad a vymeniť ho za nový, aby mohla odvolať súčasnú predsedníčku Zuzanu Dlugošovú. Poslankyňa PS Zuzana Števulová hovorí o osobnej pomste Matúša Šutaja Eštoka.

Opozičné strany zároveň upozorňujú, že návrh by mohol byť v rozpore s európskou legislatívou aj so slovenskou ústavou. Kritizujú tiež, že by sa o ňom malo rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Podľa poslanca Hnutia Slovensko Gábora Grendela ide o najsmiešnejšie skrátené legislatívne konanie v histórii parlamentu. Poukázal na to, že v januári v roku 2019 predložil zákon o úrade Peter Pellegrini a hlasoval zaň aj Robert Fico. „Vy ste si tu schválili tento zákon a po siedmich rokoch ste zistili, že to treba rýchlo zmeniť, lebo tu hrozia porušenia ľudských práv. Nikto príčetný tomu nemôže veriť,“ hovorí.

„Celé je to len o tom, že Hlas sa potrebuje nejakým spôsobom vylízať z tých prúserov, ktoré má na krku,“ doplnil Grendel.

Minister vnútra Šutaj Eštok zrýchlené konanie odôvodnil tým, že hrozí ohrozenie základných ľudských práv a slobôd obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

„Existujúci model inštitucionálnej ochrany týchto ohrozených osôb je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a praktickému oslabeniu garancie ich práv,“ hovorí.

V praxi sa podľa neho ukazuje, že práva zamestnávateľov nie sú dostatočné chránené, na čo chce zákon reagovať.

„Podoba, v akej dnes funguje Úrad na ochranu oznamovateľov, nemá s nezávislosťou absolútne nič spoločné. Je to hlásna politická trúba opozície. Táto zmena nie je namierená proti nikomu, ale nebudeme skrývať, že prípady tzv. čurillovcov odkryli nedostatky,“ povedal. Neuviedol však ani jeden konkrétny príklad, kedy úrad porušoval ľudské práva. Pokuta po spore s čurillovcami s tým podľa neho nesúvisí.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Poslanci Smeru hovoria, že nemajú dôveru k predsedníčke úradu Zuzane Dlugošovej. Richard Glück a Tibor Gašpar poukazujú na to, že jej manžel kandidoval v parlamentných voľbách za Progresívne Slovensko.

Podľa Gašpara nový zákon predpokladá, že predsedníčka sa bude meniť. Tvrdí, že úrad by mal byť nezávislý. Gašpar odmieta, že by sa išiel úrad rušiť. Hovorí, že sa k nemu pripája nová agenda, ktorou je odškodňovanie a starostlivosť o obete trestných činov.

Podvečer sa v sychravom počasí pred parlamentom zhromaždilo asi päťsto ľudí, ktorí odmietli zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Protest zorganizovali Demokrati, ku ktorým sa pridali aj opozičné strany PS, SaS a KDH. Igora Matoviča alebo iných zástupcov Hnutia Slovensko neprizvali.

Protest za ochranu oznamovateľov korupcieHanba a mafia, skandoval dav na koaličných politikov. Ak úrad zrušia, opozícia sa obráti na Ústavný súd

Juraj Brezáni

František Majerský z KDH na demonštrácii oznámil, že opozičné strany sa dohodli, že sa po schválení návrhu zákona, ktorým koalícia zruší úrad, obrátia na Ústavný súd.

Argumentovať budú rokovaním v skrátenom legislatívnom konaní. „Skrátené legislatívne konanie musí skončiť, nemôžeme si z Národnej rady robiť dobrý deň,“ uviedol poslanec kresťanských demokratov Majerský.

Právnici varujú pred brutálnym zásahom do právneho štátu

K navrhovaným zmenám v Úrade na ochranu oznamovateľov sa vyjadrili aj právnici. V odbornom stanovisku varujú pred „brutálnym zásahom do právneho štátu na Slovensku“. Ide podľa nich o zneužitie moci a je to v rozpore s právom EÚ.

Právni experti identifikovali tri zásadné právne problémy návrhu zákona.

Prvým je porušenie základných princípov právneho štátu. Zrušenie úradu je neprimerané deklarovaným cieľom a zasahuje do jeho nezávislosti. Návrh obchádza pravidlá o odvolaní predsedníčky úradu, retroaktívne odoberá ochranu oznamovateľom a porušuje tak zákaz retroaktivity aj princíp legitímneho očakávania.

