Na pôde parlamentu sa znovu riešil spor generálneho prokurátora Maroša Žilinku so žilinskými krajskými prokurátormi Tomášom Baloghom a Martinom Kováčom.
Dvaja prokurátori obviňujú Žilinku z nezákonného zasahovania do trestných stíhaní. Tvrdia, že generálny prokurátor na nich tlačil v kauzách spojených s koaličným Smerom.
Šéf výboru Richard Glück zo Smeru generálneho prokurátora na začiatku vyzval, aby komunikoval vecne a aby nebol na členov výboru zlý a nahnevaný. Pýtal sa ho, či nechce prehodnotiť svoje stanovisko k tomu, či by mal mať možnosť vystúpiť aj krajský prokurátor Balogh.
„Moje stanovisko poznáte,“ reagoval Žilinka s tým, že rozhodnutie neprehodnotil.
Generálny prokurátor tvrdí, že krajský prokurátor nemá na svoje tvrdenia žiadne dôkazy a že na vedenie prokuratúry „vylial vedrá špiny“.
Podľa vlastných slov musel v kauzách konať, lebo inak by to bola bývala „rezignácia generálnej prokuratúry na svoje kompetencie“. Poprel však, že by bol do vyšetrovania káuz zasahoval.
„Rozumiem, že viacerí ste v danej veci v konflikte záujmov,“ povedal na adresu poslancov výboru zo strany Smer. Podľa neho nie je žiaden výbor kompetentný o tejto veci rozhodovať a považuje to za ovplyvňovanie právomocí generálnej prokuratúry.
Žilinka po svojom vystúpení z výboru odišiel.
Generálny prokurátor po odchode z výboru novinárom zopakoval, že ide o snahu politikov zasahovať do personálneho rozhodovania prokuratúry a ovplyvňovať postup v niektorých trestných veciach, na ktorých má časť politického spektra osobný a politický záujem.
„Nedopustím dehonestáciu prokuratúry, znižovanie vážnosti prokuratúry ako orgánu ochrany práva v očiach verejnosti, a to na základe absolútne nepodložených, klamlivých, často aj vymyslených tvrdení či dokonca domnienok,“ skonštatoval.
Na vyjadrenia Roberta Fica reagoval, že jeho slová sú nedôstojné.
„Tie reakcie považujem za nedôstojné predsedu vlády a zvlášť v danom prípade to považujem za reakciu človeka, ktorý má aj osobný, aj politický záujem na tom, aby tie prípady boli nejakým spôsobom vyriešené.“
Opozícia vníma celú kauzu ako útok na generálneho prokurátora zo strany koalície. Poslanec SaS Juraj Krúpa po výbore povedal, že koalícia ide chrániť prokurátorov, ktorí sú jej blízki.
„Je to politický debakel tejto koalície, ktorá sa snažila zasahovať do kompetencií generálneho prokurátora, akým spôsobom má riešiť personálne záležitosti, na čo tento výbor nemá ani kompetencie, ani práva,“ reagoval po výbore poslanec SaS Juraj Krúpa s tým, že ide o evidentné pokusy politicky ovplyvňovať dianie na prokuratúre práve v prípadoch, ktoré sa týkajú exponovaných osôb – teda švagra premiéra Fica alebo šéfa úradu vlády.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková si myslí, že vládna koalícia spustila vojnu prokurátorov. Podľa nej zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie súvisí aj s týmto prípadom. „Ukazuje sa, že spoločné ambície likvidovať základné zložky štátu pre boj s korupciou a kriminalitou sa snúbia tak v strane Smer, ako aj v strane Hlas.“
Maroš Žilinka a poslanci po skončení výboru. Video: Juraj Balga
Spor generálneho prokurátora a žilinských krajských prokurátorov sa týka dvoch káuz spojených so stranou Smer. Podľa Denníka N Žilinka chcel, aby sa v týchto kauzách konalo.
Jeden prípad sa týka bývalého prokurátora a premiérovho švagra Svetozára Chabadu. Tu údajne generálna prokuratúra podriadeným vyčítala, že zjemnili kvalifikáciu a robili prieťahy. V druhom prípade ide o kauzu MH Manažment, v ktorej je obvinený vedúci úradu vlády Juraj Gedra.
