Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka

V nedeľu (2. 2. 2020) je sviatok Obetovania Pána. Ako evanjelium sa číta Lukášov biblický text (Lk 2,22-40).

Pri príležitosti uvedenia Ježiša do chrámu zaznieva z úst starca Simeona modlitba/chválospev: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči uvideli Tvoju spásu...“ (lat. Nunc dimittis...). A držal Ježiša v náruči. 

Niektorí autori tvrdia, že chválospev je starokresťanským pohrebným spevom. To znamená, že ho prví kresťania recitovali alebo spievali pri kresťanskom pohrebe (Ravasi, 310). V ústach starca Simeona dostáva modlitba osobitný význam. Starec už nemôže očakávať nič od pozemského života, lúči sa s týmto svetom a „vidí svetlo“, čiže skvelú budúcnosť života.

Modlitba „Nunc dimittis...“ sa dostala do oficiálnej modlitby cirkvi, do „Liturgie hodín“ (= breviár) a modlíme sa ju každý večer pred spaním. Každý večer sa s týmto svetom lúčime a od Ježiša očakávame iný, nový život. Každý večer je tak pre kresťana stretnutie s Ježišom, rozlúčkou, ale najmä očakávaním nového života.

Zrnko duchovnej múdrosti: Ježiš nám priniesol plnosť života.

Požehnaný sviatok Obetovania Pána prajem všetkým.

Soraya Cartategui – Svätý Simeon s dieťaťom Ježišom. Foto: sorayacartategui.com