Prekreslená politická mapa Turecka Erdoğan chcel získať Istanbul, ale voľby vzkriesili opozíciu

V komunálnych voľbách v Turecku vyhrala opozícia. Oproti roku 2019 vládnuca strana AKP, ktorá je označovaná za „islamsky konzervatívnu“ či „islamistickú“, stratila viac než osem percentuálnych bodov, zatiaľ čo najsilnejšia opozičná strana, sekulárna CHP, zosilnela o vyše sedem percentuálnych bodov.

Aj keď zatiaľ neboli zverejnené konečné výsledky, CHP s 37,8 % hlasov (AKP: 35,5 %) smeruje k svojmu najlepšiemu výsledku od roku 1977 a po desaťročiach je znovu najsilnejšou stranou. Hoci v posledných desaťročiach CHP viackrát vládla, vždy bola závislá od menších koaličných partnerov.

Nemecká Frankfurter Allgemeine Zeitung preto píše o Erdoğanovej „najväčšej porážke“.

„CHP vyhrala volebný súboj v 36 provinciách, AKP len v 24 provinciách. Opozícia naďalej vládne trom najväčším mestám krajiny: Istanbulu, Ankare a Izmiru. Okrem toho dokázala získať predchádzajúce bašty AKP v nábožensko-konzervatívnom centre krajiny, ako sú Adıyaman, Afyon a Amasya, čím prekonala polarizáciu, ktorá krajinu charakterizuje už desaťročia,“ analyzuje FAZ situáciu.

Erdoğan priznal porážku

Podľa predbežných výsledkov CHP takmer zdvojnásobila počet získaných obcí z 208 na vyše 400, starostovia CHP tak budú kontrolovať obce, kde žijú takmer dve tretiny všetkých Turkov a kde sa tvorí 80 % tureckého HDP.

Opozičná CHP získala 14 starostov z 30 v najväčších metropolitných regiónoch, zatiaľ čo vládna AKP získala 12 starostov, kurdská DEM 3 metropolitné regióny a islamistická Yeniden Refah Partisi jedného starostu v metropolitnom regióne. Po posledných voľbách v roku 2019 bol pomer AKP a CHP ešte 15 : 11.

Obzvlášť dôležité je víťazstvo CHP v piatich najväčších mestách – v Istanbule, Ankare, Izmire, Burse a Adane. Zatiaľ čo Ankara a Izmir patria medzi tradičné bašty CHP, Istanbul mal dlho povesť takzvaného „swing state“, v ktorom bol podiel sekulárnych republikánov (voličov CHP) a tradičných prívržencov „politického islamu“ (voličov AKP) rovnako veľký. V Burse dokonca dlho dominoval „mäkký islamizmus“ Erdoğanovej AKP.

„Nemohli sme dosiahnuť výsledok, v ktorý sme dúfali,“ priznal porážku turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.

Svojich prívržencov vyzval na sebakritiku, „nič sa nedeje bez dôvodu“.

Fiasko v Istanbule

Obzvlášť jednoznačná je porážka AKP v Istanbule, kde úradujúci starosta Ekrem Imamoğlu vyhral s náskokom takmer 12 percentuálnych bodov. Pritom prezident Erdoğan pred voľbami vyhlasoval znovuzískanie Istanbulu za najväčšiu prioritu.

Istanbul je nielen mestom, v ktorom žije každý piaty turecký občan, teda 16 miliónov ľudí, ale je aj demograficky mimoriadne pestrý, okrem starousadlíkov v ňom žijú milióny prisťahovalcov z celej krajiny. Dlho preto slúžil ako indikátor toho, kam Turecko smeruje a ktoré politické hnutie má navrch. Prívrženci opozície sa preto po porážke AKP v Istanbule nádejali, že opozícia porazí Erdoğana aj v prezidentských voľbách. Nestalo sa tak, ale aj Erdoğanov deklarovaný cieľ znovudobyť Istanbul pre AKP zlyhal.

Pre tureckého prezidenta má Istanbul nielen veľkú hospodársku a politickú váhu – vzniká tu až 30 % tureckého HDP, a kto kontroluje mesto, má vplyv aj na veľké finančné toky –, ale navyše aj veľký osobný význam.

Svoju kariéru v špičkovej politike Erdoğan začínal práve ako starosta Istanbulu a podpora jeho hnutia bola v starom hlavnom meste Osmanskej ríše vždy vyššia než v sekulárnej Ankare, ktorá je domovinou republikánov z CHP. Napokon, bol to práve zakladateľ CHP aj moderného Turecka Mustafa Kemal, prezývaný aj Atatürk, ktorý presunul hlavné mesto novej republiky do Ankary.

„Získanie veľkých metropolitných miest, predovšetkým Istanbulu, by bolo pre AKP kľúčové na stabilizáciu prezidentského systému. Ak sa to nepodarí a dokonca stratí menšie mestá v Anatólii, zvýši sa jej zraniteľnosť,“ hodnotila počas volebnej noci analytička Sinem Adar z nemeckého think-tanku SWP.

Nižšia účasť

Jednou z príčin slabého výsledku Erdoğanovej AKP je aj nižšia volebná účasť, ktorá dosiahla „iba“ 76 %.

Hoci v inom štáte by sa takáto volebná účasť mohla javiť ako pomerne vysoká, v Turecku býva tradične veľmi vysoká. Na posledných komunálnych voľbách v roku 2019 sa zúčastnilo až 84,67 % voličov, v roku 2014 dokonca 89,19 %.

