História Obchodník, moreplavec a mních. Život a cesty Cosmasa Indicopleustesa

Cosmas bol obchodník a moreplavec, ktorý pochádzal z egyptskej Alexandrie a žil v 6. storočí. Približne v polovici 6. storočia už ako mních na Sinaji začal písať svoje najslávnejšie dielo Topographia Christiana (Kresťanská topografia), v ktorom ponúka svoj pohľad na geografiu, kozmológiu a kde-tu zachytáva svoje cesty do Afrického rohu, Jemenu a do Indie a na Srí Lanku. Aby toho nebolo dosť, bol aj nestorián. Takto nejako znie tradičné encyklopedické heslo o tomto mužovi.

A teraz sa vynára základná otázka. Kým bol nositeľ tohto populárneho mena Cosmas a exotického prídomku Indicopleustes (plaviaci sa do Indie)?

Hneď na začiatku by sme asi mali priznať, že ani nevieme, či sa volal Cosmas. Jeden holandský učenec v 17. storočí prišiel s teóriou, že Cosmas bol len pseudonym, lebo autora bavili kozmologické špekulácie. Prosto slovná hračka. Teória sa potvrdiť nedá, ale nedá sa ani jednoznačne vyvrátiť. Takže Isaac Voss má odvtedy zabezpečené miesto v poznámkovom aparáte každej štúdie a knihe o Cosmasovi. Typická taktika humanitných vedcov na zvýšenie počtu citácií.

Existuje jedna stopa k jeho životu. Možno je to celé len výmysel neznámeho kopistu rukopisu z 11. storočia, ktorý sa nachádza v Bibliothece Laurentiane vo Florencii, ale možno aj zachytáva realitu posledných rokov jeho života. Kopista bol prvým človekom, ktorý spomenul meno Cosmas a že bol mníchom (monachos). Takže aj mníšske sľuby autora Topographie vyzerajú trochu otázne. Predsa len nestorián na Sinaji vyznieva dosť surrealisticky. Prívlastok Indicopleustes je tiež novší a vymysleli ho vedci na základe zmienok autora diela o jeho cestách na Východ. Možno aj toto meno je chybné, lebo cestu do Indie spomenul vo svojom diele len raz. Lenže zachytila ich búrka a poverčiví pasažieri presvedčili kapitána lode, aby išiel do najbližšieho prístavu, a tak zakotvili v Africkom rohu.

Keď Cosmas niekde cestoval, tak vždy napísal, že tam bol. Zmienil sa o Srí Lanke, takže k Indii istotne priplával. Zároveň mal o nej zaujímavé informácie, ktoré ak nemal z vlastnej skúsenosti, počul od svojich kolegov a spomenul ich aj po mene, napr. Sopatros. Takže zhrňme si to. Máme zachované dielo Topographia Christiana, ktorého autor mal za sebou celkom zaujímavé cesty. Ale nevieme naisto, ako sa vôbec volal krstným menom, jeho prívlastok je zavádzajúci, lebo vedci sa asi sekli, a naisto tiež nevieme, čo robil v neskoršej fáze života, keď sa oddával písaniu, geografii, teológii, biblistike a kozmologickým špekuláciám. Cosmas je nanajvýš otázny. Do dejín však vošiel pod týmto menom a prívlastkom, tak ho pokojne môžeme tak volať.

Obchodník a moreplavec

Svoju obchodnú kariéru začal niekedy v 20. rokoch 6. storočia. Sám mohol mať vtedy 20-30 rokov, plavil sa z Alexandrie po Červenom mori a navštívil kresťanské Axúmske kráľovstvo (na území dnešnej Etiópie a Eritrey) a konkrétne jeho prístav Adule, ktorý bol obchodným centrom so žiadanými luxusnými tovarmi a zlatom, po ktoré prišiel aj Cosmas. V II. knihe Topographie ponúka množstvo detailov.

„Oblasť, v ktorej sa kadidlo pestuje, sa nachádza na vyvýšeninách Etiópie a leží vo vnútrozemí, ale z druhej strany ju obmýva oceán. Preto obyvatelia Barbarie (t. j. antické meno pre širšie územie Afrického rohu), ktorí sú blízko, vystupujú do vnútrozemia a obchodujú s domorodcami, prinášajú od nich mnoho druhov korenia, kadidlo, kasiu, kalamus a mnoho iných tovarov, ktoré potom posielajú po mori do Adule, do krajiny Himyar, do Indie a do Perzie.“

Všímal si aj rôzne miestne zaujímavosti, čím jeho dielo pripomína cestopis.

