Závisí to od toho, čo od Slovenska očakávate. Ja očakávam instantné útrapy, smäd v horúčave a celodenné hľadanie prameňov, ďaleké výhľady a v horských chatách východný šarm. A dostanem to.
S dcérami sme sa zhodli, že najlepší bol Slovenský raj, keď mali 7, 10 a 13 rokov. Bývali sme na ranči Podlesok hneď pri vstupe do hôr. Takže sme ráno mohli stihnúť prejsť Suchú Belú so všetkými rebríkmi a vodopádmi skôr, než dorazila hlavná vlna.
Kúpali sme sa v Prielome Hornádu a po visutom moste liezli na Kláštorisko, kde nás chytila búrka. Instantné útrapy! Navyše to bolo blízko do dobšinských jaskýň (s kúpaním v Palcmanskej Maši), na Spišský hrad (s obedom v Spišskej Kapitule) a naši domáci mali dva malé diviaky.
Druhá najlepšia bola Malá Fatra s prechodmi hrebeňa – od chaty Na Grúni, kde sme bývali, k chate Pod Chlebom. V oboch bol silný východný šarm. Pod Rozsutec sme zašli tiež, ale dcéry viac upútal jánošíkovský kult v Terchovej. V ľudoprázdnom penzióne tam mali ping-pongový stôl, takže sme s manželkou hrali do júlovej polnoci.
Tretia bola Veľká Fatra, a pretože vyberám strategicky umiestnené ubytovania, tentoraz to bol hotel Kráľova studňa. Čo bola pre milovníka histórie nečakaná príležitosť ukázať rodine, ako vyzerali podniky ROH v 80. rokoch vrátane obsluhy. Existuje z toho však aj fotka, kde najmladšia dcéra sedí na hrebeňovke, pozerá sa k Tatrám a je to okamih Aha: slovenská krajina sa stala súčasťou aj jej duše.
Foto: TASR
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.