Tresty za korupciu Žilinka žiadal Pellegriniho, aby za veľké úplatky neznižovali tresty, no neuspel

Ešte predtým ako poslanec Tibor Gašpar za vládnu koalíciu predstavil pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, generálny prokurátor Maroš Žilinka poslal predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu list, v ktorom formuloval svoje výhrady. Informuje o tom Denník N, ktorý má list k dispozícii.

Šéf prokuratúry dokonca spracoval svoje pripomienky pre vládnu väčšinu už do paragrafového znenia. 

Žilinka koalíciu Smeru, Hlasu a SNS žiadal, aby sprísnila tresty za korupciu, a to z dôvodu, že vládou navrhované tresty sú nízke a nebudú pre páchateľov týchto trestných činov odstrašujúce.

Generálny prokurátor napríklad navrhoval, aby za prijatie úplatku nad 650-tisíc eur hrozil trest 7 až 15 rokov a po dokázaní viny pred súdom by páchatelia nemohli uniknúť väzbe.

Ficova vláda ho však nevypočula. Naďalej trvá na miernejšej sadzbe 4 až 10 rokov, prípadne za určitých okolností aj s podmienečným trestom.

Rovnako nepochodil, keď žiadal o sprísnenie trestu za uplatenie verejného činiteľa pri obstarávaní zákazky do sumy 650-tisíc eur. Koalícia naďalej preveruje sadzbu 3 až 8 rokov, zatiaľ čo Žilinka žiadal 4 až 10 rokov.

Peter Pellegrini ani Maroš Žilinka vzniknutú situáciu zatiaľ nekomentujú.

Na spoločnom rokovaní v polovici januára s predsedom parlamentu a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom generálny prokurátor vyhlásil, že pri prijímaní novely je dôležité, aby sa neznižovali možnosti štátu v boji proti závažnej kriminalite.

Čítajte tiež

V Bratislave protestovalo 30-tisíc ľudí Na pódium sa postavili rodičia Jána Kuciaka, poslali odkaz Gašparovi

Kolektív autorov

V Bratislave prišlo podľa organizátorov protestovať najviac ľudí od začiatku demonštrácií.

Koalícia ide proti vlastným voličom

Najnovší prieskum agentúry Focus pre Transparency International Slovensko o trestoch za korupciu pritom ukázal, že viac ako dve tretiny voličov koalície nesúhlasia s tým, aby boli páchatelia korupcie trestaní menej prísne ako dnes. Pri voličoch Hlasu a SNS dokonca prekročilo toto číslo 70 percent.

Celkovo najviac sú proti znižovaniu trestov za korupciu voliči KDH, hnutia Slovensko a SaS. Nasledujú sympatizanti maďarskej Aliancie a Progresívneho Slovenska.

Nesúhlas so znižovaním trestov vyjadrilo aj 68 percent z tých, ktorí by v prvom kole prezidentských volieb podporili Petra Pellegriniho.

Naopak, za to, aby boli páchatelia trestaní menej prísne ako dnes, sa vyslovilo iba 23 percent Pellegriniho voličov. Presadenie novely by preto mohlo lídrovi Hlasu uškodiť v prezidentskej kampani.

Viac ako 87 percent sympatizantov Ivana Korčoka si nemyslí, že by mali byť tresty menej prísne.

Čo sa týka voličov Andreja Danka, so znižovaním sadzieb súhlasí až 30 percent sympatizantov lídra SNS a pri exministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi tak rozmýšľa 22 percent jeho voličov.