Rokovania v Istanbule Rusko sa vyhrážalo „večnou vojnou“ a nárokuje si ďalšie územie. Ukrajina hovorí o nereálnych podmienkach

Ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa v piatok v Istanbule stretli na svojich vôbec prvých priamych mierových rozhovoroch za viac ako tri roky trvania vojny na Ukrajine, a to pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby ukončili tento najtragickejší konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.

Rokovania sa skončili po asi dvoch hodinách. Agentúra Reuters s odvolaním sa na svoj zdroj v ukrajinskej delegácii uviedla, že Rusko na rokovaniach predložilo pre Ukrajinu neprijateľné požiadavky – okrem iného, aby sa Ukrajina vzdala územia, ktoré je stále pod kontrolou Kyjeva, a zastavila paľbu.

Požiadavky Ruska sú podľa zdroja „odtrhnuté od reality“ a ďaleko presahujú všetky predtým prediskutované požiadavky. Členovia ruskej a ukrajinskej delegácie komunikovali prostredníctvom tlmočníkov.

Polovica ukrajinskej delegácie mala na sebe poľné vojenské oblečenie a sedela pri stole priamo oproti svojim ruským kolegom v oblekoch.

Foto: TASR/AP

Členovia ruskej delegácie. Foto: TASR/AP

Rozhovory sa mali začať už vo štvrtok. K stretnutiu delegácií nakoniec nedošlo a po rokovaniach oboch strán s tureckými predstaviteľmi ich odložili na piatok.

Rusi sa podľa zdroja stanice Sky News údajne Ukrajincom v piatok vyhrážali „večnou vojnou“. Zdroj z prostredia ukrajinskej delegácie tvrdí, že Rusi neboli pripravení hovoriť o technických detailoch prímeria na Ukrajine a čakali na schválenie zo strany svojich nadriadených.

Ukrajinci dostali na rokovaniach od Rusov stanovisko, že s prímerím budú súhlasiť iba vtedy, ak sa vzdajú Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Kyjev to samozrejme odmietol, po čom sa Rusi vyhrážali, že si budú nárokovať ešte aj Charkovskú a Sumskú oblasť. Informácie potvrdzujú aj ruské zdroje.

Rusko je s rozhovormi spokojné

Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij po skončení rokovaní uviedol, že Rusko je spokojné s rozhovormi so zástupcami Ukrajiny v Turecku a je pripravené pokračovať v kontaktoch.

Moskva a Kyjev sa podľa neho dohodli, že si navzájom poskytnú podrobné návrhy na prímerie, a dohodli sa aj na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov.

„Celkovo sme s výsledkami spokojní a sme pripravení pokračovať v kontaktoch,“ povedal hlavný ruský vyjednávač. „Dohodli sme sa, že každá strana predstaví svoju víziu možného budúceho prímeria a podrobne ju rozpracuje. Po predložení takejto vízie považujeme - ako bolo tiež dohodnuté - za vhodné pokračovať v našich rokovaniach,“ dodal.

Hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij odpovedá na otázky novinárov na ruskom konzuláte v Istanbule. Foto: TASR/AP

Obe strany sa podľa Medinského dohodli na výmene po tisíc vojnových zajatcoch. K tejto výmene, ktorá je podľa agentúry AP najväčšia od začiatku vojny spred viac ako troch rokov, dôjde v najbližších dňoch. Informáciu o výmene zajatcov potvrdil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov. Podľa jeho slov k nej dôjde „v blízkej budúcnosti“.

Medinskij tvrdí, že ukrajinská strana si vyžiadala priame rozhovory šéfa Kremľa Vladimira Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Vzali sme to na vedomie,“ konštatoval Medinskij.

Zelenskyj a európski lídri telefonovali s Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spoločne a francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, britským premiérom Keirom Starmerom a poľským predsedom vlády Donaldom Tuskom v piatok telefonovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

K telefonickému rozhovoru došlo po skončení rusko-ukrajinských rokovaní v tureckom Istanbule, oznámil Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.

„Prezident Zelenskyj, prezident Macron, kancelár Merz, premiér Starmer a premiér Tusk mali telefonický rozhovor s Donaldom Trumpom,“ uviedol Nykyforov bez ďalších podrobností novinárom.

