Kto určí budúcnosť Európy viac – establišment alebo obyvateľstvo?

Kto určí budúcnosť Európy viac – establišment alebo obyvateľstvo?

Výhľad na Brusel. Ilustračné foto: flickr.com/Mzximvs VdB

Medzi mnohými faktormi, ktoré ovplyvnili prijímanie cudzích národov, stojí jeden zvlášť kritický: západoeurópsky pocit viny.

Počas návštev prevažne moslimských predmestí vyrastajúcich pri takmer všetkých severoeurópskych mestách mi stále prichádzala na um jedna otázka: Prečo jedny z najbohatších, najvzdelanejších, najsekulárnejších, najpokojnejších a najhomogénnejších krajín na svete tak ochotne otvorili svoje brány voči prijímaniu prakticky každého migranta z najchudobnejších, najmenej rozvinutých, najnáboženskejších a najnestabilnejších krajín?

Nasledujú aj ďalšie otázky: Prečo sa prevažne kresťanské krajiny rozhodli prijať prevažne moslimských migrantov? Prečo tak veľa establišmentových politikov, hlavne nemecká kancelárka Angela Merkelová, hromží tým, ktorí sa obávajú, že táto migrácia zmení tvár Európy? Prečo až slabšie východoeurópske štáty Vyšehradu sformulovali vlastenecké odmietnutie tohto javu? Kam migrácia povedie?

Neexistuje na to jednoduchá odpoveď, ale medzi mnohými faktormi (ako je napríklad sekularizácia), ktoré stoja za historicky bezprecedentným prijímaním cudzích národov, je jeden zvlášť kritický: západoeurópsky pocit viny.

Pre mnohých vzdelaných Západoeurópanov je ich civilizácia založená ani nie tak na vedeckom pokroku, bezprecedentnej úrovni prosperity a dosiahnutí jedinečných ľudských slobôd, ale viac na kolonializme, rasizme a fašizme. Podľa analýzy francúzskeho intelektuála Pascala Brucknera je brutálne dobývanie Alžírska zo strany Francúzov, hrozné zlo nemeckej genocídy voči Židom a odkaz extrémneho nacionalizmu príčinou toho, že mnohí Európania sami seba považujú za „chorého obyvateľa planéty“, ktorý je zodpovedný za každý globálny problém od chudoby po ničenie životného prostredia. „Biely muž zasial žiaľ a rozklad, kamkoľvek vkročil.“ Bohatstvo nutne zahŕňa krádež, biela pokožka je prejavom hriešnosti.

Oznam na hlavnej železničnej stanici v Kodani o dočasnom obnovení hraničných kontrol vnútri Schengenského priestoru, október 2016. Foto: Daniel Pipes

Bruckner to volá „tyraniou viny“. Počas svojich nedávnych ciest som sa stretol s niekoľkými vyjadreniami tejto „sebanenávisti“. Francúzsky katolícky kňaz vyjadril ľútosť nad krokmi cirkvi. Konzervatívny nemecký intelektuál uprednostňuje Sýrčanov a Iračanov pred vlastnými nemeckými spoluobčanmi. Švédsky turistický sprievodca uráža vlastných Švédov a nechce byť pokladaný za jedného z nich.

Mnohí Európania to berú tak, že ich vina z nich robí nadradených. Čím menej sa majú radi, tým viac sú pyšní. Je to podivná zmes sebapohŕdania a morálnej nadradenosti, ktorá má okrem iného za dôsledok to, že neradi venujú čas a peniaze na plodenie detí. „Európa stráca vieru v seba samu a úroveň pôrodnosti sa zrútila,“ hovorí írsky vedec Wiliiam Reville.

