Súd s Černákom Mal by ísť mafiánsky bos na slobodu?

Piešťanský súd odročil pojednávanie o podmienečnom prepustení na doživotie odsúdeného mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka na slobodu. Najbližšie bude o tejto veci rozhodovať 20. mája.

Stále tak nevieme, či sa po 27 rokoch za mrežami zaradí do bežného života alebo strávi jeho zvyšok za väzenskými múrmi. Ako to už v takýchto prípadoch býva, verejnosť je rozdelená na dva tábory.

Ten prvý je striktne proti prepusteniu Černáka na slobodu. A má na to aj pádne argumenty: predovšetkým charakter jeho skutkov, keďže bývalý šéf banskobystrického podsvetia bol odsúdený za vraždy.

A nebolo ich rozhodne málo. Sám sa priznal k štrnástim, súd ho uznal vinným za vyše dvadsať. Nehovoriac o tom, že nezriedka išlo o mimoriadne kruté, neľudské popravy, charakteristické pre 90. roky.

Obete vs. posudky

Proti Černákovi hovoria aj práva pozostalých po obetiach jeho trestných činov. Pre týchto ľudí je jeho doživotný trest aspoň akým-takým zadosťučinením, hoci životy ich blízkych im to už nevráti.

Je to podobné ako v prípade Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, kde ich rodičia netrpezlivo čakajú na konečný verdikt súdu. A dúfajú, že bude spravodlivo potrestaný aj objednávateľ ich vraždy.

Druhý tábor je, naopak, presvedčený, že Černák si už odsedel dosť, svoje skutky oľutoval a vo väzení sa správa slušne, takže by mal ísť von. V jeho prospech svedčia aj znalecké posudky o možnej náprave.

Žiaden zločinec jeho typu v porevolučnej histórii totiž nemal také priaznivé hodnotenie ako Černák. Čo, samozrejme, automaticky nezaručuje, že po návrate do normálneho života nepríde k recidíve.

Emócie vs. právo

Z hľadiska verejnej mienky Černákovi pomohol – zrejme nie zámerne – aj filmový a kasový trhák Miki, ktorý ho sčasti heroizoval. Dvojka je poctivejšia a vrátila jeho komplikovaný príbeh z hlavy na nohy.

O Černákovom prepustení však nerozhodnú laici, ktorí ho vnímajú aj cez emócie. Finálny verdikt je na sudcoch s právnickým vzdelaním, ktorí sa musia vyrovnať s argumentmi jednej aj druhej strany.

V tejto chvíli ťažko odhadnúť, ako to nakoniec dopadne. Bez ohľadu na to, či Černáka prepustia alebo nie, však pôjde o precedens. Ak by šiel von, vyvstala by otázka, či to nie je návod pre iných zločincov.

Ak by, naopak, zostal za mrežami, otvorilo by to rovnako legitímne úvahy, či má niekto pykať za svoje skutky, aj keď je jeho nebezpečenstvo pre spoločnosť rádovo nižšie ako pred 27 rokmi.

Utáraný Šutaj Eštok

Hoci ide o zložité právne, filozofické aj ľudské otázky, jeden človek v tom má zaručene jasno. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý prirovnal vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu k mafiánovi Černákovi.

„V našej spoločnosti sa nastolil nebezpečný trend: ospravedlňovať zločincov, ktorí porušovali zákon, týrali ľudí, vraždili… Z takýchto indivíduí sa niekto snaží urobiť mučeníkov, dokonca hrdinov,“ tvrdí.

Šutaj Eštok za tým vidí prácu „progresívnych médií a opozície“. Podľa neho sú zrazu vrahovia (Černák) a kriví policajti (čurillovci) hrdinami, lebo ich tá „správna“ časť spoločnosti legitimizuje.

Minister tak opäť nevyužil príležitosť mlčať. V prípade čurillovcov opakovane ignoruje aj prezumpciu neviny. Tej sa, naopak, vytrvalo dožaduje v prípade trestne stíhaných nominantov Smeru aj Hlasu.