V poslednom čase vidíme ako frustrácia časti slovenskej verejnosti z politického vývoja vedie k akémusi „historčeniu“ – hľadaniu príčin našich súčasných problémov v blízkych alebo vzdialenejších dejinách. Aj keď uvažovanie o tom, ako sme sa dostali sem, môže mať zmysel, nekonečné historčenie nie je náhradou za politickú prácu v súčasnosti a pre lepšiu budúcnosť. Píše Lukáš Krivošík.