Žilinka zasahovanie do politicky exponovaných káuz odmieta. Ešte pred zverejnením listu navrhol odvolať Balogha z funkcie krajského prokurátora za pochybenie pri obstarávaní kancelárskeho nábytku. Denník N poukazuje na to, že o funkciu pred rokom prišiel aj Kováč, ktorý sa sám vzdal pozície námestníka krajského prokurátora. Predtým ho však Žilinka navrhol odvolať. Dôvodom bola kauza AllatRa, v ktorej bol dozorovým prokurátorom. Prokuratúra vtedy vypočúvala českú reportérku pre jej reportáže o sektách.
Balogh a Kováč teraz v liste poslancom Žilinku kritizujú a vinia ho zo zasahovania do politicky citlivých káuz súvisiacich s vládnym Smerom. „Domnievam sa, že pán generálny prokurátor Slovenskej republiky mal od určitého obdobia v týchto trestných veciach záujem jednak na určení právnej kvalifikácie konania obvinených, na urýchlenom skončení trestných konaní bez ohľadu na stav dokazovania a jednak na určitom spôsobe meritórneho skončenia týchto veci,“ píše sa v liste.
Balogh zároveň uviedol, že zo strany generálneho prokurátora sú „porušované nielen všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce trestné konanie a pôsobnosť prokuratúry, ale aj moje ústavné práva súvisiace s výkonom funkcie verejného funkcionára, ktorých ochranu si s prihliadnutím na existujúci stav neviem zabezpečiť iným spôsobom“.
Do sporu prokurátorov sa zapojil aj premiér Robert Fico. Cez víkend na sociálnej sieti reagoval na slová Maroša Žilinku, ktorý nevidel dôvod na to, aby bol zákon o rušení úradu oznamovateľov prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Premiér mu pripomenul aktuálnu kauzu.
„Okamžite mi prebleslo hlavou, či to nemá niečo spoločné s tým, že krajský prokurátor v Žiline a ďalší prokurátor zo žilinskej prokuratúry verejne obviňujú generálneho prokurátora z porušovania zákona,“ hovoril Fico vo videu.
„Vážení priatelia, to sme tu ešte nemali. Krajský prokurátor, ktorého si generálny prokurátor vybral a vymenoval ho, verejne oznamuje Slovensku, že hlava prokuratúry porušuje zákon,“ pokračoval s tým, že bude pozorne sledovať priebeh „tohto bezprecedentného prokurátorského sporu“.
Vraví, že sa mu začína čistiť kalná voda. „Začínam rozumieť, prečo si bývalý špeciálny prokurátor Lipšic voľne bačuje na generálnej prokuratúre a čaká na svoju ďalšiu historickú úlohu likvidovať predstaviteľov Smeru. Alebo prečo vo všeobecnosti médiami neľúbený generálny prokurátor zrazu dostáva podporu od Denníka N,“ hovorí premiér.
Na záver dodal, že verejnosť okrem slovenskej politiky bude v najbližších dňoch zabávať aj prokuratúra.
.jpg)
Podľa Denníka N sa verejne šíri, že Žilinkovo konanie v kauzách Smeru by mohlo súvisieť s doživotnou rentou. Žilinka to však odmieta.
Smer minulý rok navrhol pre generálneho prokurátora doživotnú rentu. Tá sa mala vyplácať už po štyroch rokoch vo funkcii, hoci jeho funkčné obdobie je sedem rokov. V marci tohto roka koalícia zákon schválila.
Prezident Peter Pellegrini však s návrhom nesúhlasil a zákon nepodpísal. V júni o vete rozhodoval parlament, no neprelomil ho.
Za prelomenie veta nehlasoval nikto. Koaliční poslanci sa pri hlasovaní zdržali. Prezidentovi prekážalo, že šéf prokuratúry by dostával rentu aj v prípade, ak svoje sedemročné funkčné obdobie nedokončí. Opozícia kritizovala, že sa o rente rozhoduje v čase, keď vláda deklaruje konsolidáciu verejných financií.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.