Le Penovú odsúdili za spreneveru Zrejme nebude môcť kandidovať na prezidentku, už predtým to označila za politickú smrť

Francúzsky súd v Paríži v pondelok zakázal Marine Le Penovej uchádzať sa o verejné funkcie na päť rokov s okamžitou platnosťou. Odsúdil ju tiež na štyri roky väzenia, z toho dva roky nepodmienečne s možnosťou odpykania si trestu pomocou elektronického náramku. Súd jej zároveň nariadil zaplatiť pokutu 100-tisíc eur. 

Rozhodol tak po jej uznaní za vinnú v prípade sprenevery finančných prostriedkov Európskej únie. TASR o tom informuje podľa správ svetových agentúr.

Rozhodnutie súdu jej znemožní kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027, ak sa pred ich konaním úspešne neodvolá. Le Penová, ktorá už na post hlavy štátu kandidovala neúspešne trikrát, plánovala kandidatúru aj štvrtý raz. V posledných prieskumoch pre nadchádzajúce prezidentské voľby pritom vedie.

Zákaz uchádzať sa o verejné funkcie vstupuje do platnosti okamžite. Zrušený môže byť len vtedy, ak bude vyhovené odvolaniu. BBC upozorňuje, že vo Francúzsku môžu odvolania trvať mesiace alebo roky. To znamená, že verdikt nemusí prísť pred prezidentskými voľbami.

Le Penová po oznámení zákazu opustila súdnu sieň a nepočkala na vynesenie celého rozsudku, ako dlho bude zákaz platiť, dĺžku trestu odňatia slobody a výšku pokuty. Jej advokát oznámil, že sa proti verdiktu súdu odvolá.

Rozsudok môže otriasť francúzskou politikou

Prokuratúra pre Marine Le Penovú navrhovala päťročný trest odňatia slobody a k tomu päťročný zákaz vykonávať verejnú funkciu alebo sa o ňu uchádzať.

Rozsudok môže podľa agentúry AP otriasť francúzskou politikou a zničiť kariéru Le Penovej. Tá predtým prípad označila za politicky motivovaný.

Le Penová a 24 ďalších predstaviteľov jej Národného združenia (RN) boli obvinení zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ. Vyšetrovanie sa začalo ešte v roku 2015 a týka sa pracovných zmlúv údajných poslaneckých asistentov RN z rokov 2004 až 2016. 

Prokuratúra tvrdí, že takto zamestnaní asistenti pracovali pre stranu výlučne mimo EP a mnohí z nich sa s europoslancami, pod ktorých spadali, ani nikdy nestretli a ani nevkročili do budovy EP. Na fiktívnych pracovných miestach boli údajne zamestnaní napríklad ochrankár, sekretárka či šéf Le Penovej kancelárie.

Le Penová (56) a ďalší spoluobžalovaní počas deväťtýždňového súdneho procesu odmietli svoju vinu.

Najväčšie obavy Le Penovej vyvolávala skutočnosť, že súd ju môže „s okamžitou platnosťou“ vyhlásiť za nespôsobilú uchádzať sa o politickú funkciu. To by jej mohlo zabrániť kandidovať na prezidentku v roku 2027. Takýto scenár označila za „politickú smrť“.

Francúzska politička bola v prezidentských voľbách v rokoch 2017 a 2022 protikandidátkou prezidenta Emmanuela Macrona a volebná podpora jej strany v posledných rokoch narástla.

Podpora od Orbána aj z Kremľa

Poprední predstavitelia pravicových a nacionalistických strán Le Penovej vyjadrili podporu. Maďarský premiér Viktor Orbán na svojom konte na sieti X zverejnil status „Je suis Marine!“ v narážke na slogan „Je suis Charlie“, používaný na podporu obetí a poškodených po útoku islamistov na redakciu francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo z roku 2015.

Hovorca Kremľa na margo rozhodnutia súdu konštatoval, že „cestou porušovania demokratických noriem sa vydáva čoraz viac európskych metropol“. Dodal, že „Moskva nechce zasahovať do vnútorných záležitostí Francúzska a nikdy sme to neurobili“.