„Ukrajina je pripravená podniknúť čo najrýchlejšie kroky k dosiahnutiu skutočného mieru a je dôležité, aby svet zaujal pevný postoj,“ napísal Zelenskyj na sieti X po telefonáte. „Naša pozícia: ak Rusi odmietnu úplné a bezpodmienečné prímerie a ukončenie zabíjania, musia nasledovať tvrdé sankcie. Tlak na Rusko treba udržať, kým nebude Rusko pripravené ukončiť vojnu,“ dodal.

Zelenskyj, Macron, Stamer, Merz a Tusk sa v piatok stretli v albánskej Tirane, kde sa koná šiesty summit Európskeho politického spoločenstva (EPC). Nemecký kancelár povedal, že budú Trumpa „priebežne informovať o pokroku rokovaní z našej strany“. Dodal, že skupina plánuje v nasledujúcich dňoch a týždňoch opakovane ponúkať ďalšie rokovania.

DPA tvrdí, že lídri v telefonáte zdôraznili dôležitosť udržiavania tlaku na Rusko prostredníctvom sankcií. 

„Úzko zlaďujeme a koordinujeme naše reakcie a budeme v tom pokračovať,“ povedal po telefonickom rozhovore britský premiér.

Francúzsky prezident povedal, že je „neakceptovateľné, že Rusko a prezident (Vladimir) Putin po druhýkrát nereagovali na požiadavky Američanov, ktoré podporili Ukrajina a Európania“.

Ukrajina chce stretnutie Zelenskyj – Putin

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov po rokovaniach s Ruskom v Istanbule uviedol, že ďalším krokom by malo byť stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Umerov, ktorý bol vedúcim ukrajinskej delegácie na piatkových priamych rokovaniach, uviedol, že prioritou jeho tímu „boli ľudia“, preto sa strany dohodli na výmene po tisíc zajatcoch. O dohodnutej výmene už predtým informoval aj ruský hlavný vyjednávač Vladimir Medinskij. 

„Druhým cieľom bolo prediskutovať prímerie,“ vyhlásil Umerov. Obe strany podľa neho budú pracovať na podrobných návrhoch. Ďalším krokom by malo byť stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, tvrdí. 

„Opäť by sme radi zopakovali, že Ukrajina chce mier. Ukrajina sa sústredí na ľudí a sme schopní a pripravení pokračovať v boji,“ pokračoval ukrajinský minister. „Ale v konečnom dôsledku potrebujeme túto vojnu ukončiť,“ dodal.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj zopakoval, že ruská delegácia „vyslovila viaceré veci, ktoré považujeme za neprijateľné“. 

„Máme dlhoročné skúsenosti so všetkými typmi rokovaní s Rusmi. Verte mi, od roku 2014 prebehlo mnoho kôl,“ povedal, pričom podľa Sky News odkazoval na rokovania medzi Kyjevom a Moskvou z roku 2014 po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym. 

„Povedal by som, že ukrajinská delegácia vie, ako si poradiť so všetkým, čo môže byť z tej strany vyslovené,“ vyhlásil hovorca rezortu diplomacie. 

Ukrajinská delegácia mala podľa slov Tychého jasnú agendu dosiahnuť počas rozhovorov prímerie. „Je to logické, pretože ak chcete viesť vážne rokovania, zbrane musia mlčať,“ konštatoval.

Veľmi malý pozitívny signál, hodnotí Merz

Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz označil rusko-ukrajinské mierové rozhovory v Istanbule za „veľmi malý“ pozitívny signál. Počas šiesteho summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Tirane Merz vyzval na európsku jednotu s cieľom dosiahnuť mier na Ukrajine. 

„Skutočnosť, že sa dnes stretávajú – prvýkrát po tri a pol roku –, je veľmi malý, ale pozitívny signál,“ povedal nemecký kancelár na stretnutí európskych lídrov v albánskej Tirane. Ukrajina a Rusko predtým naposledy rokovali v Turecku v marci 2022.

„Veľmi dúfam v európsku súdržnosť. Dúfam, že presvedčíme aj Američanov, aby spolu s Európanmi pracovali na hľadaní riešení, ktoré ukončia túto vojnu,“ vyhlásil Merz ešte pred začiatkom summitu EPC, ktorého vznik inicioval v roku 2022 francúzsky prezident Emmanuel Macron.