Výchovná poradňa Neviem, ako na syna, aby si upratal v izbe. Každý večer sa u nás končí hádkami a krikom

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, možno Vám to bude pripadať banálne, ale potrebujem poradiť, ako dieťa „motivovať“, aby si upratalo izbu. Sedemročný syn každý deň spraví zo svojej izby džungľu z lega, autíčok, kociek, dráhy a všetkého možného až do takej miery, že len s ťažkosťami dokážem prejsť k oknu, keď chcem vyvetrať. Vysvetľujem mu, že keď sa s niečím dohrá, je najlepšie si to hneď odložiť a až potom vybrať novú hračku, ale akoby som hrach o stenu hádzala. Potom príde večer a vždy má hromadu „iných povinností“. 

Každý večer je o tom istom, nechce sa do toho pustiť, vymýšľa, potom pre istotu spustí aj krik, plač a končí sa to spoločnou hádkou, musím sa priznať, že niekedy strácam nervy aj ja a zvyšujem hlas. Nebaví ma, že si krikom a hádkami kazíme záver dňa a dávame si dobrú noc cez zuby, lebo predtým bola divoká scéna. 

Prosím Vás, viete mi poradiť nejaký trik, ako zvládnuť tieto situácie s pokojom? A ako synovi ukázať, že poriadok je dobrá vec a aj prospešná a nie je to tá najnepríjemnejšia povinnosť? Nemám rada také rodičovské reakcie, že vezmem ti hračky, keď ich neupraceš a podobne, nepáčia sa mi takéto vyhrážky. Či je správne vychovávať s týmito ultimátami? Ďakujem za každú radu. Čitateľka.

Rodičia sa stretávajú s tým, že ich dieťa odmieta upratovať, a to aj napriek každodennému vysvetľovaniu a dohováraniu. Môže tak u nich vznikať frustrácia a zdroj konfliktov s dieťaťom. Ako je to u sedemročného dieťaťa? Ako vníma neporiadok a existujú jednoduché tipy, ako ho naučiť upratovať? 

Deti vo veku päť až osem rokov často nevnímajú neporiadok tak ako my dospelí. A to z niekoľkých dôvodov. 

Deti sa zameriavajú na hru a tvorivosť, kde pri hre skúšajú, kombinujú a neporiadok je často proces hrania sa. Neporiadok a poriadok vnímajú teda odlišne ako dospelí. 

Nevedia upratovať a neuvedomujú si výhody poriadku – do istého obdobia nevnímajú poriadok ako niečo, čo im pomáha a zjednodušuje každodennosť (uprataný priestor na hru, nájdenie hračky…).

Triedenie hračiek, systém a upratovanie si vyžaduje zapojenie exekutívnych funkcií mozgu. Tie sa vyvíjajú v školskom veku a dozrievajú v dospelosti. Teda deti si často neuvedomujú, čo všetko treba upratať, prípadne sa v procese upratovania zabudnú a začnú sa nanovo hrať. 

Je vhodné dieťa učiť systému a poriadku – nielen pre upratanú izbu, ale pre neskoršiu schopnosť plánovať si povinnosti, vytvárať a udržať si systém či získanie skúsenosti, že poriadok uľahčuje každodenný život. Ponúkam Vám niekoľko praktických tipov. 

Vytvorte systém – každá vec má svoje miesto. Ak má každá hračka jasne určené miesto, dieťa sa rýchlejšie naučí poriadku.

Používajte jasné inštrukcie, nie abstraktné a všeobecné. Vyhnite sa všeobecným pokynom ako „uprac si izbu“. Používajte jednoduché a konkrétne vety: „Odlož, prosím, autá do krabice.“

Dovoľte dieťaťu vybrať si, čo začne upratovať ako prvé. Tým získa pocit angažovanosti, kontroly a zvyšuje sa ochota upratovať. 

Vytvorte rutinu v upratovaní. Určte pevne stanovaný čas, ktorý budete dôsledne dodržiavať každý deň – napr. 15 minút pred večerou začnite upratovať. Vznikne z toho rutina, ktorá dieťa neprekvapí, a stane sa to samozrejmosťou. 

Upratujte spolu. Deti sa učia napodobňovaním. Upratujte teda spolu, syn sa bude od Vás učiť a bude to preňho väčšia zábava. Deti nerady robia veci samy, ale chcú byť v prítomnosti rodiča. 

Využívajte pochvaly. Uznanie a pochvala buduje vnútornú motiváciu a zvyšuje pravdepodobnosť opakovania správania. Ultimáta ako „vyhodím ti hračky, ak ich neupraceš“ nefungujú. Dieťa si buď neuprace, pretože vie – tuší, že ich nevyhodíte, alebo si uprace so strachom, ale nepochopí, prečo by si malo upratať. Jeho motiváciou bude len vyhnúť sa trestu. 

Uľahčite si proces upratovania časovým rámcom. Deti sa niekedy strácajú v čase a netušia, ako dlho upratujú. Preto môžete pustiť pesničku a dohodnúť sa s dieťaťom, že budete upratovať tak dlho, ako hrá pesnička. Tým získa jasnejšiu predstavu. 

Vytváranie návykov poriadku si vyžaduje konzistentný rodičovský prístup. V siedmich rokoch by nemal byť cieľ mať dokonale upratanú izbu, ale budovanie návyku a pozitívneho vzťahu k organizovanému prostrediu. Nemajte očakávania dokonale upratanej izby, ale choďte krok po kroku, aby sa z neporiadku nestal každodenný boj, ktorý kradne radosť a pokoj.