Firmy budú mať nové administratívne povinnosti pri vysielaní ľudí

Dnes totiž nadobúda účinnosť nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

Po novom bude mať Slovensko lepší prehľad o vysielaných zamestnancoch. Nové povinnosti sa totiž týkajú tak spoločností, ktoré prijímajú zamestnancov alebo služby na území Slovenska, ako aj spoločností, ktoré vysielajú zamestnancov alebo poskytujú služby kdekoľvek v rámci členských štátov únie.

Ako priblížil rezort práce, zahraniční zamestnávatelia, ktorí vysielajú svojich pracovníkov na Slovensko, budú mať nové povinnosti voči Národnému inšpektorátu práce (NIP). Firma bude musieť NIP najneskôr v deň vyslania zamestnancov na Slovensko oznámiť počet vyslaných pracovníkov, deň začatia aj skončenia vyslania, ale aj miesto výkonu práce.

"Dnes neexistuje žiadna povinnosť toho zahraničného subjektu oznámiť našim úradom, že na Slovensko poslal na dva, tri roky alebo na dva mesiace svojich zamestnancov. Dnes nemáme žiadnu právnu páku na to, koľko fiktívne vysielaných zahraničných občanov na Slovensku pracuje," upozornil štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Branislav Ondruš. Ministerstvo pritom nepredpokladá, že dôjde k redukcii vysielaných zamestnancov. "To nie je ani náš cieľ," tvrdí Ondruš.

Podľa neho právna norma prinesie výhody pre ľudí aj pre štát. "Máme jednotný celoeurópsky trh služieb a tovarov. Tieto sprísnené podmienky ale zastavia tlak na nezmyselné znižovanie nákladov na úkor zamestnancov a negatívne dôsledky, ktoré z európskej integrácie máme. Európska integrácia a globalizácia v oblasti obchodu prináša nielen pozitíva, ale aj negatíva," myslí si štátny tajomník.

Oddnes bude tiež možné uložiť pokutu odberateľovi za porušenie zákazu prijímať od dodávateľa službu alebo prácu, ktorú zamestnanec vykonáva nelegálne. Ako však Ondruš vysvetlil, pôjde len o prípady cezhraničného poskytovania služby po obdobie presahujúce päť dní, cezhraničnú dodávku práce, alebo vnútroštátne, cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi.

"Ak ide o dodávateľské vzťahy medzi dodávateľskými subjektmi, tak v tomto prípade sa tieto ustanovenia zákona neuplatňujú. Uplatňujú sa na vnútroštátnej úrovni v prípade, že nejde o poskytnutie služby, ale o dodávku práce. Táto spoluzodpovednosť sa bude vzťahovať na slovenské subjekty slovenských subdodávateľov a ich odberateľov iba v prípade, že tými dodávateľmi sú agentúry dočasného zamestnávania alebo iný zamestnávateľ, ktorý dočasne pridelil svojho zamestnanca na výkon práce," vysvetlil Ondruš.

Zámerom tejto úpravy podľa ministerstva je, aby odberateľov viac zaujímalo, či dodávatelia dodržiavajú zákony. "Realita je taká, že práve odberatelia služieb, napríklad firmy, ktoré využívajú agentúrnych zamestnancov, tlačia agentúry do čo najnižších cien bez ohľadu na to, či tie ceny dodávateľovi umožňujú dodržiavať všetky predpisy aj vo vzťahu k zamestnancom," upozornil Ondruš s tým, že odberatelia sa pred pokutami môžu chrániť v zmluve s dodávateľmi.

"Občiansky aj Obchodný zákonník umožňujú každému odberateľovi služby dať si do obchodnej zmluvy podmienku, že dodávateľ sa zaväzuje dodržiavať všetky právne predpisy a ak to nebude robiť a vyplynú z toho pokuty alebo škody, bude si ich priamo od neho vymáhať," dodal Ondruš.

Znenie zákona bolo do slovenskej legislatívy transponované zo smernice EÚ. Jej cieľom bolo zefektívniť spoluprácu vnútroštátnych kontrolných orgánov zodpovedných za vysielanie pracovníkov a lepšia ochrana práv dočasne vyslaných pracovníkov.

"Zámer smernice možno hodnotiť kladne, nakoľko sa snaží ochrániť medzinárodne mobilných zamestnancov, ako aj zabrániť nelegálnej práci. Slovensko ju však prebralo vo veľmi širokej podobe, s čím je spojených množstvo administratívnych povinností na strane vysielajúceho aj prijímajúceho zamestnávateľa," skonštatovala riaditeľka na oddelení daní v spoločnosti Deloitte Ľubica Dumitrescu s tým, že nedodržanie týchto povinností je spojené s vysokou penalizáciou.