Po ďalšej misii z Bruselu Niektoré Ficove reformy ohrozujú demokratické princípy na Slovensku, tvrdia europoslanci. Uhrík sa nepridal

Po týždni pricestovala do Bratislavy ďalšia monitorovacia skupina z Európskeho parlamentu. Tentokrát išlo o delegáciu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). 

Cieľom monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva bolo posúdiť aktuálny stav demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv na Slovensku. 

Delegáciu tvorili Javier Zarzalejos (EPP, Španielsko), Sophie Wilmésová (RE, Belgicko), Milan Uhrík (ESN, SR) a Daniel Freund (Zelení/EFA, Nemecko).

V pondelok prijali europoslancov na úrade vlády premiér Robert Fico s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Okrem nich sa stretli aj s poslancami z koalície aj opozície, s generálnym prokurátorom, médiami, ombudsmanom, predstaviteľmi Najvyššieho súdu či občianskej spoločnosti

Po dvojdňovej misii sa pred novinárov postavila trojica zahraničných europoslancov. Milan Uhrík na spoločnej tlačovej konferencii chýbal. 

Išlo o prvú misiu výboru v tomto volebnom období. To, že mierila na Slovensko, podľa šéfky monitorovacej skupiny Wilmésovej odráža obavy europarlamentu.

Ocenila konštruktívne rokovania so všetkými zainteresovanými. Tvrdí, že boli postavené na vzájomnom rešpekte. Páči sa jej, že koalícia má snahu konzultovať návrhy s Európskou komisiou.

V čom vidia problém?

Belgická europoslankyňa a bývalá premiérka kritizovala viaceré kroky súčasnej vládnej koalície. Uviedla, že rétorika vládnych predstaviteľov v súvislosti so súdnictvom, s médiami či občianskou spoločnosťou je veľmi hrubá. 

Hovorí napríklad o tom, že pri súdnych rozhodnutiach spomínajú sudcov menom, čo je podľa nej neprijateľné. Tvrdí, že to vytvára klímu, ktorá nie je priaznivá pre rovnováhu rozdelenia moci a nezávislosť sudcov. Dodáva, že podobnou rétorikou sú napádané aj médiá. „Takéto prejavy môžu viesť aj k ohrozeniu novinárov,“ zdôraznila.

Wilmésová okrem toho spomenula zrušenie NAKA či Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré má podľa nej dôsledok na kvalitu súdneho procesu. 

Kritizuje aj zníženie premlčacích lehôt na prípady korupcie, ktoré podľa nej môžu viesť k upusteniu od niektorých prípadov. 

Vyjadrila sa aj k paragrafu 363, o ktorom vyhlásila, že dáva príliš veľkú právomoc generálnemu prokurátorovi. 

Taktiež jej prekážalo príliš časté využívanie zrýchleného legislatívneho konania v parlamente. Poukázala najmä na novelu Trestného zákona. Podľa nej musí mať parlament dostatok času na preštudovanie návrhov a primeranú diskusiu. 

Wilmésová má obavy aj pri zákone o mimovládnych organizáciách. Tvrdí, že povinné zverejňovanie darcov vyvoláva veľké administratívne bremeno, a premýšľa, či je zákon v súlade s ochranou osobných údajov. 

Dotkla sa aj novely ústavy o kultúrno-etických témach. Obavy podľa nej vyvoláva najmä časť o nadradenosti národného práva nad európskym. Tvrdí, že je otázne, či je to kompatibilné s článkom dva Zmluvy o Európskej únii.

Počas svojej misie dostala otázku, či je Slovensko ďalším Maďarskom. „Nemôžem odpovedať na túto otázku definitívne. Ale je isté, že je tu veľa znakov, že sa uberajú rovnakou cestou, a to je znepokojujúce,“ hovorí.

Ficove reformy ohrozujú demokraciu

Europoslanci vydali po svojej misii na Slovensku oficiálne stanovisko. Píšu v ňom, že niektoré reformy, ktoré Ficova vláda presadzuje, ohrozujú demokratické princípy na Slovensku. 