Ďalším závažným zistením odborníkov je, že návrh nesie znaky zneužitia moci. Ministerstvo vnútra, teda orgán výkonnej moci, ktorý bol sankcionovaný, presadzuje zrušenie inštitúcie, ktorá ho sankcionovala. Takýto postup odporuje princípu objektivity a férovosti verejnej moci. Podľa expertov ide o zásah do jadra inštitucionálnej nezávislosti úradu a pokus oslabiť efektívnu kontrolu exekutívy.

V neposlednom rade návrh podľa nich porušuje právo Európskej únie, najmä smernicu o ochrane oznamovateľov. Znižuje úroveň ochrany poskytovanej oznamovateľom a ohrozuje princíp dôvernosti informácií.

Právnici upozorňujú aj na ohrozenie značných finančných prostriedkov poskytnutých Európskou úniou z plánu obnovy a odolnosti na vybudovanie nezávislého úradu. Jeho navrhovaným zrušením vznikne reálna možnosť, že Slovensko bude musieť tieto prostriedky vrátiť z národného štátneho rozpočtu. 

Sporný hazard a envirofond

V rušení Úradu na ochranu oznamovateľov je v koalícii zhoda, tá však zatiaľ nie je pri iných dvoch návrhoch. 

Andrej Danko tvrdí, že SNS nebude hlasovať za prelomenie prezidentovho veta pri novele o hazarde. Názor nezmení, ani keby poslanci zo strany Rudolfa Huliaka hrozili, že nepodporia zákon o envirofonde od Tomáša Tarabu.

„Huliak sa nám nebude vyhrážať, okradol nás o politické mandáty,“ vraví šéf SNS s tým, že Huliak pre SNS nie je partner. 

Predseda klubu SNS Roman Michelko uviedol, že Taraba dostal SMS od nezaradeného poslanca Miroslava Radačovského, že sa nepridá k útokom naňho, a podobné vyjadrenie má aj od Ferenčáka. 

Roman Malatinec z Huliakovej Strany vidieka predtým povedal, že téma hazardu je pre nich uzavretá a už ju pustili z hlavy. „Nie sme typy ľudí, ktorí budú politicky vracať niekomu niečo,“ uviedol s tým, že SNS urobila precedens, keď pri hazarde nepodporila vládny návrh zákona.

Zároveň povedal, že majú problém s návrhom Tarabu o envirofonde. Podľa Malatinca by minister nemal rozhodovať o dvoch miliardách.

„Huliakovi poslanci“ majú výhrady aj k návrhu SNS zriadiť Národný mediálny úrad. Tvrdia, že návrh je nevykonateľný. Sú za to, aby sa dopracoval alebo pripomienkoval. 

Roman Malatinec hovorí, že ho veľmi vyrušujú aj odmeny, ktoré by sa mali vyplácať predsedovi a podpredsedom úradu. Podľa neho je to v čase konsolidácie neprijateľné.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Na tlačovke Strany vidieka sa zúčastnil aj nezaradený Miroslav Radačovský. Na otázky, či jeho prítomnosť niečo naznačuje, odpovedal, že sa chodí pozerať aj na opozičné tlačovky, lebo chce vedieť, aká je situácia na Slovensku. Hovorí, že je nezávislý, nezaradený a nie je členom žiadnej strany.

Danko čaká štandardnú schôdzu, podľa Richtera ostanú opozícii oči pre plač

Andrej Danko sa aj napriek niektorým sporným bodom vyjadril, že aktuálnu schôdzu považuje z hľadiska koalície za štandardnú. „To, či sa niekto hodí o zem alebo nehodí, bude hlasovať, nebude, nie je pre mňa relevantné. Dôležité je, aby prechádzali vládne návrhy,“ vraví.

Ján Richter zo Smeru pred začiatkom schôdze vyjadril presvedčenie, že opozícii sa nepodarí rozdeliť koalíciu. „Budeme sa držať posolstva nášho predsedu, že čo nás nezabije, to nás posilní. Opozícii aj po tejto schôdzi ostanú oči pre plač,“ hovorí.

Taktiež uviedol, že ak budú otvorené návrhy na odvolanie ministrov, bude o nich spoločná rozprava a následné individuálne hlasovania. Vidí však časové riziko, keďže bude na schôdzi veľa skrátených konaní.