Rwanda si pripomína 30. výročie genocídy, ktorú radikálni Hutuovia rozpútali proti menšinovým Tutsiom. Rwandský prezident Paul Kagame povedal, že v jeho krajine v roku 1994 zlyhalo medzinárodné spoločenstvo.
Africká krajina si dnes pripomína začiatok zabíjania, pri ktorom za sto dní zahynulo 800-tisíc ľudí. Okrem menšinových Tutsiov boli medzi nimi aj umiernení Hutuovia.
„Bolo to medzinárodné spoločenstvo, ktoré zlyhalo, či už z opovrhnutia, alebo zo zbabelosti,“ povedal v prejave Kagame, ktorý pochádza z etnika Tutsiov. V publiku bolo viacero predstaviteľov afrických štátov a bývalý americký prezident Bill Clinton. Ten genocídu v Rwande označil za najväčšie zlyhanie svojej administratívy.
Ceremónie sa dnes začali kladením vencov na masové hroby a zapálením pamätného plameňa pri pamätníku genocídy v hlavnom meste Kigali. V tento deň v roku 1994 hutuské milície Interahamwe (v preklade „tí, ktorí spolu útočia“) a Impuzamugambi rozpútali etnické čistky, pretože v noci šiesteho apríla bolo pri pristávaní zostrelené lietadlo rwandského prezidenta Juvénala Habyarimana. Na jeho palube bol aj prezident susedného Burundi Cyprien Ntaryamira, obaja Hutuovia. Okolnosti atentátu neboli nikdy objasnené.
Masové zabíjanie trvalo až do štvrtého júla 1994, keď prevažne tutsijský Rwandský vlastenecký front (FPR) dobyl hlavné mesto Kigali. Velil mu vtedy 36-ročný Kagame.
Podľa vyšetrovania americkej právnickej firmy Levy Firestone Muse z roku 2022 Francúzsko tušilo, že v Rwande sa chystá genocída, napriek tomu podporovalo režim Hutuov. Podľa kritikov krviprelievanie mohli zastaviť Francúzsko a jeho spojenci na Západe aj v Afrike, ale chýbala im na to vôľa.
Bezpečnostná rada OSN v novembri 1994 vytvorila Medzinárodný trestný súd pre Rwandu (ICTR), ktorý sídlil v meste Arusha v Tanzánii s úlohou súdiť hlavných zodpovedných za genocídu. Oficiálne ukončil činnosť 31. decembra 2016.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.