Farárka Polcková verzus ECAV Progresivizmus v cirkvi nie je záchranou, ale rýchlocestou k bezvýznamnosti

V pondelok sme na Postoji informovali o tom, že sa evanjelici z cirkevného zboru v Bratislave-Starom Meste, ktorý vedie farárka Anna Polcková, postavili proti oficiálnemu stanovisku svojej cirkvi k otázkam sexuality. Kým dokument ECAV vychádza z tradičného chápania manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, v bratislavskom Veľkom kostole vychádzajú asi skôr z progresívnoľavicovej ideológie.

Keď neskôr o udalosti písal Denník N, v diskusii pod jeho článkom istý čitateľ spomenul, že keď bol v lete na výlete v Dortmunde, na evanjelickom kostole tam visela dúhová vlajka: „Cirkev sa tým snaží ukázať, že je otvorená, inkluzívna a je proti diskriminácii.“

Je pravda, že mnohí v Evanjelickej cirkvi Nemecka naozaj usilovne mávajú nielen dúhovou vlajkou, ale úplne nepokryte podporujú hádam všetky módne zeleno-červené politické témy (jej bývalý dlhoročný Ratsvorsitzender Heinrich Bedford-Strohm bol dokonca priamo členom SPD). No napriek všetkej svojej „otvorenosti a inklúzii“ zažila tamojšia evanjelická cirkev v roku 2023 už druhý rok po sebe rekordné množstvo 380-tisíc odhlásení sa veriacich z cirkvi.

Iste, dôvody odchodov ľudí z cirkvi sú rôznorodé a v prípade Nemecka nemožno obísť ani vplyv nešťastnej cirkevnej dane. Pointou však je, že ani bezpodmienečná kapitulácia pred Zeitgeistom vo všetkých sporných témach neochráni kresťanské cirkvi pred úpadkom do bezvýznamnosti. Skôr naopak. A Nemecko nie je jediným príkladom.

Neposlušný cirkevný zborEvanjelici v bratislavskom Starom Meste sa verejne postavili proti učeniu ECAV o sexualite

Imrich GazdaJakub Lipták

Britský matematik John Hayward, ktorý sa zaoberá dynamikou náboženských prebudení a vývojom cirkevného členstva, zverejnil v roku 2022 na svojom webe článok pod názvom Cirkevný úpadok v Spojenom kráľovstve a progresívna ideológia. Všíma si v ňom, ako sa zmenil v rokoch 2015 až 2020 počet členov rôznych kresťanských denominácií pôsobiacich vo Veľkej Británii. Označil ich tiež farbou podľa toho, či podporujú zväzky osôb rovnakého pohlavia, odmietajú ich, prípadne sú niekde medzi tým (teda v ich vnútri je o téme spor, prípadne rôzne zbory majú rôznu pozíciu).

Výsledok? Medzi denomináciami, ktoré zaznamenali nárast členov, boli bez výnimky len také, ktoré zväzky osôb rovnakého pohlavia odmietali. Všetky tie, ktoré tieto zväzky uznávali, zaznamenávali ubúdanie členov. Na strane úbytku členstva sa s nimi ocitli aj denominácie, kde sa o veci sporia, no aj pár denominácií (vrátane Katolíckej cirkvi), ktoré rovnakopohlavné zväzky odmietajú.

Pridŕžanie sa tradičných vieroučných pozícií teda zjavne samo osebe nestačí na rast, no nezáväzné progresívne kresťanstvo v štýle „všetko je dovolené“ vyzerá ako zaručená cesta k sebazničeniu. Hayward dokonca argumentuje, že ak súčasné trendy členstva zostanú zachované, všetky denominácie, ktoré podporujú zväzky osôb rovnakého pohlavia, zaniknú na území Spojeného kráľovstva do roku 2050.

Katolícky čitateľ článku by však nemal prepadať triumfalizmu. Ak by sa totiž zachovali súčasné trendy, Katolícka (i Anglikánska) cirkev zanikne na britskom území najneskôr v 60. rokoch tohto storočia. Akí kresťania však prežijú?

V predvečer 500. výročia reformácie skúmal kanadský sociológ David Haskell, prečo napriek všeobecnému úpadku viery niektoré zbory naprieč kanadskými denomináciami prekvitajú. O jeho práci sme písali v roku 2017:

Štyri vlastnosti cirkevných zborov, ktoré rastú (Texty roka)

Lukáš Krivošík

Zdá sa, že kongregácie, ktoré aj v dnešnej dobe rastú, sa vyznačujú štyrmi vlastnosťami:

Po prvé, rastúce zbory sú teologicky konzervatívnejšie.

Po druhé, rastúce zbory sú inovatívne v spôsoboch šírenia evanjelia.

Po tretie, rastúce zbory kladú zvláštny dôraz vôbec na potrebu evanjelizácie.

Po štvrté, rastúce zbory majú vedúcich, ktorí nie sú vlažní, ale berú vieru vážne a jej výpovede ako pravdivé a v tomto zmysle pôsobia aj na svojich veriacich.

Ten posledný bod je dôležitý, pretože premena cirkevného zboru na ľavicovoprogresívnu politickú bunku je často až posledným štádiom – vyvrcholením dlhodobej všeobecnej vlažnosti, zosvetštenia života v zbore a relativizovania kľúčových obsahov viery dobe poplatnou ekvilibristikou.

Tento text by sa dal zakončiť nejakým úderným tvrdením. Napríklad že takzvané progresívne kresťanstvo je len slepou uličkou či mŕtvou ratolesťou na strome viery. A že progresívni duchovní sú z dlhodobého hľadiska hrobármi vlastných zborov a denominácií.

No prečo to vyhrocovať?! Existujú tradičnejšie zbory a denominácie a existujú liberálnejšie zbory a denominácie. Na všetky sa dajú vztiahnuť slová Gamaliela, ktoré sa nachádzajú v 5. kapitole Skutkov apoštolov:

„Dajte pokoj týmto ľuďom a nechajte ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa; ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť.“