„Skutočnosti, ktoré som práve zaznamenal, som sčasti pozoroval a sčasti mi ich povedali obchodníci, ktorí boli v týchto oblastiach. (Myslí na tovary, s ktorými obchodovali a ktoré som spomenul vyššie.) A teraz by som chcel Vašej zbožnosti podať správu o veci, ktorá sa týka našej témy. Na etiópskom pobreží, dve míle od brehu, sa nachádza mesto Adule, ktoré tvorí prístav Axúmitov a je veľmi navštevované obchodníkmi, ktorí prichádzajú z Alexandrie a Elanitského zálivu. Tu možno vidieť mramorový trón, práve keď sa vchádza do mesta na západnej strane po ceste, ktorá vedie do Axúmu. Tento trón patril jednému z Ptolemaiovcov, ktorý túto krajinu podriadil svojej moci. Je zhotovený z drahého bieleho mramoru, aký používame na mramorové stoly...“ Nasleduje detailný opis trónu.

Popri obchodovaní si však všímal aj veľké dejinné udalosti, ktoré tiež poznáme z iných prameňov a dajú sa dobre datovať. A ako grécky hovoriaci človek v správnom čase a na správnom mieste dostal aj iné úlohy. Axúmsky kráľ Kaleb Ella Asbeha sa pripravoval na vojenskú výpravu do Himyaru (dn. Jemen), proti židovskému kráľovstvu, čo bolo medzi rokmi 522 a 525.

„Keď som bol v tejto časti krajiny asi pred dvadsiatimi piatimi rokmi, viac-menej na začiatku vlády rímskeho cisára Justína, Elesbaan, ktorý bol vtedy kráľom Axúmitov a chystal sa na výpravu proti Himyárovcom na opačnej strane zálivu, napísal guvernérovi Adule, aby urobil kópie nápisov na Ptolemaiovom tróne a na tabuli a poslal mu ich. Vtedy sa guvernér, ktorý sa volal Abbás, obrátil na mňa a na iného kupca menom Mênas, ktorý sa neskôr stal mníchom v Rhaithú a prednedávnom odišiel z tohto života – a na jeho žiadosť sme išli a nápisy skopírovali. Jednu sadu kópií sme odovzdali guvernérovi, ale ponechali sme si aj podobné kópie, ktoré tu uvediem v tejto práci, pretože ich obsah prispieva k našim vedomostiam o krajine, jej obyvateľoch a vzdialenostiach jednotlivých miest.“

Zaznamenal, ako prebiehal axúmsky obchod s domorodcami, ktorí mali prístup k ložiskám zlata a ktoré neskôr s profitom z Adule vyvážali ďalej. Celkom sa to podobalo na neskoršie výmeny tovarov Európanov s rôznymi domorodcami. Akési nepísané pravidlá prežívali cez veľa storočí a uľahčovali kontakt. Za týmto obchodom išli aj hlboko do vnútrozemia Afriky.

„Kráľ Aksúmitov preto každý druhý rok prostredníctvom guvernéra Agau posiela na toto územie osobitných zástupcov, aby vyjednávali o zlate, a títo sú sprevádzaní mnohými ďalšími obchodníkmi, až päťsto, ktorí sa vydávajú na rovnakú cestu ako oni. Do banskej oblasti si so sebou berú voly, hrudy soli a železo, a keď dorazia do jej blízkosti, zastavia sa na určitom mieste a vytvoria tábor, ktorý ohradia veľkým tŕňovým plotom. V ňom žijú a po porážke volov ich rozrežú na 53 kusov, ktoré položia na vrchol tŕnia spolu s hrudkami soli a železom. Potom prídu domorodci, ktorí prinášajú zlato v zrnkách podobných hrášku (...) a položia jedno, dve alebo viac z nich na to, čo sa im páči – kusy mäsa, soľ alebo železo, a potom sa odoberú do určitej vzdialenosti. Potom sa priblíži majiteľ mäsa, a ak je spokojný, vezme zlato preč, a keď to uvidí jeho majiteľ, príde a vezme si mäso, soľ alebo železo. Ak však nie je spokojný, nechá zlato. Keď domorodec vidí, že si ho nevzal, príde a buď položí ďalšie zlato, alebo vezme to, čo položil, a odíde. Takýmto spôsobom sa uzatvárajú obchody s obyvateľmi tejto krajiny, pretože ich jazyk je odlišný a tlmočníci sa ťažko hľadajú. V tejto krajine sa zdržia viac-menej päť dní, pretože domorodci viac alebo menej ochotne vykupujú všetok ich tovar. Na ceste domov sa všetci dohodnú, že budú cestovať dobre ozbrojení, pretože niektoré kmene, cez ktorých územie musia prejsť, by mohli pohroziť, že na nich zaútočia, lebo by ich chceli obrať o zlato. Táto obchodná výprava trvá šesť mesiacov vrátane cesty tam aj späť. Na ceste pochodujú veľmi pomaly, najmä kvôli dobytku, ale pri návrate zrýchľujú tempo, aby ich na ceste nezastihla zima a jej dažde. Pretože pramene rieky Níl ležia niekde v týchto oblastiach a v zime pre silné dažde početné rieky, ktoré vytvárajú, bránia v ceste cestujúcim. Tamojší ľudia majú zimu v čase, keď my máme leto.“