Katastrofálny nedostatok pôrodov, k akému dochádza, vytvoril demografickú krízu. Keďže podľa údaja z roku 2014 sa v Európskej únii rodí iba 1,58 dieťaťa na jednu ženu, kontinent sa nedokáže reprodukovať. Nízka úroveň pôrodnosti sa po čase odrazí v strmom poklese počtu etnických Portugalčanov, Grékov a ďalších. Na to, aby sa udržal opatrovateľský štát a dôchodkové systémy, bude treba prijímať cudzincov.

Tieto dva prvky – odpykávanie si viny a nahrádzanie neexistujúcich detí – sa neskôr skombinovali s podporou masívneho prílivu ľudí nepochádzajúcich zo Západu, čo francúzsky spisovateľ Renaud Camus nazýva „veľkou výmenou“. Ľudia z južnej Ázie vo Veľkej Británii, Severoafričania vo Francúzsku, Turci v Nemecku, podobne Somálčania, Palestínci, Kurdi a Afganci vo všetkých krajinách môžu zotrieť európske hriechy minulosti a tiež doplniť personálne zdroje pre ekonomiku. Ako hovorí americký spisovateľ Mark Steyn: „Hlavným dodávateľom nových Európanov je dnes islam.“

Establišment (volám to „6 P“ – politici, polícia, prokurátori, tlač, profesori a kňazi) všeobecne predpokladá, že všetko dobre dopadne: Kurdi sa stanú produktívnymi zamestnancami, Somálčania dobrými občanmi a islamistické problémy sa rozplynú.

Je to teória a niekedy funguje. No až príliš často sa moslimskí migranti neintegrujú do kultúry svojho nového európskeho domova, prípadne ju odmietnu, čo sa najviac prejavuje vo vzťahoch medzi pohlaviami. Niektorí z nich násilne útočia na nemoslimov. Podobne im až príliš často chýbajú schopnosti či motivácia tvrdo pracovať a ukončiť tak ekonomickú odkázanosť.

Príliv neintegrovaných moslimských národov vyvoláva hlbokú otázku, či európska civilizácia posledného tisícročia dokáže prežiť. Stane sa z Anglicka Londonistan a z Francúzska Islamská republika? Ľudí, ktorí kladú takéto otázky, establišment kritizuje, odmieta, ostrakizuje, potláča či dokonca zatýka, pričom ich zatracuje ako pravicových extrémistov, rasistov a neofašistov.

Prespávanie na Avenue de Flandre v Paríži, september 2016. Foto: Daniel Pipes

Vyhliadka islamizácie však vyprovokovala rastúci počet Európanov, ktorí zápasia za tradičný spôsob života. Medzi ich lídrov patria intelektuáli, ako Oriana Fallaci a spisovateľ Michel Houellebecq, politici, ako maďarský premiér Viktor Orbán či hlava najpopulárnejšej holandskej strany Geert Wilders.

Protiimigračné politické strany zvyčajne získavajú približne 20 percent voličských hlasov. Hoci sa všeobecne predpokladá, že ich vzostup sa už zastavil, prípadne sa zvýši na 30 percent, rovnako môže narásť aj viac. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že islamu sa obáva podstatná väčšina respondentov, ktorá chce imigráciu zastaviť či dokonca zvrátiť jej následky, hlavne čo sa týka moslimov. Kandidát na rakúskeho prezidenta Norbert Hofer a jeho 50-percentný úspech v prieskumoch môže v tomto zmysle predstavovať zásadný prielom.

Najväčšia otázka, ktorej dnešná Európa čelí, znie: kto bude určovať budúcnosť kontinentu viac – establišment alebo obyvateľstvo? Odpoveď na to dá pravdepodobne rozšírenie islamistického politického násilia: ak sa udejú ďalšie masové vraždy podobné tým z Francúzska v januári 2015, misky váh sa naklonia v prospech ľudu. Absencia takéhoto násilia umožní zotrvanie establišmentu pri moci. Je iróniou, že osud Európy ovplyvní skôr činnosť migrantov.

Pôvodný text: Islamist Violence Will Steer Europe's Destiny. Uverejnené so súhlasom autora, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo