Rozhovory o prímerí na Ukrajine Zelenskyj vyhlásil, že vo štvrtok bude Putina čakať v Turecku. Čaká, že Rusko zastaví paľbu

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule. Podľa prezidenta chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré krajiny viedli v roku 2022.

„Opakovane sme predkladali návrhy na prímerie. Nikdy sme neodmietli dialóg s ukrajinskou stranou. Dovoľte mi ešte raz pripomenúť, že sme to neboli my, kto prerušil rokovania v roku 2022,“ povedal ruský prezident novinárom.

„Vyzývame preto kyjevskú vládu, aby bez akýchkoľvek predbežných podmienok obnovila rokovania už vo štvrtok v Istanbule,“ uviedol Putin.

Ako upozornila agentúra Reuters, niekoľko minút po Putinovom prejave jeho poradca Jurij Ušakov novinárom povedal, že rozhovory „musia brať do úvahy odmietnutý návrh mierovej zmluvy z roku 2022 a súčasnú situáciu na fronte“. Rusko vtedy od Ukrajiny požadovalo záruku permanentnej neutrality bez vstupu do NATO a odstúpenie veľkých častí územia Rusku.

Volodymyr Zelenskyj podvečer na Telegrame napísal, že vo štvrtok bude Putina čakať osobne v Turecku.

„Očakávame od zajtra úplné a trvalé zastavenie paľby, aby sme poskytli potrebný základ na diplomaciu. Nemá zmysel naťahovať zabíjanie,“ dodal. „Dúfam, že Rusi tentokrát nebudú hľadať dôvody, prečo nemôžu.“

Rokovania v roku 2022 stroskotali po odhalení ruských zločinov

Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sa začali už niekoľko dní po ruskej invázii vo februári 2022. Moskva požadovala, aby Kyjev uznal všetky okupované ukrajinské územia ako súčasť Ruska a odovzdal Rusku aj tie regióny, ktoré si Putin nárokoval, i keď ich Rusi neobsadili. Súčasťou ruských požiadaviek bola aj záruka, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO.

Ukrajina neskôr rozhovory prerušila. Stalo sa tak po tom, čo po ústupe Putinových vojsk od ukrajinského hlavného mesta vyšli najavo ruské zločiny a masové vraždy v okolí Kyjeva.

„Sme odhodlaní viesť seriózne rokovania s cieľom odstrániť hlavné príčiny konfliktu. Nevylučujeme, že sa nám počas týchto rokovaní podarí dohodnúť na nejakom novom prímerí,“ tvrdí dnes Putin. Podľa ruského prezidenta je rozhodnutie teraz na ukrajinskej strane.

BBC upozorňuje, že Putin nesúhlasil s návrhom na 30-dňové prímerie, len vágne naznačil, že by sa o ňom mohlo hovoriť v Turecku. Podľa britskej stanice sa Putin týmto krokom snaží budiť zdanie mierotvorcu, aby si udržal dobré vzťahy s Donaldom Trumpom. „Ak bude pokračovať zlepšenie vzťahov medzi USA a Ruskom, Kremeľ môže dúfať v skoré uvoľnenie sankcií a naštartovanie ekonomiky,“ píše BBC.

Keďže Rusko nesúhlasí s okamžitým prímerím, podľa BBC je pravdepodobné, že Moskva bude pokračovať vo vojne, aby obsadila čo najväčšiu časť ukrajinského územia.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan povedal Putinovi, že Turecko je pripravené hostiť rokovania Ruska s Ukrajinou „zamerané na dosiahnutie trvalého riešenia vojny na Ukrajine“. Obdobne sa vyjadril aj v telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Je to pozitívny znak, reaguje Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte predtým, než zverejnil, že Putina bude čakať v Turecku, reagoval na vyhlásenie ruského prezidenta s tým, že je pozitívnym znakom, že Rusi „konečne začali zvažovať ukončenie vojny“.