Ako spomenul na inom mieste v II. knihe, okrem Červeného mora a Afrického rohu sa plavil aj inde a rád zisťoval informácie o krajinách a námorných trasách. Plavil sa aj okolo ostrova Sokotra, lebo popri ňom viedli námorné trasy, a vedel, že tam žili kresťanskí grécki kolonisti. „Sám som podnikol plavby na obchodné účely do troch z týchto zálivov – Rímskeho (Stredozemné more), Arabského (Červené more) a Perzského, pričom od domorodcov alebo od námorníkov som získal presné informácie o jednotlivých miestach.“

Čím je Cosmas zaujímavý, sú aj jeho opisy zvierat v Afrike a Indii a opis ostrova Srí Lanka, ktoré sa nachádzajú v XI. knihe. Je dosť možné, že XI. kniha ani nebola súčasťou Topographie, lebo v najstaršom rukopise z Vatikánu z 9. storočia sa nachádza len desať kníh. XI. pravdepodobne pridali po Cosmasovej smrti pri revidovaní rukopisu a využili v nej pasáže z jeho dnes stratenej knihy Geographia.

Indicopleustes

Rimania len výnimočne cestovali na východ od Indického subkontinentu, takže podľa problematických indícií spomenutých vyššie sa Cosmas mohol dostať na kraj sveta. V mysliach vtedajších ľudí ďalej boli už len levy a veľká voda. Či reálne bol v samotnej Indii, je už irelevantné, ale informácie o nej mal kvalitné. Vedel o faune, flóre, zemepise aj obchodných cestách. V diele sú obrázky kokosových paliem aj stromov, z ktorých sa zbieralo korenie, a iných. Spomína miesta blízko dnešného Bombaja, Malabarské pobrežie a asi aj Maledivy.

Jeho dielo je plné ilustrácií a v XI. knihe je zvláštne prasa s dlhými klami. Pravdepodobne videl babirusu a ešte dodal: „aj zjedol“. Okrem obchodu sa zaujímal aj o miestnu kuchyňu. V časoch, keď svet nebol globalizovaný, to vlastne bola nevyhnutnosť. Toto zviera dodnes žije v Indonézii, takže v Indii mohlo byť endemické alebo ho chovali na mäso.

Na inom mieste v rukopise je obrázok datľových paliem a pod ním napísané: „Tieto sú takzvané mozá, indické datľové palmy.“ V údolí Indusu dodnes rastú palmy, ktoré domáci volajú mozáti. Preto je možné, že obchodoval s datľami, ale čo ho asi prilákalo do tých končín, bol hodváb a zisk plynúci z jeho dovozu. Hodváb bol tou hlavnou komoditou, prečo Rimania išli až tak ďaleko a občas sa pokúsili ísť aj do Číny, ale presvedčili sa, že námorná cesta do Číny nie je výnosná pre vzdialenosť. Aspoň základné informácie o nej však mali.

„Táto krajina hodvábu sa nachádza v najvzdialenejšej zo všetkých Indií a leží naľavo od tých, ktorí vstupujú do Indického mora, ďaleko za Perzským zálivom a za ostrovom, ktorý Indovia nazývajú Selediba a Gréci Taprobane (t. j. Srí Lanka). Nazýva sa Tzinitza (t. j. Čína) a z ľavej strany je obklopená oceánom, rovnako ako je ním z pravej strany obklopená Barbaria. 

