Výchovná poradňa Osemročné deti si vyžadujú plný servis, nevedia natrieť ani maslo na chlieb. Je to zlyhanie rodičov?

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, počas Vianoc sme mali na návšteve švagrinine deti – dvojčatá chlapec a dievča. Ostali u nás prvýkrát pár dní bez rodičov, bývame od seba ďaleko, tak sa ani veľmi často nestretávame. Ja som však prekvapená, že vo svojom veku, čoskoro budú mať osem rokov a sú druháci na základnej škole, si vyžadujú okolo seba plný servis. Vyžadujú si, aby sme ich kúpali my, aby sme im umývali zuby, ešte ich aj na to musíme posielať my, samy od seba nejdú. Raňajky si neprichystajú, nevedia si natrieť maslo na chlieb, naliať vodu, všetko vyžadujú od nás. Mám pocit, akoby som mala na prázdninách škôlkarov. Je v poriadku, že sú deti v takom veku takto nesamostatné? Sú nejaké vekové hranice, čo je ešte OK a čo je už fakt cez, a zlyhávajú rodičia? Ďakujem. Vaša čitateľka

V dedine pri Paríži sa narodil chlapec Louis. Jeho otec vlastnil dielňu, v ktorej vyrábal kožené výrobky. Často tam s ním bol aj malý Louis. Tak to bolo aj v deň, keď mal Louis tri roky – rozhodol sa, že ide do dielne objavovať nové nástroje. Chlapec sa však nešťastne pichol šidlom do oka. Rana sa mu zapálila a infekcia sa postupne rozšírila aj do druhého oka, čo spôsobilo jeho absolútnu slepotu. 

Príbeh malého Louisa však určite nebol smutný. Jeho rodičia sa rozhodli, že ho nebudú nadmerne chrániť a ani mu uľahčovať život. Chceli, aby v budúcnosti viedol nezávislý život a vedel prekonávať problémy. A tak slepý Louis pomáhal doma, v záhrade, pomáhal aj otcovi v dielni pri výrobe kožených postrojov pre kone. Nemal žiadne úľavy ani výhody.  

Keď mal Louis pätnásť rokov, vyvinul systém bodového písma, ktoré dnes poznáme ako Braillovo písmo. Louis Braille, ktorý v troch rokoch tragicky prišiel o zrak, vyvinul písmo, ktoré dodnes po celom svete umožňuje nevidiacim čítať.

Tento príbeh ukazuje, ako samostatnosť pomáha prekonávať ťažkosti a rozvíjať osobnosť dieťaťa. A hoci dnes žijeme v úplne inom svete, samostatnosť je stále kľúčová zručnosť. Ak sa ňu pozrieme v kontexte čitateľkinej otázky, tak deti vo veku sedem až osem rokov by mali zvládať sebaobslužné činnosti (hygiena, príprava jednoduchých jedál...). 

Avšak samostatnosť závisí od viacerých faktorov. Napríklad od výchovného štýlu a návykov rodičov. Tá sa môže prejavovať ako ochranárska výchova, keď si rodičia myslia, že si deti ublížia alebo že sú príliš malé na vykonávanie istých činností. Rolu môže zohrávať aj presvedčenie, že starostlivosť je najväčší prejav lásky, a teda aj keď to deti zvládnu samy, urobia to namiesto nich, veď sú to deti a milujú ich. Rovnako je možné, že sa chcú vyhnúť detským chybám, aby dieťa nedoplatilo na svoje chyby a nebolo znevýhodnené vďaka svojej „nedokonalosti“, a tak to urobia namiesto neho. 

Ďalej záleží na osobnosti rodičov – mnoho rodičov preferuje rýchlo a bezchybne urobené veci (pre zrýchlenie procesu). Vyplýva to z ich povahy perfekcionizmu. Na druhej strane môžu byť aj vyčerpaní a mať nielen nedostatok času, ale i trpezlivosti. Preto radšej urobia všetko sami – aby to bolo hotové hneď a nemuseli venovať čas do úsilia vysvetliť deťom, ako čo urobiť, a následne ich odkontrolovať.

Ak deti doma nie sú vedené k samostatnosti, je prirodzené, že očakávajú, že všetci dospelí sa o ne postarajú alebo urobia veci namiesto nich, hoci by to zvládli samy. Ak deti nemajú doma priestor na samostatnosť a cvičenie si samostatnosti, nie je to ich rozhodnutím. Je to rozhodnutím ich rodičov a ich spôsobu výchovy.

Pri deťoch treba brať do úvahy, že ak boli u rodiny prvýkrát bez rodičov, mohli sa cítiť neisté a mohli byť menej samostatné. 

Teraz sa pozrime na to, prečo je samostatnosť dôležitá. Samostatnosť detí má mnoho pozitívnych účinkov na ich psychický, emocionálny a sociálny vývoj. Tu sú niektoré z nich:

Zodpovednosť. Deti sa učia, že nesú následky svojich rozhodnutí a konaní (pozitívne, negatívne), teda sú zodpovedné za to, ako to urobia.

Schopnosť riešiť problémy. Túto zručnosť deti získavajú, ak sú vystavené situáciám, ktoré musia vyriešiť samy. Učia sa tak kritickému mysleniu a hľadajú riešenia. Nezľaknú sa prekážok a dokážu sa spoľahnúť samy na seba.

Sebavedomie. Ak deti samy zvládnu úlohu, svoju povinnosť, dáva im to pocit, že niečo dokázali. Zvyšujú si tak svoj pocit kompetencie a istoty, že veci zvládnu samy vďaka svojim schopnostiam. 

Pocit spolupatričnosti a tímovej práce. Ak sa deti zapájajú do domácich prác, lepšie rozumejú tomu, koľko času a úsilia stojí chod domácnosti. Okrem toho sa učia organizovať si čas a vytvárať dohody pri tímovej práci (kto čo a kedy urobí).

Na záver sa vrátim k príbehu Louisa a jeho samostatnosti. Ak vieme, aká je samostatnosť detí dôležitá, môžeme si z jeho príbehu zobrať inšpiráciu. Samostatnosť je dôležitým krokom k úspechu detí, vďaka nej budú mať zručnosť na zvládanie životných situácií. Dajme deťom láskavé prostredie, kde im dovolíme robiť chyby a učiť sa samostatnosti.