„Celý svet na to čakal už veľmi dlho. Úplne prvým krokom ku skutočnému ukončeniu akejkoľvek vojny je však prímerie,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. „Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní už ani jediný deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie – úplné, trvalé a spoľahlivé – od zajtra, 12. mája, a Ukrajina je pripravená sa s ním stretnúť,“ dodal ukrajinský prezident.

Návrh ruského prezidenta Vladimira Putina je „prvým krokom, to však nestačí“, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Bezpodmienečnému prímeriu nepredchádzajú rokovania,“ povedal novinárom, keď vystúpil z vlaku v poľskom meste Przemysl po návrate návštevy Kyjeva.

Zároveň dodal, že Putin podľa neho „hľadá cestu von, stále si však chce kúpiť čas“.

Nemecký kancelár Friedrich Merz nástojil na tom, že podmienkou na rokovanie medzi Moskvou a Kyjevom musí byť vyhlásenie úplného prímeria v bojoch na Ukrajine. „Od Moskvy očakávame, že pristúpi na prímerie, ktoré umožní skutočné rozhovory,“ uviedol Merz v Berlíne. „Najprv musia zmĺknuť zbrane, potom sa môžu začať rokovania,“ dodal.

Ukrajina s takýmto postupom bez námietok súhlasila, pripomenul. „Keď ruská strana teraz signalizuje pripravenosť na rokovania, je to spočiatku dobré znamenie. Zďaleka to však nestačí,“ upozornil Merz.

Trump tlačí na Ukrajinu, aby Putinov návrh prijala

Americký prezident Donald Trump v nedeľu na svojej platforme Truth Social vyzval Ukrajinu, aby okamžite súhlasila s návrhom ruského prezidenta Vladimira Putina na priame rokovania medzi oboma krajinami, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok v Istanbule.

„Ruský prezident Putin nechce dohodu o prímerí s Ukrajinou, chce sa však stretnúť vo štvrtok v Turecku na rokovaniach o možnom ukončení KRVIPRELIEVANIA. Ukrajina by s tým mala OKAMŽITE súhlasiť,“ napísal Trump.

Kyjev podľa neho bude takto aspoň schopný zistiť, či je dohoda možná. V opačnom prípade „budú európski lídri a USA vedieť, ako sa veci majú, a môžu podľa toho postupovať“.

„Začínam pochybovať, že Ukrajina uzavrie dohodu s Putinom, ktorý je príliš zaneprázdnený oslavami víťazstva v druhej svetovej vojne, ktorú by bez Spojených štátov amerických nebolo (ani zďaleka!) možné vyhrať,“ konštatoval šéf Bieleho domu.

Trump predtým uviedol, že bude „pokračovať v práci s oboma stranami“ v záujme ukončenia konfliktu na Ukrajine. „Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social bez toho, aby špecifikoval, čo presne má na mysli.

„Pomyslite na státisíce životov, ktoré budú zachránené, keď sa toto nekonečné ‚krviprelievanie‘, dúfajme, skončí... Budem naďalej spolupracovať s oboma stranami, aby sa tak stalo,“ dodal.

Medvedevova vulgárna reakcia

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk sa v sobotu stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Po rokovaní na spoločnej tlačovej konferencii ohlásili, že sa dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája. Rusku v prípade odmietnutia pohrozili uvalením ďalších sankcií.

Pred oznámením plánu absolvovali videokonferenciu so zástupcami približne 20 krajín združených v takzvanej koalícii ochotných, na ktorom sa zúčastnil aj turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. Na stretnutí podľa nemenovaného zdroja z prostredia tureckej diplomacie povedal, že Ankara „podporuje zavedenie bezpodmienečného prímeria a snahy, ktoré k nemu smerujú“.

Ruský exprezident a súčasný podpredseda bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev návrh lídrov západných krajín ostro a vulgárne skritizoval.

„V Kyjeve mali diskutovať o mieri. Namiesto toho chrlia vyhrážky Rusku – buď prímerie, aby si banderovské hordy oddýchli, alebo nové sankcie,“ napísal na sociálnej sieti X. „Myslíte si, že je to chytré, čo? Strčte si tieto mierové plány do svojich pangenderových zadkov!“