Podľa nového prieskumu väčšina Nemcov považuje odstavenie jadrových elektrární za chybu. O výsledkoch informoval nemecký Spiegel.
V prieskume Verivox 51,6 % opýtaných hodnotí rozhodnutie spätne negatívne, pozitívne ho vníma len 28,4 %, zvyšok bol nerozhodnutý. V ďalšom prieskume pre televíziu RTL bol podiel kritikov ešte vyšší, tam až 58 % opýtaných vnímalo koniec jadrovej energie v Nemecku negatívne.
V čase odstavenia elektrární v apríli 2023 bolo 59 % Nemcov proti koncu jadra, za bolo vtedy 34 %. O odstavení jadrových elektrární, takzvaný Atomausstieg, rozhodla červeno-zelená vláda Gerharda Schrödera ešte v roku 2000, v roku 2010 čierno-žltá vláda Angely Merkelovej predĺžila prevádzku jadrových elektrární o osem až štrnásť rokov.
Po havárii vo Fukušime v roku 2011 však Merkelová prudko zmenila kurz a jej vtedajšia vláda rozhodla do konca roka 2022 všetky jadrové elektrárne odpojiť zo siete. V dôsledku vojny na Ukrajine k odpojeniu posledných troch elektrární došlo napokon až v apríli 2023.
Hoci ceny elektriny v Nemecku sú dnes o asi 17 % nižšie, než boli pred rokom, odstavenie elektrární malo svoju cenu.
Ekonómovia vypočítali, že počas minuloročnej špičky boli ceny elektriny o osem až dvanásť percent vyššie, než by boli bývali, keby boli zostali v prevádzke posledné tri jadrové elektrárne odstavené v apríli 2023. A ešte väčší účinok, samozrejme, mohlo mať, keby v prevádzke bolo bývalo 17 elektrární, ktoré Nemecko malo v roku 2011.
Paradoxom je, že napriek všetkým rečiam o potrebe energetického obratu, takzvaného Energiewende, a prognózam, že Nemecko do roku 2025 naň vynaloží takmer 500 miliárd eur, majú Nemci doposiaľ tretiu najšpinavšiu elektrinu v Európe, a to po uhoľných veľmociach Poľsku a Česku.
Nemci emitujú až 381 gramov CO2 na kilowatthodinu – oproti 56 gramom v nukleárnom Francúzsku a 138 gramom v Belgicku.
Zelené Spolkové ministerstvo hospodárstva a ochrany klímy, ako sa ministerstvo hospodárstva po novom nazýva, tieto dáta prezentuje len nerado a namiesto toho sa chváli, že v roku 2023 Nemecko spálilo menej uhlia než v roku predtým.
Ministerstvo však hrubo zavádza aj v ďalšej veci. Zatajuje totiž, že krajina po prvýkrát od roku 2003 musí dovážať viac elektriny, než vyváža. Z nemalej časti pritom ide o elektrinu práve z tých jadrových elektrární, ktoré sú údajne také nebezpečné, že ich bolo potrebné odstaviť uprostred vojny na Ukrajine a energetickej krízy.
Podľa najnovších odhadov Medzinárodného menového fondu (IMF) čaká Nemecko v tomto roku rast na úrovni len 0,2 %, teda ešte menej, než sa očakávalo. Je to najnižší rast spomedzi všetkých štátov G7, hlboko pod výsledkami USA (2,7 %), pod priemerom rozvinutých ekonomík (1,7 %) aj eurozóny (0,8 %). Rozvojové štáty majú rásť dokonca priemerným tempom 4,2 %.
Tento vývoj má niekoľko dôvodov, ale vysoké ceny elektriny patria nepochybne k nim. Podľa švajčiarskych novín Neue Zürcher Zeitung (NZZ) museli nemecké oceliarne v roku 2023 zaplatiť 7,9 centa za kilowatthodinu elektriny oproti 5,7 centa v USA a 4,1 centa v Číne. Iná situácia nie je ani v automobilovom priemysle, kde nemeckí výrobcovia platia až 19 centov (USA: 6,9; Čína: 8,9) alebo sklárstve (Nemecko: 15,3; USA: 6,5; Čína: 8,9).
Slabý rast je o to vážnejší, že Nemecko sa už beztak z pandémie zotavilo najhoršie spomedzi všetkých štátov EÚ. Bez zásadných zmien v nemeckej politike sa však na tomto trende veľa nezmení.
Bude to mať dosah aj na Slovensko, keďže Nemecko je preň s odstupom najvýznamnejším obchodným partnerom. Do krajiny smeruje takmer 22 % slovenského vývozu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.