Podľa pozorovateľov je to najmä sklamanie tradičných voličov AKP, čo rozhodlo voľby. Len časť z nich sa nechala presvedčiť opozičnou CHP alebo novou islamistickou stranou Yeniden Refah Partisi. Mnohí na účasť vo voľbách zanevreli, rozhodujúcou témou bola ekonomika.

Turecko už dlho trápi vysoká inflácia (v súčasnosti vo výške zhruba 67 %), po rokoch ignorovania problémov sa ekonomiku pokúša stabilizovať ekonóm Mehmet Şimşek. Ten má povesť kompetentného technokrata, ale jeho reformy, hoci potrebné, nie sú populárne medzi voličmi.

Nacionalistov nahrádzajú ešte tvrdší islamisti

Okrem vládnucej AKP sú oslabení aj tureckí nacionalisti, a to rovnako ako Erdoğanov koaličný partner, neofašistická MHP, tak aj opozičná nacionalistická Dobrá strana (İyi Parti). Tá totiž v očiach voličov mala výrazný podiel na neúspechu opozície v minuloročných voľbách.

„Ďalším veľkým porazeným v týchto voľbách je pravdepodobne Dobrá strana a jej líderka Meral Akşener, ktorá výrazne prispela k narušenému obrazu opozičnej koalície v období pred májovými voľbami minulého roka. Všetku svoju energiu odvtedy venovala útokom na opozíciu,“ objasňuje Gönül Tol z amerického Middle East Institute.

Aj keď CHP sa môže pochváliť lepším výsledkom a predstavitelia strany hlásajú, že sú stranou všetkých od demokratických konzervatívcov až po sociálnych demokratov, nie všetci bývalí voliči vládnej koalície sa nechali presvedčiť.

Časť voličov AKP a MHP volajúca po tvrdšej protiizraelskej línii sa totiž rozhodla voliť novú islamistickú Yeniden Refah Partisi (Nová strana blahobytu, YRP), ktorej priority sú „najprv morálka a duchovnosť, potom navrhnutie nového svetového poriadku pod vedením Turecka“. YRP vzhľadom na vojnu v Gaze požadovala ukončenie všetkých obchodných stykov s Izraelom.

Pre slabý výsledok strán, ako je MHP, ale aj Kurdov, ktorí sa rozdrobili na kurdskú MHP, opozičnú CHP a vládnu MHP, sa YRP s 6,2 % pomerne prekvapivo stala dokonca treťou najsilnejšou stranou.

YRP je nasledovníčkou starej Strany blahobytu, ktorú v roku 1998 zrušil turecký ústavný súd. Predseda Fatih Erbakan je syn známeho islamistického politika a expremiéra Necmettina Erbakana a počas pandémie okrem iného tvrdil, že zaočkovaní budú mať „poloľudské, poloopičie deti“.

Imamoğlu za prezidenta

Jasné víťazstvo istanbulského starostu Ekrema Imamoğlua znamená, že Imamoğlu bude Erdoğanovým najpravdepodobnejším vyzývateľom v prezidentských voľbách.

O možnej kandidatúre Imamoğlua sa hovorilo už pred voľbami v minulom roku, nakoniec však nomináciu strany získal starší Kemal Kiliçdaroğlu. Hoci predvolebné prieskumy minulý rok naznačovali, že Kiliçdaroğlu má šancu Erdoğana poraziť, jeho kandidatúra sa nakoniec skončila neúspechom.

Po jednoznačnom víťazstve v Istanbule je isté, že istanbulský starosta je jedným z favoritov CHP, a ak bude chcieť kandidovať, málokto v strane mu dokáže ešte konkurovať.

Samotný Erdoğan by podľa platnej ústavy už nesmel v ďalších voľbách v roku 2028 znovu kandidovať, jeho kandidatúra bola kontroverzná už v posledných rokoch. Očakávalo sa preto, že Erdoğan po volebnom víťazstve v komunálnych voľbách iniciuje ďalšiu zmenu ústavy, ktorá mu umožní ďalšiu kandidatúru. Ako rozhodnutie tureckého prezidenta ovplyvní prvá porážka jeho strany za štvrť storočia, je zatiaľ nejasné.

Nová vojna s Kurdmi?

Aspoň krátkodobo však Erdoğana trápia ešte úplne iné otázky. Hoci pred voľbami naznačoval ochotu obnoviť mierové rokovania s Kurdmi, po odovzdaní hlasov táto nálada tureckého prezidenta rýchlo prešla.

„Voľby zatienili obvinenia z manipulácie na kurdskom juhovýchode krajiny, kde sa mnohí voliči opäť cítia okradnutí o svoj hlas. Za posledných osem rokov bolo niekoľko zvolených starostov odvolaných na základe chabých obvinení z terorizmu. Kurdská strana DEM v nedeľu obvinila vládu z prepravy desaťtisícov vojakov a policajtov do kurdských oblastí na voľby. Týmto spôsobom bola väčšina v dvoch provinciách skreslená v prospech vládnej koalície,“ sumarizuje FAZ.

Turecké úrady tieto obvinenia popierajú, ale ich tón sa znovu vyostruje. Erdoğan označil kritikov za „otrokov separatistických organizácií“ a sľúbil, že „separatisticko-teroristickej organizácii rozhodne zasadíme zničujúci úder“. Podľa FAZ to znie ako oznámenie novej vojenskej operácie v severnom Iraku.