Indickí filozofi, nazývaní brahmani, tvrdia, že keby ste natiahli šnúru od Tzinitzy, aby prešla cez Perziu ďalej do rímskeho panstva, celkom správne by ste vytýčili stred zeme, a možno majú pravdu. Spomínaná krajina sa totiž výrazne odkláňa doľava, takže náklad hodvábu prechádzajúci po súši cez jeden národ za druhým sa do Perzie dostane za pomerne krátky čas; zatiaľ čo cesta po mori do Perzie je oveľa dlhšia. 

Pretože takú veľkú vzdialenosť, akú má Perzský záliv do Perzie, musí prekonať aj ten, kto sa plaví z Taprobane na východ, keďže vzdialenosti od ústia Perzského zálivu do Taprobane a v ďalších častiach cez celú šírku Indického mora sú veľmi veľké. Kto teda prichádza po súši z Tzinitzy do Perzie, veľmi si skracuje dĺžku cesty. Preto sa v Perzii vždy nachádza veľké množstvo hodvábu. Za Tzinitzou nie je žiadna moreplavba ani žiadna zem, ktorú by bolo možné obývať.“

Opäť sa prejavuje Cosmasova zvedavosť a otvorenosť pre inú kultúru. Nie je zameraný len na obchod a z neho vyplývajúcu geografiu, ale aj na ľudí a je možné, že sa dostal do kontaktu s indickými brahmanmi a prevzal od nich koncept hory Meru, ktorá je centrom fyzického, metafyzického aj spirituálneho sveta, pomyselnou axis mundi, okolo ktorej obiehajú slnko a planéty. To sa prejavilo neskôr pri jeho kozmologických úvahách.

Zaujímal sa aj o veci súvisiace s kresťanstvom. V III. knihe prináša aj jednu z prvých správ, ak nie vôbec prvú, o tzv. tomášovských kresťanoch na Malabarskom pobreží a o komunitách na iných miestach. „Dokonca aj na Taprobane, ostrove v ďalekej Indii, kde je Indické more, je kresťanská cirkev s duchovenstvom a zborom veriacich, ale neviem, či sú kresťania aj v častiach za ním. V krajine zvanej Malê (Malabarské pobrežie), kde rastie korenie, je tiež cirkev a na inom mieste zvanom Calliana (blízko Bombaja) je okrem toho biskup, ktorý je ustanovený z Perzie.“

Trochu detailnejšie sa zmienil o komunite na Srí Lanke v XI. knihe: „Na ostrove sa nachádza aj komunita perzských kresťanov, ktorí sa tam usadili, a presbyter, ktorý je ustanovený z Perzie, diakon a kompletný cirkevný obrad. Domáci a ich králi sú však pohania.“ 

Cosmasov obraz sveta

V skratke sa dá povedať, že Cosmas bol plochozemec a možno by sme ho aj mohli nazvať otcom plochozemcov. Jeden z prvých konšpirátorov v tejto oblasti. Jeho predchodcovia, súčasníci a aj stredovekí učenci vedeli, že Zem je guľatá, a niektorí si mysleli, že je poriadne zakrivená, sférická. 

Skúsenosť so zaoblením Zeme mali najmä námorníci, a preto je zaujímavé, že Cosmasove názory nekorešpondovali s jeho praktickými skúsenosťami. Na otázku, prečo asi, len ťažko nájdeme vhodnú odpoveď.

Pustím sa do špekulácie. Súvisieť by to mohlo s jeho súkromným životom a osobnosťou. Bol nestorián, čiže kresťan, ktorý v Alexandrii patril k menšine, ktorou opovrhovali chalkedónski kresťania majúci moc, ako aj monofyzitskí kopti, ktorí dominovali vo zvyšku Egypta. 

Na nestoriánov sa obe skupiny pozerali zvysoka. Jednoducho, bol to ťažký heretik a v prípade, že by až príliš dával najavo svoje teologické názory na uliciach, visela nad ním možnosť vyhnanstva niekde hlboko do hôr Kaukazu, púšte Horného Egypta alebo von z ríše do Perzie. Nič z toho neboli lákavé životné možnosti pre kozmopolitného kupca z vibrujúcej Alexandrie, ktorú mal rád. Vďaka svojmu povolaniu a komoditám, s ktorými obchodoval, išlo o bohatého človeka. Takže jeho existencia a blahobyt boli v latentnom ohrození.