Kritizujú zákon o zahraničných agentoch, nadužívanie skráteného legislatívneho konania, útoky na novinárov či kroky vo verejnoprávnych médiách.

„Stav slobody médií na Slovensku zostáva vážnym problémom, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť,“ tvrdia v správe.

„Rozhodnutie vlády nahradiť verejnoprávneho vysielateľa RTVS novovytvoreným subjektom STVR, spolu so zmenami v postupe vymenovania jeho riaditeľa, vyvolalo vážne otázky o nezávislosti vysielateľa od politického zasahovania a súladu procesov s Európskym zákonom o slobode médií (EMFA), najmä pokiaľ ide o záruky redakčnej autonómie a udržateľného verejného financovania,“ tvrdia europoslanci s tým, že prevládajúca nepriateľská atmosféra voči novinárom vedie k dezinformáciám, ohováračským kampaniam, politicky motivovaným vyšetrovaniam a podávaniu strategických žalôb proti účasti verejnosti, čo má odrádzajúci účinok ohrozujúci slobodu tlače a demokratickú diskusiu. „Obzvlášť znepokojujúce je, že takto konajú vysokopostavení politici,“ dodali.

Jednou z najväčších obáv je podľa slov europoslancov dopad reformy trestného práva, najmä na boj proti korupcii. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry môže podľa nich výrazne znížiť protikorupčnú infraštruktúru a kapacity Slovenska v oblasti boja proti korupcii. „Naznačuje to už výrazný pokles obvinení po reštrukturalizácii systému.“

Vyjadrili tiež obavy v súvislosti s ústavnou zmenou navrhnutou, ktorá presadzuje nadradenosť slovenského práva nad medzinárodným právom v kultúrnoetických otázkach, čo môže byť podľa nich v rozpore s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii.

Slovenský europoslanec Milan Uhrík záverečné stanovisko nepodpísal.

Europarlament nemá právo kontrolovať Slovensko, vraví Fico

K stretnutiu s delegáciou sa v pondelok vyjadril aj premiér Fico. Členovia delegácie podľa neho „rešpektovali, že vláda neprijala nič, čo by ohrozovalo ľudské práva alebo demokraciu“.

Podľa Fica diskutovali o médiách, zrušení špeciálnej prokuratúry, ale aj o novele ústavy. Premiér hovorí, že pri manželstve musí Slovensko uprednostniť vnútroštátne právo.

Predseda vlády im vraj navrhol, aby europarlament vytvoril skupinu, ktorá by sa pozrela na „porušovanie ľudských práv, vznášanie obvinení bez dôkazov a šikanu lídrov opozície“, ktoré sa podľa neho dialo v rokoch 2020 až 2023. Chce, aby sa venovali prípadu advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorý zomrel vo väzbe na covid, „rozkopávaniu dverí v ranných hodinách“ či údajnému „dvojakému metru, typickému pre EÚ“.

Ponúkol im plnú súčinnosť. „Sme pripravení rozprávať sa nie ako podriadení, ale ako rovnoprávni, suverénni partneri,“ povedal. „Európsky parlament nemá právo kontrolovať Slovensko ani nám nič prikazovať.“ 

Minister spravodlivosti Boris Susko po skončení misie europoslancov uviedol, že ich nezaujíma pravda a vecná diskusia.

„Napriek intenzívnym a dlhým rokovaniam tak na pôde Ministerstva spravodlivosti SR, ako aj Úradu vlády, poslanci Európskeho parlamentu ignorujú všetky vysvetlenia a argumenty, ktoré im boli poskytnuté. Podotýkam, že už boli predmetom diskusii s Európskou komisiou, kde sme tieto témy objasnili a debata o nich bola uzavretá so záverom, že právny poriadok Slovenskej republiky je v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie plne v súlade s právom EÚ,“ napísal Susko na sociálnej sieti.

Europoslanci podľa neho „vykopávajú loptu z bránky“ len preto, aby očierňovali Slovensko na pôde europarlamentu v témach, ktoré účelovo prekrúcajú. „Namiesto odbornej výmeny názorov prejavujú výrazne politický a neobjektívny prístup,“ dodal.