Le Penovú vo Francúzsku už niekoľko rokov obviňujú z prílišnej blízkosti ku Kremľu, z presadzovania ruských naratívov a zo spoliehania sa na Moskvu v oblasti politickej i finančnej podpory. Od Putina a Ruska sa však Le Penová snažila dištancovať, odkedy Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine.

Podľa AFP rozhodnutie súdu v Paríži odsúdil aj taliansky vicepremiér a líder strany Liga Matteo Salvini. Označil ho za „vyhlásenie vojny zo strany Bruselu v čase, keď sú vojnové inštinkty (predsedníčky Európskej komisie Ursuly) von der Leyenovej a (francúzskeho prezidenta Emmanuela) Macrona desivé“.

Konanie voči Le Penovej a spoluobvineným v kauze označil Salvini za „zlý film, ktorý vidíme aj v iných krajinách, ako je Rumunsko“, kde ústavný súd nedávno zakázal kandidovať podobne politicky orientovanému kandidátovi.

Holandský politik Geert Wilders v statuse na sieti X uviedol, že je šokovaný rozsudkom nad Le Penovou. Deklaroval, že Le Penovej „na 100 percent“ verí, a vyslovil presvedčenie, že v odvolacom konaní uspeje a „stane sa prezidentkou Francúzska“.

Le Penovú podporil aj líder španielskej strany Vox Santiago Abascal. Na sieti X napísal: „Nikdy sa im nepodarí umlčať hlas francúzskeho ľudu.“

Ku kauze sa vyjadril aj vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik, ktorý bol vo februári odsúdený za to, že sa vzoprel medzinárodnému vyslancovi poverenému dozorom nad mierovými dohodami v Bosne. V statuse na sieti X Dodik napísal, že rovnako ako v jeho prípade, ani tento súdny verdikt „nebol o zákone, ale o politike“.

V žiadnom prípade neodchádzam z politiky, vyhlásila Le Penová

Le Penová v rozhovore pre televíziu TF1 odsúdila „politické rozhodnutie“ súdu s údajným cieľom zabrániť jej kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027, v ktorých je podľa posledných prieskumov favoritkou.

Vyhlásila, že vyneseným rozhodnutím bol porušený princíp právneho štátu. Dodala, že predsedníčka súdu „konala na niečí príkaz“ a išlo o politické rozhodnutie. Uviedla, že aj preto odišla zo súdu ešte pred vynesením rozsudku.

Politička sa nazdáva, že sudcovia v jej prípade aplikovali postupy, ktoré sú „vyhradené skôr pre autoritárske režimy“. Tvrdila, že celý súdny proces bol založený na „administratívnej nezhode s Európskym parlamentom. Neexistuje žiadne osobné obohatenie, žiadna korupcia, nič také“.

Denník Le Monde však zopakoval, že podľa pravidiel Európskeho parlamentu asistenti poslancov musia pracovať v súvislosti s mandátom svojho poslanca. Čokoľvek, čo súvisí s národnou politikou, je vylúčené.

Le Penová v rozhovor pre TF1 o sebe opäť vyhlásila, že je nevinná a že sa proti rozsudku odvolá. Jej advokát Rodolphe Bosselut v rozhovore pre televíziu BFMTV vyzval, aby sa odvolací súd uskutočnil čo najskôr, ešte pred rokom 2027.

Je presvedčený, že existuje „právna cesta“, aby Le Penová mohla kandidovať v roku 2027 na základe odvolania a aby bola zrušená jej nevoliteľnosť. „Nebudeme sa nečinne prizerať tomu, čo je v každom ohľade škandalózna situácia,“ pokračoval.

V rozhovore pre TF1 Le Penová vyslovila domnienku, že za celou kauzou, v ktorej bola stíhaná spolu so straníckymi kolegami, sú ich politickí protivníci. Ubezpečila, že jej odsúdenie „v žiadnom prípade“ neznamená jej odchod z politického života. Dodala, že predseda ňou založenej strany Národné združenie (RN) Jordan Bardella „je pre hnutie obrovským prínosom“.

Dnešok označila za „katastrofálny deň“ pre francúzsku demokraciu i pre samotnú krajinu. Sudkyňa prvostupňového súdu podľa nej pripravila milióny Francúzov o kandidátku, ktorá je považovaná za favoritku prezidentských volieb.