Bývalého programátora CIA odsúdili na 40 rokov za to, že poskytol dáta WikiLeaks

Americký súd vymeral 40 rokov väzenia bývalému programátorovi Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Joshuovi Schultemu usvedčenému z poskytnutia utajovaných údajov platforme WikiLeaks. Tridsaťpäťročného Schulteho odsúdili za špionáž, počítačové pirátstvo, pohŕdanie súdom, nepravdivú výpoveď pred americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI), ako aj za prechovávanie detskej pornografie.

CIA označila Schulteho kauzu za najväčší únik údajov v dejinách tejto spravodajskej služby a nazvala ho „digitálnym Pearl Harborom“, s odkazom na japonský útok na Spojené štáty z čias druhej svetovej vojny. „Schulte zradil svoju krajinu a spáchal jeden z najhanebnejších a najodpornejších zločinov špionáže v amerických dejinách. Nesmierne poškodil našu národnú bezpečnosť, pretože sa chcel pomstiť CIA za jej reakciu na to, ako on sám porušoval bezpečnostné protokoly v čase, keď v nej pôsobil,“ uviedol prokurátor Damian Williams.

„Krádež a zverejnenie údajov zo strany Schulteho okamžite a výrazne poškodili schopnosť CIA zhromažďovať spravodajské informácie v zahraničí, priamo ohrozili personál, programy a majetok CIA a stáli túto spravodajskú službu stovky miliónov dolárov,“ uvádza sa vo vyhlásení obžaloby.

Schulte pracoval od roku 2012 do roku 2016 pre elitnú hackerskú jednotku CIA. Po podaní výpovede podľa súdu poskytol stránke WikiLeaks kybernetické nástroje, ktoré CIA používala na prenikanie do počítačových či iných technologických systémov.

Uniknuté údaje obsahovali malvéry, vírusy, trójske kone a takzvané útoky nultého dňa (zero-day exploits), ktoré mohli po ich úniku využívať zahraničné spravodajské služby, hackeri aj kybernetickí vydierači po celom svete. WikiLeaks ich začala zverejňovať v marci 2017.

Tento únik podnietil vládu USA, aby prijala tvrdé kroky proti organizácii WikiLeaks. Vtedajší riaditeľ CIA Mike Pompeo ju označil za „nepriateľskú spravodajskú službu“.

USA následne obvinili zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea zo špionáže a ohrozenia života jednotlivcov v súvislosti so zverejnením tajných informácií z prostredia americkej armády a diplomacie. V prípade usvedčenia mu hrozí až 175 rokov väzenia.

Jeho podporovatelia stíhanie označujú za politicky motivovaný útok na žurnalistiku a slobodu prejavu. V roku 2022 redaktori a vydavatelia svetových denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel v otvorenom liste požiadali vládu USA, aby upustila od Assangeovho stíhania.