Počas života istotne často počul, aký odpad sú nestoriáni, a až príliš dobre vedel, aké prenasledovanie zasiahlo ich biskupov a kňazov. Veľmi obdivoval svojho súčasníka, prominentného nestoriánskeho učenca a neskôr patriarchu Cirkvi Východu Mar Abu I. Označoval sa za jeho žiaka, prechovával k nemu úctu a vďaku za všetko, čo sa od neho naučil.

Cosmas nemal formálne vzdelanie, jeho gréčtina bola jednoduchá, občas až úbohá, a isté časti gramatiky doslova nezvládal. Úplne mu chýbali rétorické schopnosti, takže aj jeho štylistika je v podstate slabá. Lenže čítal veľmi veľa, antických klasikov, kresťanských autorov, často citoval Aristotela a okrem gréčtiny poznal aj diela v latinčine, sýrčine a arménčine.

Možno sa zaťal, mal pocit, že vie niečo viac od okolitých kresťanov, predsa len mal kvalitného učiteľa, bol scestovaný, takže patril k vyvoleným a študoval. Nebol by prvý ani posledný v dejinách s takýmto pohľadom na okolitý svet a cirkev. Zároveň si mohol kompenzovať pohŕdanie väčšinovou spoločnosťou. 

Nakoniec vymyslel vlastný model sveta na základe biblických pasáží z kníh Genezis, Exodus a z Listu Hebrejom a aj diel geografov, astronómie a vedomostí, ktoré získal na cestách. Treba však dodať, že diela klasických a kresťanských autorov využíval spôsobom, ktorý podporoval jeho názor vystavaný hlavne na niekoľkých pasážach z Biblie. Kritiku a rozdielne pohľady akosi odmietal.

Cosmasov svet svojím tvarom v podstate imitoval svätyňu, ktorú si Boh vyžiadal od Mojžiša. Preto bol plochý, obklopený vodou zhora aj po bokoch, zem dole obmýval oceán a v strede zeme sa nachádzala vysoká hora, o ktorej počul v Indii, a okolo hory obiehalo slnko a iné vesmírne telesá. V lete obiehalo po vysokej dráhe, takže dni boli dlhšie, a v zime po nízkej, tak bolo viac tmy. Obehom okolo hory vyriešil aj odveký problém plochozemcov, ako vysvetliť noc. Prosto, bol to tieň hory. Z jednej strany hory bola Rímska ríša, na úpätiach Perzia a India a z druhej strany hory Čína. Celý model aj dvakrát nakreslil v Topographii.

Cosmasovými slovami z III. knihy by to znelo takto: „Potom mu prikázal, aby postavil stánok podľa vzoru, ktorý videl na vrchu, ktorý bol takpovediac vzorom celého sveta. Zhotovil teda príbytok a navrhol, aby bol čo najviac kópiou obrazu sveta, a tak mu dal dĺžku tridsať lakťov a šírku desať. Potom vložil do stredu stánku záves, ktorým ho rozdelil na dva priestory, z ktorých prvý nazval svätyňou a druhý za závesom svätyňou svätých. Vonkajšia časť bola vzorom tohto viditeľného sveta, ktorý sa podľa božského apoštola rozprestiera od zeme až po nebeskú klenbu, a na jej severnej strane bol stôl, na ktorom bolo dvanásť chlebov, pričom stôl takto predstavoval symbol zeme, ktorá poskytuje všetky druhy plodov, konkrétne dvanásť, jeden akoby na každý mesiac v roku.“

Napriek tomu, akú si dal námahu so svojím dielom, na Západe ani na gréckom Východe sa jeho myšlienky nepresadili a ľudí oveľa viac zaujímali jeho opisy ďalekých krajín, zvierat a plodín. Ako aj jeho informácie o geografii, obchode a obchodných trasách. Kozmológia zostala mimo záujmu väčšinovej spoločnosti, ktorá aj ďalej uvažovala o Zemi ako guľatom alebo sférickom telese. Hlavu si len lámala nad tým, ako na druhej strane môžu chodiť ľudia a rásť rastliny, ak je všetko dolu hlavou.