Ficovi sa nepáči hodnotenie od eurokomisie Predtým bola podľa premiéra slepá a hluchá, teraz vychádza iba z článkov vybraných médií

Európska komisia tento týždeň zverejnila hodnotenie právneho štátu v členských krajinách. Slovensko v nej zaradila do skupiny krajín spolu s Maďarskom a konštatovala, že v nich pretrvávajú významné problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti.

Komisia v prípade Slovenska oprela svoje tvrdenie najmä o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, reorganizáciu NAKA, právomoci generálneho prokurátora pri paragrafe 363, ohrozenie nezávislosti súdnictva či vyšetrovanie najvyššej korupcie. Obavy vyjadrila aj v súvislosti so zásahmi do nezávislosti médií. 

Robertovi Ficovi vytkla okrem iného aj to, že zrušila odbor prevencie korupcie na Úrade vlády SR.

Úrad vlády sa v piatkovom vyhlásení bráni voči kritike za stav právneho štátu na Slovensku a boja proti korupcii. 

Podľa neho „nemôže hodnotiť inak ako úmysel, že Európska komisia na jednej strane skonštatovala, že zrušením odboru prevencie korupcie na Úrade vlády SR došlo k oslabeniu boja proti korupcii, na druhej strane v správe nezohľadnila vznik novej sekcie na Úrade vlády SR s názvom Sekcia bezpečnosti štátu a prevencie korupcie“.

Tým sa podľa úradu vlády problematika dostala hierarchicky na vyšší stupeň riadenia a dôležitosti, ako to bolo v minulosti.

„Úrad vlády SR berie na vedomie správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, ale nemôže rešpektovať, že za relevantné zdroje považuje skôr články vo vybraných médiách ako argumentačné vyjadrenia dotknutých inštitúcií, ktoré sa opierajú o ústavu a zákony či právoplatné rozhodnutia európskych súdov,“ uviedol vedúci úradu vlády Juraj Gedra.

Výhrady eurokomisie Ficovej vládeSlovensku vyčítajú ohrozenie boja proti korupcii, pre zákon o mimovládkach hrozí Brusel postihom

TASRPostoj

Fico mal šancu komunikovať

Ako píše portál Euractiv, správa eurokomisie o novej Sekcii bezpečnosti štátu hovorí. Kritizuje však, že úloha boja proti korupcii sa dostala pod vedúceho úradu vlády, ktorý nie je nezávislý.

Pripomína aj to, že slovenská vláda vrátane samotného úradu vlády, ministerstva spravodlivosti a vnútra s eurokomisiou tvorenie správy konzultovala.

„Európska komisia sa na viacerých miestach odkazuje na informácie, ktoré dostala priamo od vlády. Ak mala teda vláda pocit, že Komisia nedostatočne zohľadňuje niektoré z prijatých opatrení, dostala viaceré príležitosti ju na to upozorniť.“

Fico: Za Matoviča, Hegera a Ódora bola slepá

Fico sa už v stredajšom facebookovom statuse navážal do eurokomisie, keď tvrdil, že dôvodom jej kritiky sú zahraničnopolitické postoje jeho vlády. 

Portál Euractiv píše, že premiér nehovorí pravdu. Pripomína, že Európska komisia hodnotila všetkých 27 členských štátov bez ohľadu na ich zahraničnopolitické postoje. „Taliansko, ktoré patrí medzi veľkých zástancov podpory Ukrajiny vrátane tej vojenskej, dostalo od Európskej komisie tiež výrazne kritické hodnotenie. Európska komisia bola výrazne kritická napríklad k slobode médií v krajine pod vedením premiérky Giorgie Meloni,“ píše Euractiv. 

„Správa sa venuje každej krajine vrátane najväčšieho Nemecka, ktoré napríklad kritizuje za to, že médiá nemajú dostatočný prístup k informáciám a dokumentom z federálnej vlády. Francúzsku sa tiež ušla kritika za nedostatočnú transparentnosť vlastníctva médií.“

Premiér sa sťažoval aj na to, že v predchádzajúcich rokoch nebola podľa neho eurokomisia rovnako prísna na vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera či Ľudovíta Ódora.

„Odporúčania Európskej komisie hodnotím vo svetle faktu, že v rokoch 2020 až 2023 bola Európska komisia hluchá a slepá pri hrubom porušovaní ľudských práv a zneužívaní trestného práva na likvidáciu opozície, o ktorom bola Komisia pravidelne informovaná,“ uviedol Fico. 

Európska komisia podľa neho „nevzniesla jedno jediné kritické slovo na adresu vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera či Ľudovíta Ódora len preto, lebo tieto vlády boli poslušným vykonávateľom politiky jediného správneho názoru“.

Aj toto tvrdenie predsedu vlády portál Euractiv vyvrátil. Upozornil, že Správy o právnom štáte vychádzajú od roku 2020, keď nastúpila vláda Igora Matoviča. 

„Hneď v prvom ročníku napríklad kritizovala nedostatočnú transparentnosť vlastníkov médií. Matovičova vláda to považovala za nastavenie zrkadla. Druhá správa v roku 2021 už bola kritická voči slovným útokom vládnych politikov na novinárov a občiansku spoločnosť. V treťom ročníku už kritizuje aj právomoci generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia. O rok neskôr konštatuje, že vláda viacero odporúčaní odignorovala. Početná kritika sa teda ušla aj dvojročnému pôsobeniu vlády Eduarda Hegera.“

Výhrady k trestnej novele

Ficova vláda sa s eurokomisiou momentálne „naťahuje“ aj pri konkrétnom zákone – trestných zmenách, ktoré koaliční poslanci v uplynulých mesiacoch presadili v parlamente. 

Eurokomisia má voči novele Trestného zákona výhrady. Vo štvrtok poslala vláde ďalší list, v ktorom upozorňuje na chyby týkajúce sa práva podozrivých a obvinených. 

Komisia píše, že formálnu výzvu pre nedostatky v zákone poslala Slovensku už v júni minulého roka. Niektoré sa odvtedy vyriešili, no pre Ficovu novelu došlo k zmenám, ktoré podľa nej vyvolávajú obavy. Ide o definíciu pojmu podozrivej osoby.

List prišiel v deň, keď prezident Peter Pellegrini novelu reagujúcu na predchádzajúce námietky eurokomisie podpísal. Minister spravodlivosti Boris Susko vraví, že s Komisiou komunikujú a postupne jej vysvetľujú svoje kroky.

Pellegrini podpísal Ficovu trestnú noveluEurokomisia poslala vláde ďalší list s výhradami. Susko má dva mesiace, aby chyby napravil

Adam Takáč