99. výročie

Najlepší text k 99. výročiu vzniku Československa vyšiel včera v Pravde. Rozhovor s historikom Romanom Holecom má svoje silnejšie aj slabšie časti, viackrát volá namiesto ďalšej otázky po polemike, ale napriek tomu je to to najlepšie, čo v našich novinách vyšlo.  

Holec upozornil na dve pozoruhodné veci. Po prvé, knihy zahraničných autorov, ktoré si čs. príbeh všímajú inak ako naši autori. Okrem dvoch, ktoré uvádza, by si zaslúžil zmienku aj Poliak Pawel Ukielski. Isma Nurmi napríklad – Holecovými slovami – ukázal na stret dvoch svetov pri vzniku Československa:

„Český vojak v legionárskej uniforme so svojou mentálnou výbavou a slovenské obyvateľstvo, ktoré možno v živote Čecha nevidelo. Navzájom sa nepoznali. A tak sa mohlo stať, že legionári obsadili v roku 1919 dedinu a premýšľali, kam dať kone. Obsadili kostol, zriadili v ňom maštaľ a vyvesili si husitskú zástavu s kalichom. To bola ich identita, ešte nemali československú zástavu. Viete si predstaviť, čo to urobilo so slovenskou dedinou?“

Po druhé, Holec spojil vznik a zánik Československa, ani v roku 1918, ani v roku 1992 sa nekonalo referendum, v jednom aj druhom prípade by výsledok dopadol inak ako dejiny. Profesor Holec si myslí, že v druhom prípade to bola chyba, osobne si myslím opak. Spor o štát by znefunkčňoval fungovanie federatívneho štátu, rozdeľoval by slovenskú elitu aj slovenskú politiku.

Hypotéza, že by sme ako ČSFR boli dnes ďalej, je viac želaním než analýzou. Pokiaľ ide o plusy, ktoré na posledných rokoch na slovenskom vývoji oceňuje Holec, celkom iste by sme neboli súčasťou eurozóny a podobne. Napokon, aj aktuálne dianie v Katalánsku ukazuje, aký ťažký je vznik nového štátu po integrácii do EÚ, čo minimálne čiastočne vyvracia pôvodný návrh Jána Čarnogurského, aby slovenský štát vznikol s odkladom neskôr.

Tretia poznámka je moja osobná. Hoci nevidím dôvod, aby sme si výročie vzniku ČSR pripomínali novým štátnym sviatkom (napokon netýka sa to len ČSR, ale aj Uhorska), dúfam, že 100. výročie si pripomenieme dôstojnejšie ako to včerajšie. Okrem iného prístupu našich intelektuálov, ale aj filmárov či divadla by v roku 2018 azda stálo za úvahu, aby sme si výročie pripomenuli mimoriadnym dňom voľna. Jednorazovo. Vzťah k Prahe slovenskú verejnosť v poslednej etape čs. štátu rozdeľoval, slovenská elita by mala ukázať, že dokáže k vlastným dejinám pristupovať veľkoryso a integrujúco.

Foto: Vlajka 1. ČSR v rokoch 1918 – 1920.